Život ako ladná kresba v tme
Málokedy sa v slovenskom divadelníctve podarí v jednej inscenácii zachytiť a vyjadriť tak veľa ako v inscenácii Slovenského komorného divadla v Martine A budeme si šepkať.
Vrásky z prózy bez drámy
Divadelná koláž inšpirovaná poviedkami Milana Kunderu. Hra o tom, aké [...]
Nabucco sa vrátil s novými podnetmi
Bez Nabucca slovenské scény dlho nevydržia. Magická sila populárneho Zboru Židov, ktorý si dodnes na nejednej zahraničnej scéne vytlieska opakovanie, sa v povedomí bežného diváka stotožňuje s operou ako takou a dokáže „obmäkčiť“ aj zarytých odporcov tohto žánru. Nabucco je na jednej strane „kasovým“ titulom, na druhej je ukážkovým, ba až esenciálnym plodom rozsiahlej a u nás len postupne objavovanej ranej epochy Giuseppe Verdiho.
Zeyer – láska – divadelnosť
Dramatická, veľká milostná báseň Júliusa Zeyera Radúz a Mahuliena je textom, ktorý je odvážne v dnešnej dobre inscenovať z viacerých dôvodov. Je rozprávkovo-nerozprávkovým textom, je tiež textom, ktorý sa do našej pamäte hlboko zapísal vďaka filmovej podobe Petra Weigla, v hlavnej úlohe s Magdou Vášáryovou, a dnešná doba je mentálne skôr naklonená milostným príbehom, ktoré majú shakespearovský tragický rozmer, ako k príbehom, ktoré končia dobre.
Verneland
Jules Verne, jeden z najčítanejších autorov, ktorého má, resp. ešte generáciu dozadu mal prežitého takmer každý mladý človek. Tým, že množstvo z jeho fantázie sa uskutočnilo, umožňuje stále vracať sa k tomuto autorovi znova a znova. A tak, ako to je aj v prešovskom prípade, použiť na priblíženie jeho poetiky súčasníkovi najmodernejšie technické výdobytky techniky a vďačnú parodizáciu. Keďže od smrti Julesa Verna tento rok uplynulo 95 rokov, je prirodzené, že sa dramaturgii priam ponúkalo zaradiť do repertoáru pre mládež titul z pera tohto velikána.
Zimná rozprávka na pomedzí žánrov
Hudba: Silvia MICHALIDESOVÁ Asistent réžie: Erik PEŤOVSKÝ Réžia: Juraj NVOTA [...]
HUDOBNE CHUDOBNÉ BELCANTO
Z dramaturgického hľadiska sú Belliniho Puritáni najzaujímavejším príspevkom opernej sezóny SND 2009/2010. Naša prvá scéna nimi aspoň čiastočne spláca dlh voči zanedbávaným operám predverdiovského belcanta, z ktorých sa priazni takmer výhradne tešia komické tituly (Donizettiho Nápoj lásky, Rossiniho Barbier zo Sevilly). Puritáni sa v repertoári ocitli po prvý raz v histórii divadla, v celoslovenskom kontexte však SND pred deviatimi rokmi predbehla banskobystrická Štátna opera.
Triešť životov či Smiech a plač nad priepasťou nezmyselnosti?
Oslovujúce a nadmieru aktuálne sú drámy A. P. Čechova aj v XXI. storočí. Naďalej sa javia ako hry, ktoré môžu siahnuť na podstatné témy súčasnosti. Aj preto sa objavujú neustále v nových interpretáciách na všetkých svetových javiskách. Zvláštna odolnosť voči času týchto existenciálnych „komédií“ nám vždy znovu napovedá, že Čechov v dobovej každodennosti objavil archetypálne pradivá základných ľudských neuralgických bodov. Aj dráma Platonov je z tých, čo stále oslovujú.
Hudbu počuť najviac, keď práve žiadna nehrá
V Divadle a.ha tentoraz „premiérovali“ trochu netradične, ale o to vítanejšie. Ak však zaznie meno Milan Sládek, tradícia či skôr jedinečnosť a kvalita sú očakávané. Napriek tomu, že sa pantomimické prvky a vôbec využívanie pantomímy v slovenských divadlách objavuje len zriedka, mladý herecký kolektív nezaostal za kvalitou režiséra.
Snívanie so Snehulienkou
V našom kontexte niet azda nikoho, kto by príbeh Snehulienky a siedmich trpaslíkov nepoznal. Celovečerný animovaný film od Walta Disneyho z roku 1937, ktorý sa stal celosvetovou udalosťou, zostáva inšpiráciou pre mnohých filmových i divadelných tvorcov dodnes aj napriek tomu, že je všeobecne známy a obohraný.
