Bábkové kino

Gejza Dezorz: Doktor Dúlitl alebo história jeho života doma, ako aj v ďalekej cudzine

Autor predlohy: Hugh J. Lofting

Scenár a réžia: Gejza Dezorz

Dramaturgia: Ivan Sogel

Scéna, bábky a kostýmy: Eva Kleschtová, Marek Urban, Vladislav Kolbašský a Viera Šebejová pod vedením Róberta Dubiela

Scénografia: Von Dubravay

Texty piesní: Lucia Ditte

Hudba: Martin Hasák

Účinkujú:

Doktor Dúlitl: Peter Creek Orgován

Kanibal Africana alebo Africký Kanibal Žoliginki: Kristína Medvecká-Heretiková

Oceanus Pirata Ben alebo Pirát Zaoceánsky: Juraj Fotul

Ali Drak z Berbárie: Juraj Fotul

Ego Sum Sunt Ibi alebo Jasomtytam: Jana Štafurová, Viktória Sedláková

Pacient: Juraj Fotul

Sova Huhú: Peter Creek Orgován

Pes Jupino: Jana Štafurová

Prasiatko Chrochro: Viktória Sedláková

Opičiak Zizi: Juraj Fotul

Papagájica Polynésia: Kristína Medvecká-Heretiková

Kanibali: Kristína Medvecká-Heretiková, Viktória Sedláková

Lastovička: Viktória Sedláková

Delfín: Kristína Medvecká-Heretiková

Opičky: Jana Štafurová, Viktória Sedláková

Žralok: Jana Štafurová, Viktória Sedláková

Premiéra: 28. októbra 2022, Bábkové divadlo v Košiciach

Bábkové divadlo v Košiciach uviedlo slávne dielo britského spisovateľa Hugha J. Loftinga Doktor Dolittle, ktoré do javiskovej podoby upravil Gejza Dezorz, divadelný, televízny a filmový režisér, scenárista, producent a pedagóg Katedry bábkárskej tvorby VŠMU v Bratislave. Na scénu košického bábkového divadla zavítal po viac ako dvadsiatich rokoch. Už na začiatku profesionálnej kariéry sa v košických inscenáciách Piatko a Pustaj (2000) či Momo z Marsu (2001) prejavila jeho originálna poetika. V súčasnosti svojou ojedinelou a výnimočnou inscenačnou tvorbou patrí k najprogresívnejším divadelným tvorcom na Slovensku. Často spája tradičné prvky bábkového divadla s modernými a mieša vplyvy rôznych subkultúr. Využíva nové možnosti a spôsoby uchopenia historických bábkarských postupov provokujúcim spôsobom, čo uplatňuje najmä v Dezorzovom lútkovom divadle, jedinom bábkovom divadle iba pre dospelých na Slovensku, ktoré založil spolu so scénografom Von Dubravayom (2004). Aj v inscenácii Doktor Dúlitl spojil postupy klasického bábkového divadla s novými technológiami.

Dramatizácia vychádza z motívov prvej knihy britského spisovateľa Hugha J. Loftinga o svojráznom, trochu bláznivom, ale milom doktorovi Johnovi Dúlitlovi, ktorý je v očiach iných blázon, dobrodruh, vegetarián, milovník zvierat a ozajstný anglický gentleman. Práve pre tieto vlastnosti stratí svojich ľudských pacientov a dostane sa do existenčných problémov.

Tím tvorcov – herci a javiskoví technici sa vyjadrili k tvorbe inscenácie ako k jednej z najťažších v súčasnom repertoári.[1] Netradičná forma si vyžadovala obrovské nasadenie, koncentráciu, presnosť a synchronizáciu techniky, svetla, zvuku, hereckej tvorby, vodenia a ozvučovania bábok. Toto odvážne a moderné spracovanie stále aktuálneho a inšpiratívneho príbehu o večnom priateľstve medzi človekom a zvieratami s využitím postupov manual cinema a live puppet cinema sľubovalo výnimočný bábkový zážitok pre detských divákov, ako aj pre ich rodičov. Sľubovalo, ale…

Princípom manual cinema a live puppet cinema je bábková animácia, ktorá sa deje pomocou svetiel a počítačovej techniky a zároveň manuálnym vodením plošných bábok na svetelnej ploche, ktorá sa naživo premieta na centrálne plátno určené divákom. Je to náročná technika v trojrozmernom priestore, ktorá umožňuje magicky oživovať „sochy“, resp. bábky. Je to nevšedné laboratórium, hra svetla, tieňa, počítačovej techniky a umenia vodenia bábok a iných objektov. Výsledkom je bábkový animovaný film, ktorý sa tvorí priamo na javisku.

Na hercov košického Bábkového divadla boli kladené veľké fyzické aj psychické nároky, museli fungovať ako „hodinový stroj“. Divák však túto krvopotnú zákulisnú prácu nevidí, nevníma. To, čo je najzaujímavejšie, je skryté. Celá alchýmia vzniká v zákulisí, za premietacím plátnom. Zámerom autora a režiséra Gejzu Dezorza bolo, aby divák videl hercov na javisku v minimálnej miere. Výnimočný zážitok pre detských divákov a dospelých sa však, možno práve z tohto dôvodu, nekonal. Špecifickým inscenačným a režijným spracovaním v podobe filmového premietania došlo k istej degradácii dramatického napätia prítomného v literárnej predlohe. Keďže šlo o tvorbu obrazových prenosov zo zákulisia, diváci boli ochudobnení o zážitok vidieť spôsob animácie, ktorý live puppet cinema ponúka, a divák mohol nadobudnúť dojem, že sa nachádza v kine a sleduje vopred nahratý bábkový film. Pre dnešného detského diváka zvyknutého na animované televízne rozprávky, počítačové hry a animované filmy plné akčných obrazov a efektov to môže byť aj sklamaním. Úskalím inscenácie je, že celý príbeh, okrem úvodného a záverečného výstupu, beží ako film, v ktorom všetky kľúčové dramatické situácie strácajú na dramatickosti z dôvodu obmedzenia pohybu a výrazu plošných bábok figurujúcich na plátne. Autor a režisér ponúka „epickú dobrodružnú bábkovú hru“, ktorú iba rámcuje klasickou formou. Najdynamickejšími, najzaujímavejšími a najkontaktnejšími sú úvodná a záverečná scéna, v ktorých herci prichádzajú „naživo“. Zvlášť v záverečnom výstupe – herci prichádzajú k divákom v kostýmoch postáv z príbehu, oživia a rozveselia svojím vstupom celý divadelný priestor.

Neoddeliteľnou súčasťou každého divadelného diela je hudobná zložka. V tejto inscenácii sa stala nadôvažok príjemne osviežujúcou a azda aj najsilnejšou stránkou inscenácie. Martin Hasák komponoval hudbu pre košické Bábkové divadlo prvýkrát. Jeho hudobná tvorba je vyhľadávaná a s režisérom Gejzom Dezorzom spolupracoval už na viacerých úspešných divadelných inscenáciách. V prípade Doktora Dúlitla hudba funguje vo vzácnej symbióze s výtvarnou aj režijnou zložkou inscenácie; v hudbe i textoch piesní sa tiež zrkadlí dobrodružný príbeh. Kvalita hudby spočíva vo vyvolaní zmyslového pôžitku, čo nesporne prináleží divadlu určenému deťom. V interpretácii piesní, hudobných aranžmánoch, atmosférotvornom podfarbení je prítomný harmonický súzvuk, melodické sledy tónov či pravidelnosť rytmov. Texty a melódie piesní sú chytľavé, najmä pieseň kanibalov „Ham ham mňam mňam…“.

Autorom výtvarného konceptu je scénograf Von Dubravay, ktorý bol k spolupráci v Bábkovom divadle v Košiciach prizvaný rovnako prvýkrát. Inak je dlhoročným dvorným scénografom režiséra Gejzu Dezorza. V centre pozornosti, v strede zadného horizontu, je umiestnené premietacie plátno v ozdobnom ráme s nápisom Cinematograf Dr. Dúlitla. Po oboch stranách javiska sú situované „exponáty“ vystavené v presklených vitrínach. Bábky vo vitrínach sú klasické marionety bez vodiacich šnúr, ktoré pôsobia ako trofeje. Objavujú sa a ožívajú iba na plátne ako plošné bábky a sú súčasťou najdramatickejších častí hraného príbehu, v ktorých ohrozovali hlavného hrdinu a jeho zvieracích priateľov. V jednej z vitrín je vystavený Kanibal Africana alebo Africký kanibal Žoliginky a v druhej Oceanus Pirata alebo Pirát oceánsky.

V inscenácii sa objavujú tri druhy bábok. Základ tvoria plošné bábky rôznych veľkostí, ktoré rozohrávajú príbeh a pomocou počítačovej techniky sú prenášané na premietacie plátno, ďalej spomínané bábky fungujúce fixne ako objekt, exponát a do tretice sú to živí kostýmovaní herci. Ide o kópie bábok, tie isté postavy v inom výtvarnom či kostýmovom prevedení.

V expozícii prichádza na scénu Dr. Dúlitl v podaní skúseného herca Petra Orgována, ktorý divákov víta vo svojom kinematografe a oboznamuje ich so zvláštnosťami svojho premietacieho stroja. Dáva ho do pozornosti a ponúka skrz neho zážitok. Kinematograf je výnimočný tým, že dokáže sprostredkovať dobrodružstvá, ktoré sám zažil v spoločnosti svojich verných zvieracích priateľov. Po tomto úvodnom živom vstupe sa spúšťa premietací stroj. Divák skutočne nadobúda presvedčenie, že je v kine a ide o vopred nahraný animovaný film. Príbeh je vo veľkej miere verbalizovaný. Začína sa odvíjať od momentu, keď sa Dr. Dúlitl stal zverolekárom. Akým spôsobom k tomu došlo, autor a režisér vyriešil v krátkom výstupe s ľudským pacientom, ktorý nemá rád zvieratá. Pacient je ubolený, sťažuje sa na neschopnosť doktora Dúlitla liečiť a vyliečiť ho. Dochádza ku konfliktu nielen s doktorom, ale aj s jeho zvieratami a pacient odporučí doktorovi Dúlitlovi, aby sa stal výlučne lekárom pre zvieratá. Keď doktor Dúlitl stratí svojich ľudských pacientov a dostane sa do finančnej tiesne, papagájica Polynézia ho naučí tajnú reč všetkých zvierat.

Celou dejovou líniou sa nesie láska a porozumenie pre svet zvierat. Ako v každom príbehu, tak aj v tomto je prítomné dobrodružstvo. Dr. Dúlitla zastihne správa, že v Afrike vypukla medzi opicami záhadná epidémia. Doktor berie vyliečenie opíc ako svoje poslanie napriek tomu, že mu jeho finančná situácia a existenčné problémy robia starosti. Spoločne so zvieratami však nájdu riešenie, ako sa dostať do Afriky. Liečenie opíc však nebude jediné, čo na tomto kontinente zažije, budú ho ohrozovať kanibali aj morskí piráti, ale dôvtip, vernosť a láska zvieracích spoločníkov mu pomôžu dostať sa z týchto nebezpečných situácií. Ako to už v rozprávkach býva, nakoniec všetko dobre dopadne. Príjemným prekvapením a osviežujúcim prvkom je záverečný výstup, v ktorom na scénu prichádza zachránca Ego Sum Sunt Ibi alebo Jasomtytam v životnej veľkosti (detskí diváci si ho dokonca môžu pohladiť). Je to milý a hravý chlpatý kopytník pripomínajúci lamu, ktorá má dve hlavy smerujúce opačne.

Herecké výkony, postavené hlavne na práci s hlasom a ozvučovaní bábok, sú na veľmi dobrej úrovni, napriek obrovskej vypätosti a koncentrácii pri vodení bábok a zvládaní nových technických foriem divadelnej komunikácie. Jedinečná dramatizácia a ojedinelé režijné naštudovanie titulu svetovej literatúry pre deti má aj výchovný charakter. Hravou a humornou formou vytvárajú humánny odkaz, ktorý môže posúvať mladého diváka k harmonickej interakcii s prírodou. Vedú a inšpirujú k budovaniu vzťahu a úcty k zvieratám a prírode, aby detský divák odchádzal z predstavenia zasiahnutý vizuálnym zážitkom aj témou.

Stálo by za úvahu, vzhľadom na veľký záujem detí o novodobé technické a digitálne vymoženosti, koncipovať inscenácie využívajúce metódu live puppet cinema tak, aby mali diváci možnosť po predstavení nahliadnuť aj do zákulisia, kde a akým spôsobom vzniká takýto ojedinelý spôsob divadelnej produkcie.

---

[1] V promo videu na sociálnych sieťach i osobne, bezprostredne po premiére.