ATELIÉR

Autori: Bubeníček, Horečná, Zuska, Radačovský, Šoth a Sklyar
Dramaturgia: Ondrej Šoth
Choreografia:
Jiří Bubeníček
Natália Horečná
Petr Zuska
Mário Radačovský
Ondrej Šoth
Maksym Sklyar
 
Štátne divadlo Košice už pravidelne v závere sezóny organizuje Internú prehliadku inscenácii uplynulej sezóny, za účasti teatrológov a recenzentov z celého Slovenska. Táto veľmi sympatická a zmysluplná akcia vedenia košického divadla pomáha nielen spopularizovaniu činnosti všetkých troch súborov divadla, ale aj vďaka rozborovým seminárom, ktoré sa konajú každý deň po predstaveniach, posúva ich na umeleckej ceste ďalej. Na tohtoročnej prehliadke, ktorá sa konala 9. – 12. júna v priestoroch Historickej budovy a Malej scény, sa baletný súbor prezentoval dvomi inscenáciami. Multifunkčnou produkciou Odysseus (11.6.) a večerom európskych choreografov, uvedeným pod názvom Ateliér (10.6.).
Odysseus (hudba, M. Kocáb, choreografia O. Šoth, libreto Z. Mistríková) mal premiéru 26. a 27. októbra minulého roku. Súčasné predstavenie nestratilo nič zo svojej premiérovej atraktívnosti, naopak niektorými úpravami choreografa /zmenšením tanečných plôch počas filmových projekcii/ ešte získalo na sile konečného dojmu. Obdiv a uznanie za svoje výkony si zaslúžili všetci tanečníci, predovšetkým však S. Iegorov za svoj výkon v titulnej postave ako aj jeho partnerky E. Chetvernya v postavách Penelopa, Kirké, Nausikaá a N. Litvinova v postavách Lotofagina a Kalipso.
Tohtoročnú premiéru košického baletu (14. marca), tvoril večer zložený zo šiestich krátkych tanečných opusov, šiestich choreografov, z rôznych proveniencií, s rôznym výrazovým pohybovým slovníkom, ktoré boli spojené pod výstižným názvom Ateliér. Ateliér navodzuje v prvom rade predstavu tvorby, miesta vzniku tvorivého procesu, ale aj priestoru umožňujúcemu konfrontáciu tvorivých predstáv tvorcov.
Predstavenie Ateliér túto predstavu naplnilo v plnom rozsahu. Prizvanie mladých adeptov choreografického umenia, N.Horečná z NDT I. (Holandsko), J. Bubeníček (Nemecko) a M. Sklyar (Kazachstan t.č. SR), bolo v tomto prípade šťastným rozhodnutím. Konfrontácia ich tvorby s tvorbou už akreditovaných choreografov, šéfov troch baletných súborov, P. Zusku (ND Praha), M. Radačovského (SND Bratislava) a O. Šotha (ŠD Košice) naviac naplnila v plnej miere predstavu, ktorú názov večera asocioval. Bolo zaujímavé vidieť a porovnávať ako všetci zúčastnení tvorcovia, viac či menej abstraktnou formou hovoria o vzťahoch, o problémoch života- smrti, naplnených i nenaplnených túžbach a snoch, no pritom každý z nich sa pozerá na danú tému z iného uhlu pohľadu, vyjadreného inou poetikou.
Úvodnému titulu večera „Všetko bude inak aj tak je to jedno“ dominovala hudba G. Kancheliho, ktorú si vybral O. Šoth na spracovanie príbehu Ženy, o jej samote, hľadaní lásky, stretnutiach, sklamaniach, nenaplnených túžbach a snoch z detstva. Dramaturgická výstavba (Z. Mistríková) je pevná, no pomerne zložitá prihliadajúc na časovo i priestorovo obmedzenú plochu, ktorú mal choreograf k dispozícii. Priveľa symbolov, rekvizít a v nemalej miere aj tmavosť scény (O. Šoth), sťažovali zrozumiteľnosť tohto inak zaujímavého príbehu. Protagonistami príbehu je kvarteto, zložené zo ženy a troch mužov, doplnené postavou dievčatka, predstavujúceho detstvo. Ústrednou postavou je Žena, ktorú L. Zhytnykova (10.6.), naplnila pohybovo i výrazovo zrelým výkonom ženy, ktorá rozumie a vie o čom tancuje. Výkony jej partnerov, v postavách Muža – V. Sevastzanov, Milenca – M. Novikov a Priateľa – M. Sklyar, si zaslúžili uznanie za interpretáciu pohybovo technicky náročnej choreografie.
Večer pokračoval Uspávankou pre malých vojakov, ktorou sa po prvýkrát predstavila na Slovensku v postavení choreografa Natália Horečná, absolventka Tanečného konzervatória E.J. v Bratislave, v súčasnosti členka kyliánovského NDT I. Príbeh dvoch bratov – vojakov, má jednoduchú konštrukciu, je vybudovaný na hudobnom podklade ľudových ukrajinských piesni „Oj polenko pole“ a „Soldat“. Choreografka vystihla v správnej miere nosnosť ľudovej piesne a nesnažila sa ani o jej nad užitie ani podcenenie. Choreografia plynula v jednote s piesňami, bola elegantne jednoduchá, no pritom poskytovala interpretom bratov, M. Novikovi a M. Sklyarovi dostatočný priestor na predvedenie ich interpretačného majstrovstva.
Celkovú atmosféru milo dojímavého príbehu podfarbovala filmová projekcia, na pozadí scény, autor M. Grega, v ktorej sa v závere objavila aj samotná choreografka.
Stretnutie s labuťou patrí k choreografiám, ktoré vytvoril Mário Radačovský pre vynikajúcu tanečnicu, svoju životnú partnerku Aniko Bissonnette a seba, inšpirovaný hudbou z baletu P.I. Čajkovského Labutie jazero. Je pôžitkom, dá sa povedať umeleckým „bonbónikom“, vidieť v ich interpretácií rodiaci sa vzťah, vzájomné spoznávanie sa medzi mužom a ženou – labuťou. V košickom naštudovaní interpretovali túto dvojicu Kostiantyn Brandler a Yuliya Chemitova, ktorí sa snažili pod vedením N. Gallovičovej o čo najvernejšie stvárnenie tejto na pohľad nenáročnej pohybovej kreácie, no zostali len pri zvládnutí jej vonkajšej formy, nedostali sa hlbšie pod jej povrch, precítenie najmenších detailov pohybu.
Absolventi Pražského tanečného konzervatória dvojčatá Jiří a Oto Bubeníčkovci sú v súčasnosti známi v tanečnej obci celej Európy. Jiří Bubeníček, ovenčený viacerými oceneniami na interpretačných aj choreografických súťažiach v Košiciach prezentoval svoju choreografiu V zajatí pocitov na hudbu Masato Hatanaka a Arvo Pärta. Choreograf, ako sám uvádza v bulletine, sa snažil pretlmočiť do pohybu pocity, ktoré prežívajú, respektíve neprežívajú dvojčatá. Jeho pohybový slovník, je z videných choreografii tohto večera najbližší súčasným tanečným technikám, minimalistická scéna, kostýmy, ktorých autorom je sám choreograf, navodzujú pocity a vzťahy, rôzne prepletené polohy dvojčiat akoby ešte v prenatálnom období. Autormi filmu sprevádzajúceho choreografiu boli obidvaja bratia Bubeníčkovci. V postavách súrodencov – dvojičiek, excelovali, Vasyl Sevastyanov a Sergii Iegorov, ktorí napriek pre nich nie blízkej technike dokázali obecenstvo presvedčiť o ich širokej pohybovej škále a tým aj výrazových možnostiach.
Mladý sólista košického baletu Maksym Sklyar má dobrý vkus, pre svoju choreografiu Styx si vybral hudbu Giya Kancheliho a námet si vzal z gréckej mytológie. Prechod z ríše živých do ríše mŕtvych cez rieku Styx sa stal preňho mementom, uvedomením si hodnôt života až v momente keď ho opúšťame. Silnou stránkou tohto diela je výtvarné cítenie autora. Jeho choreografia vychádza zo slovníka klasického tanca a vhodne dokresľuje celkový obraz diania na javisku. Dominantnými postavami po pohybovej aj výtvarnej stránke sú postavy Styx a Charona, ktoré aj vďaka interpretácii Leny Chetvernia a Jozefa Marčinského si získali uznanie obecenstva. Vasyl Sevastyanov a Nataša Litvinová v postavách Muža a Ženy im boli dôstojnými partnermi.
Peter Zuska patrí medzi tých málo choreografov, ktorí vedia priniesť na javisko vo svojich choreografiách humor. Jeho populárna, na viacerých scénach uvádzaná choreografia Máriin sen je holdom, s úsmevným podtextom, vzdaným primabaleríne z obdobia romantizmu Márii Tagliony. Vtipná choreografia pre štyroch tanečníkov a jednu tanečnicu si vyžaduje technicky aj výrazovo zdatných interpretov, ktorých v Košiciach majú dokonca v dvojitom obsadení. Naštudovať ho s nimi prišla do Košíc Nelly Danko. V postavách mužského Pas de quatre sa v rôznych, miestami až akrobatických situáciach zaskveli svojimi výkonmi Jozef Marčinský, Oleksandr Skopintsev Maksym Sklyar a Vasyl Sevastyanov. Výbornou partnerkou a nahrávačkou v komických situáciach im bola Elena Chetvernya. Všetci na scéne aj v hľadisku sa dobre zabávali, úsmevná bodka za predstavením v ktorom prevažovali predovšetkým vážne námety padla všetkým dobre.
Festival, aspoň v oblasti tanečnej splnil očakávania. Do novej sezóny prajeme jeho organizátorom, vedeniu ŠD v Košiciach ako aj baletnému súboru veľa úspešných premiér.

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.