| Divadlo | Bábkové divadlo Žilina |
|---|---|
| Inscenácia | Roald Dahl – Katarína Aulitisová : AKČANTYROK. Alebo strastiplná cesta korytnačiek a ľudí k láske |
| Premiéra | 6. júna 2008 |
| Divadelná sezóna | 2007/2008 |
Scenár a réžia : Katarína Aulitisová, pohybová spolupráca : Ľubomír Piktor, scénografia : Zuzana Mojžišová – Cigánová, hudba : Jiří Vyšohlíd, výber hudby : Ľubomír Piktor, výroba scény, bábok a kostýmov : Danica Cielová, Pavol Húšťava, Monika Pešková, hrajú: Barbora Juríčková/ Bibiana Tarasovičová, Peter Dobiáš / Ján Demko
Premiéra : 6. júna 2008 v Bábkovom divadle Žilina
Hádam každé dieťa čítalo aspoň jednu knihu od svetoznámeho spisovateľa Roalda Dahla. Kto by nepoznal Matildu, Jakuba a veľkú broskyňu, zlé čarodejnice, továreň na čokoládu či neporiadnych Hastrošovcov. Dahlov zmysel pre komiku, napätie a šťastné rozuzlenie teší deti už od roku 1961, kedy napísal svoj prvý rozprávkový „bestseller“ Jakub a veľká broskyňa. Mnohé jeho rozprávky boli zdramatizované i sfilmované (Charlie a továreň na čokoládu /1971, 2005/, Čarodejnice /1990/, Jakub a obrovská broskyňa /1996/, Matilda /1996/ a iné).
Dahlova tvorba pre dospelých nie je o nič menej populárna. Jeho záľuba v príbehoch so šokujúcou pointou z neho robí autora príťažlivého pre takmer všetky vekové kategórie. Spomeňme Príbehy nečakaných koncov, Aj jahňa môže zabiť, Ľúbostné rošády. Dahlove poviedky sú majstrovskými cvičeniami fantázie a brilantného spisovateľského štýlu okoreneného kultivovaným čiernym humorom, geniálnou zápletkou a prekvapením na záver.
Kúzlo Dahlovej imaginácie učarovalo manželom Piktorovcom. Potvrdzuje to aj inscenácia Kamoš Obor, v ktorej sa im úspešne podarilo prepojiť svoje bábkarské cítenie s Dahlovou poetikou. Toto spojenie zafungovalo i v inscenácii Akčantyrok. Tu už Katarína Autlitisová a Ľubomír Piktor nestoja na javisku, ale sedia medzi divákmi a pozerajú na svoj výtvor, ktorým ukončili divadelnú sezónu 2007/2008 v Bábkovom divadle v Žiline.
V úvode rozprávkovej knižky AKČAN TYROK opisuje Roald Dahl detstvo svojich detí, keď bola korytnačka najmenej náročným domácim miláčikom. Bolo možné ju lacno kúpiť v ktoromkoľvek obchode so zvieratami. Korytnačky sa dovážali zo Severnej Afriky, natesno natlačené v klietkach bez potravy a vody. Obchodovanie nakoniec vláda zakázala.
Možno i touto poznámkou Roalda Dahla sa inšpirovala autorka scenáru Katarína Autlitisová, keď predlohu doplnila a orámcovala korytnačou láskou. Príbeh zamilovaných korytnačiek rozpráva ocko korytnačka svojim korytnačím detičkám a korytnačej manželke.
Začalo sa to takto : V jednej krásnej korytnačej krajine, kde na lúkach rástli korytnačkovníky a po oblohe lietali korytniaci, žil mladý a odvážny korytnačiak a prekrásna korytnačka. Pri plavbe loďou ich zastihla hrozná búrka, v ktorej sa jeden druhému stratili. Korytnačiak sa dostal do obchodu so zvieratami, kde si ho kúpila slečna Silverová a dala mu meno Alfie.
Slečnu Silverovú tajne ľúbi jej sused pán Hoppy. Jeho láska však u nej nenachádza odozvu, lebo všetka pozornosť slečny Silverovej je orientovaná na korytnačku Alfieho. Pán Hoppy túži pre svoju lásku urobiť niečo výnimočné. Chcel by byť Tarzanom, ktorý by zachránil ženu svojho života z rúk nebezpečného King-Konga, alebo Spidermanom, či Supermanom. Keď sa dozvie, že slečna Silverová túži po tom, aby bol Alfie väčší a ona sa mohla na ňom voziť, skrsne mu v hlave plán. Poradí slečne Silverovej čarovné zaklínadlo na rast korytnačiek, ktoré je nutné Alfiemu hovoriť vždy pri jedle.
„Akčantyrok, akčantyrok,
Eďub ot erp abet akčarh.
Íčats as nel ťaváchpan ,
Éklev olet šeďub ťam.
Zeb itselob a zeb kúm,
Eďub z abet kubilav.“
Nakúpi korytnačky rôznych veľkostí a postupne vymieňa Alfieho za stále väčšiu a väčšiu korytnačku. Jeho snaha je nakoniec ocenená. Láska zvíťazí nie len medzi pánom Hoppym a slečnou Silverovou, ale i medzi korytnačiakom Alfiem a korytnačkou Karolínkou, ktorí sa nakoniec nájdu, vrátia sa domov a o pár rokov rozprávajú tento príbeh svojim korytnačiatkam.
Tieto dve lovestory zobrazili tvorcovia pomocou dvoch výtvarne navzájom komunikujúcich scénických objektov. Menší, statický, predstavuje lavičku pred kinom. Druhý, variabilný, objekt znázorňuje prales a po otočení dom s dvoma balkónmi. Na prvom poschodí býva slečna Silverová s Alfiem, na druhom pán Hoppy.
V inscenácii sú použité pestrofarebné maňušky, ktoré dopĺňajú groteskne ladenú výpravu. Zuzana Mojžišová – Cigánová zasadila scénu i kostýmy do obdobia nemého filmu. Predstavy pána Hoppyho sú inšpirované komiksom a tieto fantaskné obrazy sú podporené svetelnou zmenou i echom. Ako to už v snoch býva, charakteristická je pre ne hyperbola. A tak sa z pána Hoppyho stáva superhrdina či veľká korytnačka. Scénografka na ilustráciu využíva plošné bábky a nadrozmerné rekvizity. Prológ o stroskotaní lode sa odohrá prostredníctvom tieňohry.
Scéna, bábky i kostýmy podporujú sviežosť a hravosť deja.
Hudba českého divadelníka a hudobníka Jiřího Vyšohlída dotvára atmosféru „strastiplnej cesty korytnačiek a ľudí k láske“. Autorskú hudbu dopĺňa výber filmovej hudby zo známych hollywoodskych trhákov.
Hravosťou a nápadmi srší celá inscenácia. Jednotlivé rekvizity sa v rukách hercov neustále premieňajú – napr. z palice na zbieranie odpadkov vytvoril pán Hoppy, srdce, kvet a i. Filmová technika poslúžila tvorcom pri „pretočení“ akcie späť, ktorú zvládli herci vynikajúco. Táto choreografická vsuvka, ktorá je náročná na presnosť hereckej akcie, dôvtipne oživuje dej a dynamizuje temporytmus hry.
Charakter zaľúbeného pána Hoppyho vierohodne stvárnil Ján Demko, ktorého alternuje Peter Dobiáš. Čerstvá absolventka Barbora Juríčková, ktorú alternuje Bibiana Tarasovičová, sa žilinskému publiku predstavila v celom svojom talente. S ľahkosťou zvládla detské šantenie malých korytnačiat i atraktívnu dámu stredného veku, slečnu Silverovú.
Manželom Piktorovcom sa opäť podarilo preniesť na javisko neočakávané obraty a vtip anglického autora Roalda Dahla. Predlohu doplnili o svojský štýl. Slová naplnili humornými akciami a bábkarskými „kúzlami“.
Nechajme sa prekvapiť, ktorá z ďalších rozprávok Roalda Dahla zaujme Katarínu Aulitisovú a Ľubomíra Piktora natoľko, že sa ju pokúsia zinscenovať. Kombinácia anglického humoru a pezinského bábkarstva sa ukázala ako dobrá cesta.
Tvorba Piktorovcov nestráca na kvalite či už režírujú samých seba, alebo svojich kolegov.
Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
