VelipsespileV

Námet: Peter Kuba
Réžia: Kamil Žiška
Dramaturgia: Miro Dacho
Scénografia: Jaro a Miro Daubravovci
Hudba: Matúš Uhliarik, Andrea Bučková
Hrajú: Andrea Bučková, Zuzana Konečná, Andrej Palko, Matúš Uhliarik
Premiéra 5. mája 2009, Divadlo Ludus Bratislava
Hneď v úvode si dovolím citovať text z bulletinu: “Najnovšia inscenácia divadla Ludus „VELIPSESPILEV“ vznikala metódou kolektívnej tvorby a paradigmou „vodnej logiky“. Spočiatku existovalo len prostredie, v ktorom sa bizarný príbeh odohráva, a štyria interpreti. Ako inšpirácia pri spoločnej tvorbe slúžili verše mnohých básnikov z rôznych storočí a kútov sveta, ktorí svojou fantáziou, zmyslom pre nezmysel a krásou slovných obrazov navodili tú správnu atmosféru a vytýčili smer. Na ceste touto divadelnou asanblážou sa stretávame s obyčajnými ľuďmi v každodenných situáciách, vidíme ich však optikou netradičnou, ktorá vidí, aj čo sa bežne nevidí.”
Text, ktorý vytvorilo sedem autorov, a predstavenie, ktoré predvádza štvorica hercov, ukazuje bežných ľudí takých, akí sú. Viackrát sa počas predstavenia pristihne divák pri tom, že sa čuduje… Nad sebou!
Inscenácia predstavuje ľudí takých, akí sú, ale poetickými očami. So všetkými fóbiami, radosťami, s tým, čo majú v nákupnom košíku, na čo myslia, na čo sa tešia…
Režijné dielo sa vyznačuje istou symetriou, poriadkom. Začína a končí rovnako – hlasom z reproduktora. A tichom.
Scénu inscenácie predstavuje miesto určené na nákupné vozíky, ktoré je pred každým hypermarketom, a množstvo nákupných vozíkov. Táto “garáž” je vytvorená z konštrukcie tyče a troch posuvných panelov z priesvitného plastu, ktoré sú upevnené na tyči a pohybujú sa po koľajničke. Herci so scénou a jej časťami počas celého predstavenia stále narábajú.
Keďže je scéna skoro prázdnym, minimalistickým priestorom, výtvarnú časť majoritne zastupujú kostýmy hercov a rekvizity, drobné predmety (makety potravín), všetko zladené do farieb červenej, modrej a bielej.
Prostredie a jeho prvky spĺňajú funkciu, všetky časti scény herci logicky zapájajú do akcie a konania.
Pomocou kostýmov sa odlišujú jednotlivé postavy nielen v rovine charakterovej, ale aj v rovine identifikácie postavy. Jeden herec hral totiž viacero úloh.
Text vznikol na základe textov od týchto autorov: William Blake, Ján Botto, Blaise Cendrars, Lawrence Ferlinghetti, Helmut Heissenbüttel, Edgar Lee Masters, Adam Mickiewicz, Christian Morgenstern, Aldo Palazzeschi, Vasko Popa, Jacques Prevert, Alexander Sergejevič Puškin, Ján Štrasser …
Vznikajú príbehy, či skôr náhľady do existencie šiestich postáv: Ivany, Ivana, Anny Špaldovej, Adama Korfa, Jozefa B. a Kláry S. Hlas z reproduktora, ako nestranný pozorovateľ, sprevádza postavy príbehom, vymenuváva potraviny v nákupnom košíku, a tak charakterizuje osobu, o ktorej hovorí.
Postavy sú modely rôznych životných štýlov, ktoré dôverne poznáme z každodenného života. Ivana Zuzany Konečnej a Ivan Daniela Fischera vystupujú ako partneri, ako celok. Ak berieme do úvahy len jedného z nich, je stále iba časťou, časťou toho druhého. Kostýmy, ako sa stretneme aj u ostatných postáv, sú civilného charakteru, bežné a moderné. Ivana a Ivan sa neustále hádajú, predstavujú klasický mladý pár dneška.
Anna Špaldová Andrey Bučkovej je mladá, rozumná žena, ktorá sa zdravo stravuje. Špalda je druh pšenice, výrobky z nej sa považujú za veľmi zdravé. Ak teda berieme do úvahy etymologické hľadisko, už meno tejto postavy nám prezrádza prvé informácie.
Anna je jemná bytosť, ktorá chodieva zamyslená a zasnená. Herečka vyjadrovala postavu najmä zasneným pohľadom, ktorý takmer vždy smeroval hore. Akoby po zemi nekráčala, ale vznášala sa.
Táto postava vstupuje do emocionálnej väzby s Adamom Korfom.
Adam Korf Andreja Palka je architekt, mladý, ambiciózny, ktorý zraňuje Annu Š., hoci o tom nevie. Korf je dedina v Rusku, Adam Korf je skutočná osoba, ktorá žije v Chicagu a je strategickým manažérom veľkej korporácie .
Ďalšími postavami sú Jozef B. a Klára S. V príbehu vystupujú ako jednotlivci, hoci sa schyľuje k vzťahu medzi nimi. Sú to reprezentanti nízkej sociologickej vrstvy obyvateľstva, ktorí zrejme nemajú domov a sú duševne narušení.
Klára S. má dlhý baloniak, baretku na ušiach tak, že jej odstávajú, na koncoch rúk navlečené biele rukavice z igelitu a na očiach okuliare.
Jozef B. má dlhý modrý pracovný plášť, aký mávajú napríklad školníci, a na hlave čiapku.
Klára sa chce vydávať a jej objektom sa logicky stáva Jozef B. On očividne nemá záujem.
Hoci tieto dve postavy nie sú plnohodnotné, svojprávne osoby, ktoré sú schopné sa o seba postarať, znázorňujú a vystihujú podstatu muža a ženy. Klára, ktorá sa túži usadiť, vydať sa, túži po láske a hovorí o svadbe, kým Jozef, ktorého city nezaujímajú, si všíma telegrafné vedenie, tam dole v údolí…
Diapazón postáv rozširujú postavy Erika a dôchodcu Arpáda, ktorí prezrádzajú o ostatných postavách ďalšie vlastnosti, no ich vlastný príbeh sa nerozvíja.
Počas inscenácie dochádza k stretnutiu skoro všetkých postáv, väčšinou po dvojiciach.
Zaujímavé je prepojenie hudby a textu. Hudba nie je prevzatá, ale autorská.
Celá inscenácia je ladená veľmi poeticky, jemne, je v nej skrytých mnoho významov, metafor.
Postavou smieme nazvať aj bábku leva, ktorý sa objavuje za plošinami, ktoré visia na tyči v zadnej časti javiska, a opäť sa skryje. Obajvuje sa v sprievode typických zvukov hypermarketu – pípanie pokladní, ruch vozíkov, davu ľudí. Prichádza vždy v konkrétnej zlomovej situácii…
Napriek tomu, že predstavenie je založené na texte a slove, je tu výrazne prítomné fyzické konanie.
Anna Š. tancuje pri stlmenom svetle s vozíkom na rytmus tanga. Plastová stena je podsvietená, a tak je vidieť len jej obrysy. Idea je veľmi zaujímavá a preto je škoda, že tanec netrval dlhšie, respektíve herečka nepredviedla viaceré kreácie. Táto mizanscéna týmto pádom nemala tempo a šmrnc, aké divák očakával na základe jej úvodu.
Ďalšiu funkčnú mizanscénu vytvorili postavy Ivany a Ivana, ktorí pri hádke opäť využili nákupné vozíky. Vošli do nich, narážali do seba, nakoniec cez ne preliezli a stretli sa.
Jednotlivé scény na seba nenadväzujú, hoci sa stretne skoro každý s každým. Situácie sú kombinované prerývane, príbeh sa buduje súčasne s iným, pričom sa jednotlivé scény striedajú, aby sa nakoniec stretli všetci na jednom mieste – pri nákupoch.
Text je vtipný a krutý zároveň. Je komponovaný aktuálne, obsahuje narážky na davovú psychózu, akou trpíme všetci najmä v čase Vianoc. Ako hovorí text, je 15. septembra a začínajú sa vianočné zľavy. V tejto časti inscenácie odznieva z reproduktora text, ktorý odznieval na začiatku. Budí to teda dojem konca, avšak nasledujú ďalšie scény. Táto časť je týmto spôsobom rozpačitá a divák stráca pozornosť v domnení, že je už koniec.
Príbeh sa končí, tí, čo boli spolu, sa rozišli a tí, čo sa báli, sa báť prestali a odišli električkou číslo osem na splav.
Inscenácia je vystavaná veľmi dynamicky, menia sa scény s rôznymi tempami a tým udržujú divákovu pozornosť.
Je originálnym autorským dielom, herci preukazujú citlivú prácu s gestom a scénou, najmä Zuzana Konečná a Andrej Palko, ktorí dokázali v priestore jednej inscenácie odlíšiť dva protikladné charaktery, ktoré predstavovali.
Divák sa stáva svedkom harmonickej, vyváženej inscenácie po textovej, hereckej, výtvarnej, ako aj hudobnej stránke.

Magdaléna Ivanová

Magdaléna Ivanová vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pôsobí v oblasti médií.