Parva Slovensko

Úprava: Juraj Bielik, Miro Dacho
Réžia: Juraj Bielik
Dramaturgia: Miro Dacho
Scéna a kostýmy: Katarína Žgančíková
Účinkujú: Kristína Tóthová, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Michal Gajdoš, Martin Križan
Premiéra: 12. februára 2011 v Divadle Jána Palárika v Trnave
Text humoristu a trnavského lokálpatriota Benjamína Škreka Parva Roma (Malý Rím) s ľahkosťou reflektuje históriu Trnavy, s ňou spojené notoricky známe osobnosti a s nadhľadom poukazuje na špecifiká nielen Trnavčanov, ale slovenského národa vôbec. Historický prierez zahŕňa príchod Cyrila a Metoda, Bavorov, Hunov, trnavských futbalových fans a zároveň náhľad na dnešnú dobu. Rámcom deja je príbeh trnavského richtára a jeho ženy, ktorí prichádzajúcich hostí najprv pohostia, ale následne okradnú a zabijú rovnakým spôsobom v každej dobe. Východiskom je súčasnosť, v ktorej sú richtár a jeho žena primátorom a asistentkou s tajným pomerom. Parva Roma bola ocenená cenou Literárneho fondu za rok 2009.
Škrekov text pre potreby inscenácie v domovskom trnavskom Divadle Jána Palárika upravili dramaturg Miro Dacho a režisér Juraj Bielik. Bielik zároveň skomponoval hudbu ku Škrekovým textom. Piesne oddeľujú jednotlivé výstupy, čím inscenácia nadobúda kabaretný charakter, spolu so živou hudbou v zložení kontrabas, klavír, harmonika a bicie, na ktoré hrajú sami herci. V inscenácii sa vzácne stretol mladý kolektív tvorcov, ktorí k textu autora, o niekoľko generácií staršieho, pristúpili s nesmiernou ľahkosťou a vtipom. Text sám osebe je nositeľom humoru a hercom neponúka výrazné charakterové úlohy, režisér Juraj Bielik však účinkujúcim necháva široký priestor pre ich vlastný tvorivý vklad.
Pätica hercov v pomere štyroch mužov a jednej ženy je v inscenácii Parva Roma silným a herecky vyváženým súborom, kde sa individuality neprebíjajú, pracujú spoločne, reagujú jeden na druhého a vytvárajú jeden spoločný herecký celok bez manierov. V porovnaní s niektorými výraznejšími scénami slovenského divadla je to v súčasnosti vzácny jav. Kristína Tóthová, Michal Jánoš, Martin Križan, Gregor Hološka a Jozef Bujdák sú zohratí ako v hudobných sekvenciách, tak aj v tých činoherných. Citeľná je herecká energia medzi Michalom Jánošom a Kristínou Tóthovou (absolventi jedného hereckého ročníka na VŠMU). Práve oni dvaja ako manželský pár tvoria v deji stabilný prvok. Víto a Zemežízna sú v podaní Jánoša a Tóthovej dvojicou so „slovenským temperamentom“ a držia spolu najmä v zlom, keď kántria jedného príchodzieho za druhým. Zemežízna je tak trochu Lady Macbeth po trnafsky.
Scénografia Kataríny Žgančíkovej sa vzhľadom na rozmery štúdia DJP minimalizovala na stôl a stoličky v spodnej časti javiska, jeho vyvýšená časť zostala vymedzená takmer výlučne pre nástroje a hudobné sekvencie. Kostýmové riešenie Žgančíková postavila na jednoduchom základe, ktorý rešpektuje hudobno-komediálne ladenie inscenácie a herecký súbor stmeľuje do jednoliateho ansámblu. Biele nohavicové obleky s čiernou košeľou tvoria základ u každého herca a herečky, sú doplnené folklorizujúcimi detailmi (vysoké čižmy richtára, vyšívané goliere na pánskych košeliach či dlhý tmavý vrkoč Kristíny Tóthovej). Zmeny postáv či doby naznačujú čiastočné prevleky, ktoré sú umným kompromisom medzi historickou vernosťou a ironizujúcim až satirickým podtónom („lennonky“, výrazné traky a motýlik u Jánošíka-intelektuála alebo uniformné blond parochne „tirolákov“).
Perličkou Škrekovho textu je jeho názov, v ktorom hrdá, vznešená latinčina, jazyk učencov, priamo ukazuje a láskavo sa vysmieva malosti nielen Trnavy, ale celého Slovenska. Jeho geografická malosť je v tomto prípade len prvý plán. Na inú, morálnu malosť Slovákov inscenácia Parva Roma priamo kriticky nepoukazuje, a nie je to ani jej ambíciou. Tento tretí, možno až štvrtý plán vystupuje na povrch, až keď divák opustí budovu divadla.
Margareta Cvečková

Margaréta Cvečková

Margaréta Cvečková absolvovala odbor teória a kritika divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (2013). V roku 2011 absolvovala študijný pobyt na Katedre teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Počas štúdia aktívne prispievala a viedla školský časopis Reflektor, festivalové denníky počas festivalu Istropolitana projekt, kde pracovala aj na prekladoch recenzií z a do angličtiny. V diplomovej práci sa zamerala na performatívne prvky, aspekt diváka a čiastkový preklad odborných publikácií teoretika performancie Marvina Carlsona. Pre Divadelnú katedru VŠMU tlmočila niekoľko divadelných workshopov a vedeckých konferencií. Prekladu sa venuje aj naďalej, pracovala na dramatických textoch Michaely Zakuťanskej, na prekladoch rozhlasových hier spolupracuje so Slovenským rozhlasom a prekladá aj pre festival Nová dráma/New drama.