Neustála premena je divadlo

I.     O premenách

Scenár a réžia: Iveta Škripková, Monika Kováčová
Dramaturgia: Marián Pecko
Výprava: Pavol Andraško a Eva FarkašováHudba: Matej Štesko & band
Výroba scény, bábok a kostýmov: ateliéry divadla pod vedením Stanislavy Belanovej, v tejto časti sú použité bábky, kostýmy a rekvizity z fundusu divadla
Hrajú: Juraj Smutný, Alena Sušilová, Jozef Šamaj, Mária Danadová, Nina Müller, Michal Ďuriš, Tomáš Pohorelec a študenti/študentky: Zuzana Ďuríková, Matej Erby, Mária Hulecová, Jana Janove, Mária Olejníková, Antónia Olšavská, Milan Slama, Tereza Slávkovská, Jozef Slávkovský, Matej Struhár, Matej Štesko
 

II.   Franz Kafka Premena

Dramatizácia a réžia: Marián Pecko
Dramaturgia: Iveta Škripková, Monika Kováčová
Scéna: Pavol Andraško
Kostýmy: Eva Farkašová
Hudba: Róbert Mankovecký
Text piesne: Izabela Berešová
Pohybová spolupráca: Zuzana Hájková
Výroba scény, bábok a kostýmov: ateliéry divadla pod vedením Stanislavy Belanovej
Hrajú: Veronika Fekiačová, Ivana Kováčová, Marianna Mackurová,  Tomáš Mischura, Juraj Smutný, Mária šamajová, Jozef Šamaj/Viktor Sabo, Mária Danadová/Mariana Kovačechová, Michal Ďuriš, Nina Müller
 
Premiéra: 10. decembra 2010 v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici
 
 
Bábkové divadlo na Rázcestí oslávilo v decembri 50 rokov od založenia. Hoc administratívne bolo založené v apríli 1960, prvá premiéra „Šuki a Muki“ sa uskutočnila presne 10. decembra 1960. Divadlo teda oslavovalo tak, ako začalo – premiérou so symbolickým názvom PREMENY. Okrem tejto vzácnej udalosti sa ešte konal krst knihy k okrúhlemu výročiu.
Bohužiaľ, podarilo sa mi prísť až na posledný decembrový termín, no slávnostnú atmosféru som stále cítila. Bábkové divadlo na Rázcestí má úžasný dar, svojho diváka si dokáže získať úžasnou atmosférou. Nehanbí sa za to, že je bábkové, ale berie to ako výsadu, s ktorou sa chváli, pretŕča, ukazuje. Dáva o sebe vedieť, že je svojprávne a cenné. Veľmi mu k tomu pomáha genius loci Vily Dominiky a, ako píšu tvorcovia v bulletine, dobrý duchovia divadla. Všade v budove i na budove boli plagáty s fotkami z jednotlivých inscenácií, do novej inscenácie zakomponovali autentické materiály divadla – skrátka každý sa dozvie o narodeninách v divadle. Kiežby to tak vyzeralo vo všetkých divadlách.
Ale poďme k inscenácii/iám. Samotná Kafkova Premena má svoj multižánrový prológ s témou premeny v interiéroch divadla. Ide o 8 premien, 8 priestorov, zákutí divadla – až po sálu, kde už ide o Die Verwandlung. Ale poďme postupne – od prízemia k najvyššiemu poschodiu.
Predstavenie sa začína už pred Vilou Dominikou. Herci divadla vítajú divákov s vetou: „Aj vy ste prišli!“ (Niektorých stálych divákov to poteší, že herci o nich vedia a vážia si to, že opäť prišli.) a teplým grogom. Na malom pódiu hrá kapela, v plechovom sude horí oheň. Divák je nasýtený telesne i duševne. Je ochotný prijímať. Túto sviatočnú atmosféru naruší dobrý duch divadla alebo komediant (Michal Ďuriš), ktorý vystúpi na balkón divadla. Víta divákov, oboznamuje ich s výročím divadla – s obdobím zmien, premien, spieva, prednáša básne malej diváčky a Jozefa Mokoša a nakoniec dáva hercom kľúče od premien a divadla. Herci si divákov rozdelia na menšie skupiny a postupne ich prevádzajú jednotlivými premenami. Autorky scenáru a režisérky Iveta Škripková a Monika Kováčová sa pri tvorbe inšpirovali slovenskými autormi z prelomu 19. a 20. storočia: Jonášom Záborským, Mikulášom Kováčom, Ľudmilou Podjavorinskou, Boženou S. Timravou, Elenou M. Šoltésovou, facebookom Gejza Vámoša a autentickými materiálmi divadla. Pre mňa, absolventku slovakistiky, bolo potešením sledovať, ktoré úryvky z obľúbených poviedok, noviel, románov, básní autorky vybrali a ako sa s nimi popasovali. Z každého vyťažili inú premenu. V teátriu išlo o ženské premeny – zmena starej dievky na vydatú (B. S. Timrava – Za koho ísť), z unavenej matky na osirotenú matku bez detí (E. M. Šoltésová – Moje deti). Oba tieto príbehy sa odohrávali na jednom javisku – predelené priesvitnou clonou, stenou. Keď jedna zo žien prežívala svoje problémy, tá druhá ju pozorovala a zvukovo dopĺňala a naopak. Jedna svoj žiaľ, trápenie pretavila do bábky, manekýna s jej podobou (divák vedľa mňa až zhíkol, keď si po hodnej chvíli uvedomil, že je to bábka a nie herečka) a druhá do hrnčekov a tanečného sebavyjadrenia. Do kaviarne sme prechádzali okolo už dobre známeho papagája, ktorý mal tematicky dotvorenú klietku, a WC, kde nás okríkla dvojtvará upratovačka na koturnách. Divadelná kaviareň sa zmenila na Bar Permutacio. Tvorcovia sa hudobne pohrali s veršami Ľudmily Podjavorinskej. Preniesli ich do rozmanitých hudobných žánrov. Samozrejme, že v tejto predvianočnej atmosfére nesmel chýbať Mikuláš a keďže išlo o Ľ. Podjavorinskú, tak Mikuláš Kováč, ktorý recitoval zase svoje verše. Na stene oproti kaviarni sa premietal rozhovor na facebooku medzi jednotlivými autormi tohto obdobia (Gejza Vámoš, Martin Kukučín, Dobroslav Chrobák a i.). Pri prechode do rozhľadne divadla sa nám nad hlavami hojdala herečka v svetielkujúcom kostýme. Poslednou premenou v spomínanej rozhľadni bola Módna premena. Z poviedky Jonáša Záborského Mrzutá sa odpichli tvorcovia a upriamili pozornosť na históriu ženského odievania (korzet, podprsenka, nohavičky). Každá z premien bola odštartovaná komediantom. Ak náhodou jedna skončila skôr ako druhé, herci veľmi pohotovo vypĺňali čas. I samotné presuny divákov boli divadelné. Skrátka, autorky a režisérky nenechali nič na náhodu. Všetko dotiahli do zdarného konca. Podarilo sa im zobraziť témy, ktoré trápili ľudí na sklonku 19. a 20. storočia a ukázať ich nadčasovosť a aktuálnosť. To sa podarilo aj režisérovi Mariánovi Peckovi s Kafkovou novelou z roku 1915 Premena.
Franz Kafka sa narodil 3. 7. 1983 v Prahe židovským rodičom. Okrem dvoch bratov, ktorí ako deti zomreli, mal tri mladšie sestry. Najlepší vzťah mal s najmladšou Ottíliou. Jeho materinským jazykom bola nemčina. Už v mladosti sa venoval literatúre a divadlu. Navštevoval nemecké i české predstavenia, básnické večery, kde spoznal svojho najlepšieho priateľa Maxa Broda. Práve on vydal známe Kafkove romány (Proces, Zámok, Amerika). Hoc chcel Franz Kafka študovať filozofiu, otec ho donútil ísť na právo a v roku 1906 promoval. No stále sa venoval písaniu. Nakoniec si našiel miesto v poisťovni, kde pracovná doba končila už o druhej, a potom sa mohol venovať svojej vášni. Písal hlavne po nociach, trpel totiž nespavosťou. Svoje krátke črty posielal do nemeckých časopisov. Viackrát sa zasnúbil, no nikdy sa neoženil a nemal deti. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská. V roku 1917 diagnostikovali Kafkovi tuberkulózu a po viacerých liečeniach 3. 6. 1924 ako 41-ročný zomrel. Je pochovaný na Strašnickom cintoríne v Prahe.
Franz Kafka bol uzavretý, osamelý, nevyhľadával spoločnosť. Práve preto bol majstrom alineácie. Neveril ľuďom, sebe, ani svojmu talentu, preto posledná prosba Maxovi Brodovi znela, aby všetky jeho diela spálil. Ak sa rozhodol niečo počas svojho života uverejniť, dlho to prerábal a upravoval. Za všetko cítil zodpovednosť a často mával pocit viny. Týmto postojom sa priklonil k existencializmu. Jedinou radosťou bola jeho sestra, Max Brod a písanie. Žil, len keď písal. Franz Kafka patrí k najvýznamnejším spisovateľom 20. storočia.
Poviedka Premena (Die Verwaldung, 1915) je jednou z mála, ktoré Kafka uverejnil a patrí k jeho najvýznamnejším a najsugestívnejším. V diele sa zobrazuje arogantný postoj ľudí k človeku, ktorý sa odlišuje od spoločnosti, opisuje premenu medziľudských vzťahov. Hlavná postava Gregor Sams, obchodný cestujúci, jedného rána zistí, že sa premenil na hmyz (v literatúre sa uvádza viacero prekladov slova Ungeziefer – škodlivým hmyz, nečisté zviera, háveď, šváb, hovnivál, chrobák a i.). Nemôže ísť na vlak. Otec, matka a sestra sú zvedaví, čo sa stalo, prečo nešiel do roboty. Je totiž jediným živiteľom rodiny. Do bytu prichádza prokurista, Gregorovi sa pomocou čeľustí podarí otvoriť dvere. Všetci sa ho zľaknú a otec ho zaženie späť do izby. Len jeho sestra ho neodvrhne a nosí mu jedlo. Odprace aj všetok nábytok z izby, aby mal viac miesta na lozenie. Gregor si postupne uvedomí, že tým sa úplne odrezal od ľudskej spoločnosti a ostane sám, chrobákom. Rodičia a sestra si nájdu robotu a jednu izbu prenajímajú. Sestra už nenosí Gregorovi jedlo. Raz večer nájomníci večerajú, sestra im hrá na husliach a Gregora priláka hudba. Jeden z pánov ho zbadá a sťažuje sa na podmienky, v akých bývajú. Odmietnu zaplatiť. Sestra sa nahnevá a navrhne rodičom, aby sa ho definitívne zbavili, lebo tá obluda im je len na obtiaž. Na svitaní Gregor umiera. Rodičom sa uľavilo a rozhodnú sa, že pôjdu na výlet za mesto. Tam si uvedomia, aká je už ich dcéra vyspelá a uvažujú nad jej vydajom. Zabudnú na to, že nejaký Gregor existoval, predstavujú si svoju krásnu budúcnosť. Táto poviedka veľmi korešponduje so životom Kafku. Láska k sestre, výchova rodičov, samota, pocit viny, odcudzenosť, absencia komunikácie, dôvera k blížnemu je otrasená, človek stále hľadá istotu, podporu. Nejde tu primárne o premenu Gregora, ale premenu vzťahov rodiny. Poviedka Premena veľmi nadčasovo zobrazuje krehkosť ľudských vzťahov a môžeme ju parafrázovať na dnešnú dobu. Práve táto aktuálnosť a životaschopnosť zaujala Mariána Pecka. Tak sa po filmových adaptáciách, divadelných dramatizáciách, operných libretách dostalo dielo Franza Kafku na javisko Bábkového divadla na Rázcestí.
Príbeh rodiny Samsovcov sa odohráva na javisku rozdeľujúce sálu na dve časti, v ktorých sedia diváci. Má tvar móla (od steny k stene) rozdeleného na tri časti, ktoré oddeľujú dvere. V prvej je klavír, v druhej Gregorova izba a v tretej kuchyňa a vstupné dvere. Pavol Andraško sa pohral s detailmi bytu, všetko má svoj význam, svoj nádych doby a sociálneho zaradenia. Scéna je tvorená kovovou konštrukciou, ktorá sa dá presúvať. Izby sa dajú zmenšovať a zväčšovať. Zároveň kovový rám scény slúži na lozenie chrobáka – Gregora a jeho presúvanie sa z izby do izby. Pod svojou posteľou má aj poklop, ktorým môže vliezť a ukryť sa tam. Celú atmosféru napĺňajú groteskné postavičky. Kostýmy (Eva Farkašová) pomáhajú hercom pri stvárnení karikatúr ľudskosti. Rodičia majú na sebe obrovské vypchávky, ktoré herečkám (Mária Šamajová – matka, Ivana Kováčová – otec) uľahčujú groteskné pohybovanie sa. Bez vypchávok je sestra Gréta (Veronika Fekiačová), ktorá krásne spieva. Tvorcovia jej pridali akési alter ego v podobe rovnako oblečenej herečky (Nina Müller), ktorá za ňu spieva i hovorí. Stráca sa, keď sa Gréta začína podobať rodičom (myslením a v závere i výzorom).
Hudbu do bystrickej inscenácie vytvoril Róbert Mankovecký. Dotvára dobu príbehu i atmosféru, napätie. Ústredná pieseň Grétky je v nemčine (text piesne Izabela Berešová).
Herectvo bystrických bábkohercov a hostí sadlo na tento groteskno-strašidelný príbeh ideálne. Kým v niektorých predstaveniach na mňa pôsobilo násilne, kŕčovito, tu bolo presné, trefné. Ich ťažkopádne pohyby sa striedali s rýchlymi strihmi. Určite pomohla aj pohybová spolupráca so Zuzanou Hájkovou. Smiech striedal strach, znechutenie. Výborne do umeleckého súboru zapadol pohybovo zdatný Tomáš Mischura, ktorý zvládol Gregorovu premenu bravúrne. Jeho pohyby boli animálne, no až bolestivo chceli byť ľudské. Výborne sa zhostili svojich postáv Gregorovi rodičia, pracovali s tempom, pauzou, gradáciou, humorom. Osobne ma nepresvedčila V. Fekiačová, ktorá ustrnula od začiatku do konca v afekte, kŕči, prehrávaní. Jej premenou sa to len zväčšovalo.
Obe premeny boli inšpiratívne, zaujímavé. No každá zvlášť by zarezonovala intenzívnejšie. Ako mi vysvetlila dramaturgička divadla Monika Kováčová toto spojenie bolo len pri príležitosti osláv divadla a už sa budú hrať oddelene alebo len Kafkova Premena. Určite to pomôže, aby v divákovi doznel pocit z navodeného problému, premeny.
Premeny, obdobie zmien. Bábkové divadlo na Rázcestí už na festivale Bábkarská Bystrica 2010 zmenilo podtitul a rozdelilo program na dva impulzy – bábkové divadlo pre detského a pre dospelého diváka. Túto zmenu vidieť i na programových plagátoch a webovej stránke divadla, ktorá je tiež nová. Bábkové divadlo na Rázcestí ma presne určené svoje smerovanie, svoje aktivity, svoje pôsobenie. Myšlienkovo i vizuálne ma vytýčený svoj charakter. A to je nesmierne dôležité a cenné. Svojho diváka nesklame. Vie presne, čo môže čakať. Okrem divadelného zážitku si môže ešte kúpiť knihu či bábku. Zážitok má pred i po predstavení. Tvorcovia tohto divadla si uvedomujú túto zodpovednosť a snažia sa súčasnú kritickú divadelnú situáciu riešiť pozitívnymi premenami. Veď, ako tvrdí motto v bulletine, neustála premena je divadlo. Držím im palce v ďalšej päťdesiatke a v ďalších premenách.
Barbora Paliková

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.