Narušenie legendy alebo o tom, ako možno aj po dobrom divadle ostať chladným

Jakub Nvota: Ako Bonnie a Clyde
Réžia: Jakub Nvota
Scéna a kostýmy: Lucia Šedivá
Hudba: Kamil Mikulčík
Dramaturgia: Miriam Kičiňová
Účinkujú:
Bonnie Parker – Alena Ďuránová
Clyde Barrow, Paľo, riaditeľ burzy Almond – Andrej Palko
Šimon Štítnický – Michal Soltész
Šimonova sestra Juliša, Blanche, Sekretárka, čistič topánok Pat, žena strážnika – Tatiana Poláková
Šimonova mama Johana, Kristína, žena strážnika, majiteľka kaviarne – Adriana Ballová
Šimonova babička, prezidentova žena Hooverová, novinárka, žena strážnika, dozorca väznice – Dana Košická
Premiéra: 9. júna 2017, Malá scéna Štátneho divadla Košice
Ako Bonnie a Clyde nie je príbehom známej americkej gangsterskej dvojice, hoci sa tieto dve postavy v inscenácii vyskytujú. Ako Bonnie a Clyde je príbehom obyčajného zneužívaného človeka, ktorý zhodou okolností pochádza z chudobnej časti východnej Európy, v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Zneužíva ho rodina, spoločnosť, systém, moc. A práve cez rozprávanie postáv Bonnie a Clydea, dvoch nebožtíkov, ktorí sa chcú pred očami verejnosti, ale najmä pred sebou samými rehabilitovať a očistiť svoje médiami poškodené zromantizované mená, sa z hlavnej postavy – Šimona – stáva nemý svedok doby, ktorý prechádza počas svojej fyzickej cesty do Ameriky, i tej mentálnej za poznaním hlbokej pravdy o pretvárke sveta, svojskou katarziou. Donútený okolnosťami (lístok na loď do Ameriky už zaplatený bol) cestuje do ďalekej krajiny (s nečakane nadobudnutou manželkou), aby odbremenil vlastnú rodinu, získal nové kontakty, polepšil si finančne i spoločensky ako Amerikán. Do vysnívaného sveta sa však dostáva práve v čase vrcholiacej finančnej krízy a zo smelých plánov na zbohatnutie ostáva len nenaplnený sen. Zápasí s biedou, nezamestnanosťou, bojom o holú existenciu v cudzine a nutnosťou návratu domov. Krutú pravdu v listoch matke zakrýva peknými frázami. Za touto líniou hry sa však odkrývajú i ďalšie: realita na slovenskej dedine a jej unanimistická mentalita, prežívajúce stereotypy o jednotlivých národoch, prisťahovalecký pragmatizmus, (ne)schopnosť asimilovať sa v cudzom prostredí, potreba blízkosti človeka, strach o život, sila peňazí, dôležitosť spoločenského statusu, mediálny obraz o sebe, manipulácia, davová psychóza a pod. Napriek ťaživým témam nie je inscenácia depresívna, ale úsmevná. Jej vhodné žánrové zadefinovanie by mohlo byť tragikomédia.
Meno Jakuba Nvotu (1977) je na slovenskej divadelnej scéne známe už takmer dve desaťročia. Napísal text vychádzajúci zo skúseností z jeho Túlavého divadla a zapracoval doň dobové reálie. Jemne a s nadhľadom hodnotí súčasnosť cez poznanie histórie spred takmer sto rokov. V postavách vykreslil archetypy predstaviteľov profesií (od čističa topánok, cez policajtov, bacharov, novinárov, až po burzových maklérov, miliardárov atď.), národov (Slováci, Taliani, Američania, Íri atď.) a pohlaví (vrátane tradičných patriarchálnych stereotypov a prvých feministiek). Podstatnou časťou príbehu je línia rozprávačov, teda dvojice Bonnie a Clydea, ktorí uviazli niekde medzi svetom živých a literatúrou. Ako sa píše i v texte k inscenácii: „Azda najznámejšou gangsterskou celebritnou dvojicou modernej doby boli nepochybne Bonnie a Clyde. V čase veľkej hospodárskej krízy sa rozhodli nájsť svoje riešenia. A systém zasa svoje na to, ako ich dolapiť. Pre niektorých romantická dvojica, pre iných len dvojica vrahov a zlodejov. Vopred pripravené dolapenie, kruté zúčtovanie, a tak zaručená nesmrteľnosť. Bonnie a Clyde, to je takmer úspešný príbeh o prekračovaní hraníc, zákonov aj morálky, to je pomsta voči väzenskému systému i nespravodlivosti, vzbura voči generácii otcov. Boli priveľmi mladí, priveľmi drzí i ambiciózni. Večne na ceste, večne na úteku. A pritom ona písala také krásne básne a on hral rád na saxofón. Ale svet zločinu vie byť príťažlivý a nebezpečenstvo vzrušujúce. A lákavá je aj odmena za dolapenie zločincov. Odvrátená strana romantickej legendy o láske až za hrob. Doslova. Ako Bonnie a Clyde je súčasná hra Jakuba Nvotu o jednej generácii, ktorá si chcela ukradnúť svoj sen o šťastí a utiecť konvenciám. Ale nevie, kam sa sama prepadla.“
Celý príbeh sa odohráva v jednoduchej funkčnej scéne Lucie Šedivej. Na malom priestore javiska vytvorila akoby výsek priestoru, pripomínajúci univerzálne priečelie domu, ktorý sa iba drobnými zmenami pretvára raz na dedinský dom, inokedy na prístav, loď, ulice mesta, obchod a pod. Drevená lavica, stolička, stolček, torzo zábradlia a pouličná lampa, v pozadí dvere, to je základné vybavenie scény, ktoré funkčne dopĺňajú rekvizity postáv, akými sú napr. kufre, kamera, zbrane, stoličky či záchranné kolesá, čím sa vytvárajú konotácie nových priestorov. Hra so špagátom, keď postavy na stene v priebehu deja menia, modelujú a dotvárajú obrysy veľkomesta, je jednoznačnou alúziou na nestálosť predstáv o veľkom svete. Kostýmy sú takisto jednoduché a príznakové, charakterizujúce dobu, priestor a postavy. Jedinou nemennou súčasťou kostýmovej štylizácie je červená baretka Bonnie. V scénografii je zakomponované i plynutie času, ktoré vidieť s každým odoslaným listom do Ameriky (plným nádejí v čosi lepšie), alebo naopak domov na Slovensko (zahmlievanie bezútešnosti reality), pripnutým na stenách scény.
Hudba Kamila Mikulčíka je nadčasová, hoci využíva folklórne motívy. Chorály i inštrumentálne pasáže s takmer snovým nádychom vytvárajú ostrý protipól k tvrdej realite príbehu.
Rozprávačmi príbehu sú Bonnie a Clyde, dvojica gangstrov v podaní Aleny Ďuránovej a Andreja Palka. V rozprávačských partoch sú jemne štylizovaní, chvíľami si uťahujú sami zo seba i zo svojich postáv. Napriek tomu, že Ďuránová je skúsená herečka a v jej hereckej práci je očividná snaha po čo najväčšej civilnosti prejavu, rýchle tempo reči a miestami až prehnaná hra na hru pôsobia chvíľami rušivo. Naopak na miestach, kde hrá Bonnie, je veľmi presvedčivá. Podobne Palko rozohráva svoje postavičky Clydea, Paľa či Almonda s oveľa väčšou chuťou a radosťou, ako vyznievajú v komentátorských partoch. Mal by viac však dbať nielen na vizuálnu stránku postavy, ale aj na spôsob reči a artikuláciu, ktorá je často na hranici zrozumiteľnosti.
Hlavnou postavou hry Ako Bonnie a Clyde je Šimon, Michal Soltész. Šimon je v podstate pozorovateľom udalostí, do ktorých sa dostáva takmer ako Forrest Gump, niekedy omylom, niekedy zhodou okolností, avšak na rozdiel od Gumpa je jeho hnacou silou strach z konfrontácie. Soltész je vo svojej postave statický, minimálnou mimikou i gestikou dáva veci do pohybu. Jeho pasívna prítomnosť na scéne je výkričníkom iným postavám. Svojím spôsobom ho zrkadlia, nevedia ho však aktivizovať (podstata jeho postavy je v „nemom svedkovi doby, akejsi bútľavej vŕbe“) a nemôžu ho ani ignorovať. Sila jeho výpovede je v monológu, v ktorom zhodnocuje stav vecí a svoju túžbu po láske a normálnom živote bez strachu, a spočíva najmä v hereckej autentickosti.
Tatiana Poláková, Adriana Ballová i Dana Košická hrajú očarujúco hneď niekoľko postáv. Rýchle preoblečenia i hyperbolizované vyhrotené charaktery ale, paradoxne, poukazujú na jednotnosť pováh, situácií a ľudských osudov všade vo svete, len pod inými menami, s inými účesmi a odevmi, v inom jazyku…
Tatiana Poláková ako Šimonova sestra Juliša je prototypom dedinského dievčaťa – prespanky – bez vlastnej vôle, s prvoplánovým zmýšľaním i správaním; v postave sekretárky zas karikuje slečny očarené dominantnými mužmi. Ako Pat, čistič topánok, je skvelým drzým južanským chlapíkom a ako strážnikova žena predstavuje utiahnutú ženu v domácnosti.
Adriana Ballová vyniká v úlohe Šimonovej matky, dedinskej matróny, s listami, ktoré sú do detailov premyslené a výborne interpretované. V nich glosuje život na dedine, vzťahy, situácie…; ako Kristína (Šimonova manželka), teda jedna z prvých slovenských umelkýň – feministiek si uťahuje z túžby byť slávnou i za cenu nepochopenia skutočného manželovho citu, avšak pri tejto postave vždy osciluje na hrane medzi pragmatizmom a romantikou; ako žena strážnika zas dokazuje svoje komediálne schopnosti v jemnej karikatúre americkej ženy v domácnosti.
Dana Košická takisto ukázala, podobne ako Poláková či Ballová, širokú škálu hereckých polôh. Ako Šimonova babička je šedou eminenciou v pozadí; ako investigatívna novinárka paroduje funkciu a spôsob práce žurnalistov; ako žena strážnika vtipne vykresľuje alkoholikov či ako dozorca karikuje väzenskú brutalitu.
Ako Bonnie a Clyde je hra, v ktorej sa hranice medzi tým, čo je z hľadiska morálky chápané ako správne, a tým, čo je vnímané ako nevyhnutné na prežitie, často stretávajú, približujú i preskupujú. Hoci sa príbeh gangsterských milencov na záver hry predsa len na javisko dostáva, i keď len ako nevyhnutná epizóda na rozuzlenie kontextu, ich životné osudy nie sú podstatné a ich morálna, ľudská, či emocionálna rehabilitácia v očiach verejnosti, ako aj v ich vlastných, je len v druhom pláne, zásadnou rovinou predstavenia je naše vnímanie generácie našich prarodičov, ktorí žili v istom časopriestore a ich konanie nám nemusí pripadať vždy logické a jasné. Preto často vyvoláva, i keď je prirodzené, že v divadle formou nadsadenia, trpký úsmev na tvári, ktorý svedčí o poznaní historických kontextov a našich dnešných skúsenostiach s globalizovaným svetom.
I keď je Ako Bonnie a Clyde remeselne veľmi dobre prepracovaná inscenácia takmer v každej svojej zložke, oplýva humorom, nostalgiou, jemnou satirou i akčnosťou, predsa len nezanechala po svojom doznení vo mne žiaden výnimočný dojem. Ani dobrý, ani zlý. Dokonca ani prehnaná krutosť pri dolapení Bonnie a Clydea, ani pasivita v konaní postáv. Ani hmlisto identifikovateľná snaha inscenátorov presvedčiť nás divákov, že s nami vždy niekto manipuluje a v podstate nás len využíva.

Hana Rodová

Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.