Martinské výstrelky

Dramaturgia: Róbert Mankovecký
Scéna: Hana Knotková a.h.
Kostýmy: Hana Knotková a.h.
Hudba: Róbert Mankovecký, Marek Geišberg, Daniel Žulčák
Réžia: Dodo Gombár a.h.
Osoby a obsadenie:
Miloslav Schmidt: Marek Geišberg
Elena Maróthy Šoltésová: Zuzana Rohoňová
Svetozár Hurban Vajanský: Daniel Žulčák
Hana Meličková: Kamila Antalová
Pes Bača: Dominik Zaprihač
Primátorka: Nadežda Vladařová
Pavol Palkuliak: Ján Jackuliak a.h.
Kameraman: Mário Herman a.h.
Marian Lechan: Marian Lechan a.h.
Hudobník, dramaturg: Róbert Mankovecký
Premiéra inscenácie: 13. 6. 2014
Martinské divadlo si obľúbeným divadelným sitcomom získalo divákov. Pri predstaveniach všetkých častí diváci nadšene napĺňajú hľadisko s príjemným očakávaním útoku na svoje bránice. Zároveň sa stávajú dobrovoľnými figurantmi, pripravenými čeliť spŕške ironických vtipov. Autori netaja, naopak pravidelne opakujú, že cieľom divadelného projektu je pozrieť sa na našu minulosť s hravou iróniu. Situácie, ktoré duchovia prežívajú v aktuálnom čase, obracajú pozornosť na vážnu kritiku súčasníkov. Bez bázne z kritického prijatia zdanlivého zosmiešňovania historických osobností zámer svojho humoru priznávajú a škodoradostná reakcia publika na seba nenecháva dlho čakať.
V štvrtej časti sa viac ako v ostatných troch najvýraznejšie objavuje špecifikum televízie. Najnovšia inscenácie je plná absurdne komických a významových výstrelkov. Postavy si napríklad vymieňajú repliky v podobe triviálnych rýmovačiek. Premýšľavým intelektuálom, hľadajúcim význam v detailoch by napadlo, že ide o ponášku na básne dada či surrealizmus. Skôr sa ale ponášajú na spôsob rozhovorov postáv večerných seriálov. Hoci postavy v nich neveršujú, ich dialógy zmysel rovnako nedávajú. Herci tiež využívajú niekoľko gestických citácií z kultových seriálov žánru situačných komédií. Jasné sú odkazy napr. na Priateľov, sitcom známy v celom vesmíre, alebo pohovka, príznačná pre… (na výber je viacero možností v závislosti na preferencii divákov). Gauč je totiž spoločným menovateľom scénografie deväťdesiatich percent TV seriálov a v druhej časti martinskej inscenácie sa stal aj súčasťou jej scénografie. Na jednoduchom bielom plátne zahaľujúcom javisko i s horizontom celkom vystriedal drevené stoličky reprezentujúce náhrobky. Na javisku sa tým odohrala časopriestorová zmena: signál žiarivo–modrého média totiž „chytajú“ aj naši oživení hrdinovia a v popoludňajších hodinách podliehajú zvodom gaučovej kultúry pri sledovaní pravidelného spravodajstva.
Panoptikum duchov sa tentoraz nerozšírilo o ďalšiu historickú osobnosť. Tvorcovia prekvapili tým, že v obsadení sa objavili žijúce a dokonca verejne známe osoby. Cameo rolu si zahrali redaktor Marián Lechan a kameraman Mario Hermann, ktorí na divadelný martinský národný cintorín prišli natočiť reportáž o pátraní po nezvestnej primátorke. Touto situáciou nastal zvrat v dejovej línii a primátorka Alena (Nadežda Vladařová) sa následne rozlúčila so svojimi priateľmi. Vrátila sa na svet s odhodlaním bojovať za národnú pamiatku. Autenticky zinscenovanú reportáž sledovali duchovia ako súčasť pravidelného programu spravodajskej relácie komerčnej televízie M.
Hereckému prejavu tradične dominovala dobre zvládnutá štylizácia podporená aj výrazným maskovaním a kostýmami všetkých protagonistov. Až na úvodný monodramatický výstup Zuzany Rohoňovej, stvárňujúcej ducha Eleny Maróthy Šoltésovej, sa v ostatnej časti do určitej miery zastrela individualita historických osobností, ktoré sa  javili viac ako kolektívny hrdina. V retrospektívnom obraze inscenáciu otvorila postava Šoltésovej v dobovom kostýme, citátom zo svojho diela Moje deti. Herečka melancholický výstup naplnila éterickou lyrikou a zakončila jatrivou piesňou. S príchodom ďalších postáv na scénu razantne zmenila prejav opäť do roviny grotesknej štylizácie. Od tohto okamihu sa inscenácia niesla opäť v nadsadenej komickej nálade a bez ďalšieho významového spojenia s úvodom.
Po Aničke Jurkovičovej sa vytratili tiež postavy Janka Kráľa (Dano Heriban) a Karola Kuzmányho (Karol Čičmanec). Po absencii v treťom diele obecenstvo nadšene privítalo obľúbeného Miloslava Schmidta v karikatúrnom podaní Mareka Geišberga.
Spolu s novým elementom obývačkového génia loci ovládla atmosféru záhrobia ďalšia postava zo života svetského.
Ján Jackuliak ako televízny producent Pavol Palkuliak výstredne exhiboval pred svojím obecenstvom na javisku a váženým dejateľom predostrel dekadentný návrh. Akčným výstupom, nabitým informáciami ohromených duchov presviedčal na účinkovanie v televíznom seriáli o ich živote, v ktorom by každý stvárňoval samého seba. Bezprostrednou komunikáciou Palkuliak duchov zaskočil. Skutočnosť, že ich vidí, im spôsobila šok, porovnateľný s tým, ktorý zažil bakalár Pukanec (Tomáš Tomkuliak) po zjavení Hany Meličkovej (Kamila Antalová) v predchádzajúcej časti. Palkuliak ich videl, pretože schopný producent predsa vidí a rozpozná potenciál zaručenej sledovanosti. Možno ale aj preto, že zjavne „frčal“ na niečom výkonnejšom ako motor jeho červeného Ferrari. Predstaviteľ pokrivených ideí šoubiznisu v „rauši“ napomenul duchov: „Ja vám nechcem brať ilúzie, ale vy nie ste neviditeľní.“ Sarkastická poznámka z jeho úst paradoxne naznačovala pripomienku ich významu v dejinách. Energicky nabitý výstup aj s charakteristickou piesňou bol pokušením, ktorému naši hrdinovia odolali s odkazom „My nie sme televízne osobnosti. My sme vy.“
Autorské skladby sú stabilnou zložkou inscenácie. Od uvedenia prvej časti tvorcovia priznávajú hudobný motív nadväzujúci na niekdajšiu obdobne úspešnú inscenáciu Štúrovci, koncert zrušený, pod ktorú sa podpísal temer totožný inscenačný tím. Zhudobnené básne štúrovských básnikov si rovnako získali popularitu a Slovenské komorné divadlo skladby vydalo ako hudobný album. Vo všetkých častiach www.narodnycintorin.sk sme mohli spoľahlivo očakávať zaujímavo zhudobnené texty z diel vystupujúcich buditeľov národa. Doposiaľ to boli básne Kráľa, Vajanského či Kuzmányho, preto upravený taliansky šláger Felicità odspievaný v „kolotočiarskom“ aranžmáne sa v aktuálnej epizóde javil ako vskutku podivný výber. Okrem bizarne humorného efektu bola táto hudobná vložka náhodným výstrelom do vzduchu.
Z hľadiska divadelnej kritiky je príliš malicherné porovnávať ešte stále neoverený, nepomenovaný a nedefinovaný žáner divadelného sitcomu so všeobecne známymi a prijatými štandardmi kultových britských či amerických TV seriálov, ktoré v tomto žánri vynikajú kvalitou. Žiada sa skôr vzájomné porovnanie jednotlivých inscenácií a štvrtá časť je pravdepodobne tou najmenej vydarenou. Na zjednodušenej scéne sa odohrávala paľba komických výstupov a doslova absurdne vybudovaných scén v  nejednoznačne odôvodnenej následnosti.
Martinský tím badateľne poľavil v divadelných kritériách a type humoru. Na škodu zaujímavého zámeru, s ktorým martinskí divadelníci uviedli do života jedinečný divadelný tvar s náznakmi ľahko-didaktického diela. Vytráca sa téma národnej pamäte, ktorou rezonovala prvá časť. Záujem odľahčeným spôsobom upozorniť na kultúrne dedičstvo sa zmenil na záujem nenáročného pobavenia diváka. Čím ďalej, tým viac autori vsádzajú na banálnosť a účelnosť drobných komických výpadov. Akoby sa nechali uniesť vkusom-nevkusom obecenstva, ktorý sa stal terčom škodoradostného humoru. Konštruujú žart za žartom bez ladu a skladu s očakávaním diváckej reakcie. Ak sa ich cieľom stalo práve toto, potom triafajú do čierneho a zaistili si tak priazeň pre ďalšie časti. Škoda. Verím, že nápad, s ktorým pred dvomi rokmi režisér Dodo Gombár a dramaturg Róbert Mankovecký uviedli www.narodnycintorin.sk, mal ohromný potenciál. Zo štylizovanej grotesky však skĺzli k tvorbe jednoduchej až bulvárnej frašky. Napriek tomu je táto divadelná séria stále osobitým vkladom do súčasného slovenského divadla. SKD avizuje ešte jednu časť, ktorá by predsa len mohla prekvapiť a vrátiť pôvodnému zámeru inscenácií punc, ktorý oškrela štvrtá časť.

Katarína Kučová

Katarína Kučová je absolventkou štúdia Teória a kritika divadelného umenia na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia publikovala články v školskom časopise i v odborných periodikách. V súčasnosti sa profesionálne venuje marketingu a PR. Od roku 2012 je členkou SC AICT a recenziami prispieva do projektu Monitoring divadiel na Slovensku.