| Divadlo | Divadlo Astorka Korzo '90, Bratislava |
|---|---|
| Inscenácia | David Gieselmann: Kontajner Paríž |
| Premiéra | 6. júna 2017 |
| Divadelná sezóna | 2016/2017 |
Autor: David Gieselmann
Názov: Kontajner Paríž
Pôvodný názov: Container Paris
Preklad: Adam Bžoch
Úprava: Marián Amsler
Dramaturgia: Andrea Domeová
Hudba: Slavo Solovic
Scéna: Juraj Kuchárek
Kostýmy: Marija Havran
Réžia: Marián Amsler
Divadlo Astorka Korzo ´90
Premiéra: 6. 6. 2017
Hrajú: J. Kemka, R. Poláková, M. Miezga, Z. Porubjaková, R. Jakab, Z. Konečná, P. Šimun, L. Latinák
Dramatik David Gieselmann je úspešným a často hrávaným mladým nemeckým tvorcom, ktorý veľmi pôsobivo zachytáva najvypuklejšie problémy súčasného sveta. Aj jeho hra Kontajner Paríž patrí k tým hrám, ktoré oslovujú diváka svojou tematickou apelatívnosťou aj aktuálnym humorom, parodickými zveličeniami a satirickými šľahmi.
V bratislavských divadlách uviedli inscenátori s úspechom už jeho hry Plantáž (SND) a Pán Kolpert (Divadlo Aréna). Autor vyznáva banalitu a každodennosť ako materiál, ktorý možno v priebehu hry redefinovať a premieňať ho stupňovaním a hyperbolizáciou na príťažlivú tému pre dramatické situácie a vzťahy. Režisér Marián Amsler vsadil tentoraz na turbulentnú zábavu založenú na rýchlom striedaní sledu situačných skratiek. Až predynamizovaná žánrová vynaliezavosť robí z Gieselmannovej paródie na konzumný svet manažérskych trikov rýchlozážitkovú stravu, ktorá divákovi neraz mimoriadne lahodí.
Hra Kontajner Paríž je prvotne dynamickou paródiou na manažment rizikových situácií či manažment rizika, ktorého podstatou je získavanie a dosahovanie mimoriadneho zisku. Dramatik tému chápe ako príležitosť pre rozohratie turbulentných burleskno-fraškovitých premien banálnych medziľudských vzťahov.
Režisér a umelecký šéf Divadla Astorka Korzo ´90 Marián Amsler sa pozerá na našu súčasnosť práve takým sarkastickým pohľadom, aký poskytuje aj hra Kontajner Paríž. Podčiarkuje však predovšetkým situačnú premenlivosť a zábavnosť, ale aj entertainmentové klišé. Už úvodná pieseň Bubble in the air zbanalizovanej modelky Lynn v podmanivom podaní Zuzany Porubjakovej nás poľahky vovedie do virtuálneho sveta pozlátka a konzumu.
Každá z úvodných sekvencií tohto podnikateľsko-investigatívneho príbehu v slapstickovom tempe rýchlo sa meniacich situácií je podávaná divákovi prioritne ako dynamická situačná komédia.
Ústredná postava radového manažéra nazvaného Ján Smiešny v podaní Juraja Kemku je predstavená divákovi ako prototyp drobného úradníka, ktorý poslušne vykonáva všetky šéfove poverenia, a prináša mu to nielen zadosťučinenie, ale aj potešenie. Hľadá stratený kontajner s veľkým nadšením a úsilím, ktoré volá po pochvalách od šéfa, ale práve toto úsilie je spojené s výjazdmi do najrozličnejších destinácií. Postupne sa stretáva s mašinériou konšpiratívnych trikov svojho šéfa aj jeho spolupracovníkov. Všade sa objaví aj jeho manželka Linda Smiešna, ktorá mu začína pomáhať v hľadaní. Linda Smiešna je najskôr len všednou nevýraznou žienkou domácou, oddanou manželovi a jeho pracovným cieľom.
Spočiatku je Linda iba manželkou, no postupne do manželovho pracovného prostredia preniká, až sa v ňom dobre udomácni (dokonca sa zblíži aj so spomenutou excentrickou modelkou Lynn Prestonovou). Rebeka Poláková hrá Lindu presne, úsporne a presvedčivo. Porubjaková svoju Lynn hrá ako výstižnú paródiu žiaducich a obdivovaných modeliek, ktoré sa postupne stávajú najskôr symbolmi sveta konzumu a napokon jeho obeťami. Už nie je paňou vlastného osudu, ale rukojemníčkou premrštenej popularity, ktorá ju začne požierať. Herečka vynaliezavo stvárňuje aj tienisté stránky tejto slávy, alebo predovšetkým tie. Veď už od úvodných akordov predstaví svoju postavu ako potenciálnu trosku, ktorá neustále hľadá stimulujúce prípravky, aby vôbec mohla prežiť deň.
V náznakoch aktualizácií politických konotácií divák spoznáva aj známe tváre politiky. Angela Merkelová sa objaví vo chvíli, keď sa krížia záujmy politiky a obchodu. Podčiarkuje to aj využívanie projekcií z reálnych situácií. Spoločenské zaradenie Lynn nám ju postupne ukáže ako skutočnú obeť. Jej línia sa kríži s líniou Smiešneho, ktorý brázdi európske metropoly s jediným cieľom: nájsť hľadaný kontajner. Výlet do exotickej destinácie je spojený aj s náhlou víziou vysnívanej zlatej rybky v podobe nafukovacej ryby, ktorá zaplní celý priestor javiska. Je to vlastne hyperbolizovaná „zlatá rybka“, čo plní želania, to stelesnenie premrštenej túžby po úspechu, šťastí a peniazoch. Konzumné ideály zapĺňajú všetky priestory veľkomiest aj ľudskej mysle.
Zadné projekcie dovolia prienik k realite, cez fiktívny televízny kanál TV-99 nám režisér sprítomní správy všedných dní a komentované novinky na úrovni banalít o skorumpovanom svete, lži a manipuláciách, predstieraní a podvodoch.
Každý zo zúčastnených má svojich sledovateľov a špicľov. Lukáš Latinák ako Mr. Red určil už v úvode tému krízového manažmentu a napokon ňou aj uzavrie tento spletitý a turbulentný príbeh plný premien a krátkych výstupov. Majiteľ kontajnera Schaub v podaní Mariána Miezgu je vecným a nástojčivým šéfom, výrazná postava Zuzany Konečnej – Petra Tegert – zasiahne do príbehu vždy rázne a neodbytne a Róbert Jakab ako asistent modelky Lynn sa objaví vždy v pravý čas, aby dal veci do poriadku.
Sledovač krokov Smiešneho, Tajný agent, je najpôsobivejší v situačnej etude o nemožnosti vymaniť sa zo zovretia okolností. Bez vynaliezavosti by sa mu to nepodarilo a o tom Pavol Šimun s vtipom presviedča, keď mizne v jednom z bočných otvorov zdanlivo uzavretej steny…
Vyrovnané herecké výkony, dynamický modul rýchlych premien a vtipné aj nápadité premeny vzťahov a situácií tvoria z tejto paródie na podnikateľský svet predovšetkým zábavnú pastvu pre oči. Scénograf Juraj Kuchárek vytvoril priestor, ktorý možno dynamicky rýchlo meniť, a na pozadí štvorcov vo veľkej krabici sa absurdné pechorenie jednotlivých postáv v snahe nájsť stratený kontajner neustále stupňuje a vytvára bludný kruh nezmyselného a večného pátrania po niečom, o čom nikto nič nevie.
Kostýmy Marije Havran sú efektné, kontrastné a dôvtipné. V živých farbách a súčasných strihoch ukotvujú príbeh v dnešku, a každý sa tak v ňom môže nájsť.
Nedopovedanosť náznakov usmerňuje pozornosť diváka nielen na absurditu dnešných dní, ale aj turbulentnú parodicko-sarkastickú zmes výjavov, vzťahov a situácií. Gieselmann spolu s Amslerom diváka dokážu pobaviť na spleti hodnotových nezmyselností. Hlavná postava v podaní Juraja Kemku s príznačným menom Smiešny skutočne rozosmieva. A nielen diváka, ale aj samého seba. Kemka ho hrá ako usmiateho, ale nie výsmešného, uvzatého, ale aj poddajného pracovníka s nevyjasnenými oportunistickými cieľmi.
Dynamická a nápaditá hudba Slava Solovica drží slapstickovú konštrukciu Amslerovej réžie v dobre fungujúcej rytmickej výpovedi. A tak sa absurdita nezmyselného a bezcieľneho príbehu o hľadaní stretá s úspechom u diváka. Pravdepodobne o to autorovi aj inscenátorom išlo až v prvom rade.
Zuzana Bakošová-Hlavenková (28. 6. 1947 Bratislava – 28. 10. 2019 Bratislava) študovala na DF VŠMU v Bratislave odbor divadelná veda (1965 – 1970), pracovala v Kabinete divadla a filmu SAV a neskôr v Umenovednom ústave SAV (1970 – 1978) a v Divadelnom ústave v Bratislave (1978 – 1991). Od roku 1991 pôsobila na Katedre divadelných štúdií – Teória a kritika divadelného umenia Divadelnej fakulty VŠMU, najskôr ako docentka (1993), neskôr profesorka (2003), prodekanka DF VŠMU (1992 – 1998) a vedúca katedry (2010 – 2013).
Venovala sa výskumu súčasného divadla a hereckých metód v priereze dejín divadla so sústredením na herecké metódy a techniky 20. storočia vo svete aj na Slovensku a inscenačnému umeniu XX. storočia. Autorka množstva štúdií, článkov a kritík, ako aj knižných publikácií: Pantomíma v súvislostiach histórie a súčasnosti (1978), Od teórií a techník k tvorivosti v herectve (1980), monografií: Čas činohry (1990), Zita Furková – Smiech a plač alebo Stopy v prachu hereckých dní (1999), Kolotoč herectva – Divadlo Astorka Korzo´90. 1990 – 2000 (2001), Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci. (2010, 2012). Autorka a zostavovateľka zborníka Divadlo a intermedialita (VŠMU 2012), Čas činohry našich čias (VŠMU 2017).
Spoluautorka zborníkov: Teória dramatických umení (1981), Režisér Miloš Pietor (1992), Slovenský hraný film 1970 – 1990 (1993), Divadlo na korze 1968 – 1971 (1994), Osobnosť a dielo Petra Karvaša (1996), Otvorené divadlo v uzavretej spoločnosti (1996), Symbolizmus v kontextoch a súvislostiach (1999), Stretnutie kultúr a divadlo (2000), Poetika a politika (2004), Prednášky o divadle I. (2004), Čechov medzi nami (2005), Peter Scherhaufer – Učitel šašků (2006), Magda Husáková-Lokvencová, prvá dáma slovenskej divadelnej réžie (2008), Divadlo ako dokument doby (2014), Divadelní režiséri na prelome tisícročí (2014). Spoluautorka hereckých monografických zborníkov: Mikuláš Huba (1995), Ctibor Filčík (aj zostavovateľka a autorka koncepcie, 1996), Hana Meličková (1996) a iné.
Publikovala aj v zahraničí, prispievala do zahraničných zborníkov: Don Juan and Faust in the XX. century (Praha, 1991), Člověk v divadle, divadlo v člověku (Brno, 1997), L´Europe et son combat pour la Liberté (Paris, 1996), Modern Theatre in different Cultures (Varšava, 1997), Teatry narodowe – tradycja i wspólczesnosč (Polski Czeszyn, 2003), Collective Creation (Montréal, 2007), Commedia dell´Arte v Divadle na provázku (JAMU, 2012), Dominik Tatarka v souvislostech světové kultury (FF MU Brno, 2013), Am a Ea (JAMU Brno, 2015).
Bola členkou ITI, AICT, FIRT, AITU. Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných a domácich vedeckých konferenciách.
