elledanse, Bratislava

ID#entity si z tejto širokej škály podnetov vyberajú iniciačný proces, pri ktorom sa z chlapca stáva muž. Kladú si otázky: kedy sa to stane, kedy a ako prichádza k odlíšeniu jeho identity od okolia? Vo video ankete, ktorá sa konala pod značkou inscenácie a bola zverejnená na internetovom kanáli youtube, sa oslovení účastníci vyslovujú k téme života muža, spomínajú vzťah s mamou a možnosti osamostatnenia, iní sa prihovárajú za večné chlapčenstvo každého muža, alebo sprostredkujú osobný pocit. Anketa tak prináša spektrum tém, s ktorými môžu tvorcovia pracovať, rozvíjať ich a hlavne konkretizovať.

Inscenácia Vydláždený život, oscilujúca na pomedzí pohybového a činoherného divadla, bola druhou premiérou v poradí siedmej sezóny Divadla elledanse. Text, réžiu a choreografiu zostavil spoločne s účinkujúcimi tanečníkmi izraelský choreograf Rotem Tashach. Päť tanečníkov na javisku hovorí o spôsobe života, aký vedieme na začiatku 21. storočia. Život, determinovaný vlastným telom, fyziognómiou, zmechanizovanou dušou – kráčaj vzpriamene, pracuj, pripaž ruky, ži, ukloň sa autoritám, miluj... Rovnako ako účinkujúci v inscenácii, aj my sa každodenne ocitáme v okovách sociálnych, kultúrnych a etických noriem, zákazov, kontextov, intencií, paradoxov či vopred vydláždených životov.

Veľký muzikálový boom, ktorým si Slovensko po revolúcii prešlo v deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde dvadsiateho prvého storočia, sa zdá byť momentálne na ústupe. Príťažlivý žáner je síce ešte stále považovaný za jasný divácky ťahák a aj relatívne nové divadlá ako košické Divadlo Cassia či Ďurovčíkov Heineken Tower Stage na ňom zakladajú svoju obchodnú politiku, máloktorá produkcia si získa širší ohlas či odborné uznanie. Možno za ochladnutím muzikálového entuziazmu stojí aj finančná kríza – obyčajne to predsa len nie je žiaden lacný špás, alebo skôr Slovensko len čaká na nové strhujúce kusy druhého Jozefa Bednárika.

Čo všetko sa dá nájsť na YouTube? Od videí tancujúcich detí cez židovskú svadobnú oslavu až po škrečka v spomalenom zábere či tancujúceho papagája. V projekte YouMake ReMake v Divadle elledanse tanečníci-performeri priamo na javisku reagujú na vybrané videá z YouTube – prerábajú ich, parafrázujú, hyperbolizujú, komentujú a prinášajú celkom jedinečný a svojský výklad. Inscenácia sa tak stáva dialógom medzi videami z kanálu YouTube premietanými na plátne a ich scénickým stvárnením na javisku priamo pred očami divákov.

V slovenských nárečiach sa slovo „fuga“ používa vo význame „diera“. Hovorový význam slova je škára, medzera alebo žliabok. Fuga s hudobnou skupinou MED bola predposlednou premiérou Divadla a tanečnej školy elledanse Bratislava a pripadla na magický dátum: 12. 12. 2012.

December, čas príprav na Vianoce a pre divadelníkov čas mikulášskych predstavení. Pre bábkové divadlá čas najväčšej prevádzky, zájazdov po firmách, prezliekaní sa za Mikulášov, čertov, anjelov. Aj činoherné divadlá, ktoré majú na repertoári stabilne zväčša jeden titul určený detskému divákovi, organizujú rozdávanie darčekov najmenším. Tanečné divadlo elledanse sa k nim pridalo. 2. decembra uviedlo na svojej pôde hru Veroniky Pavelkovej na motívy diela ruského historika a spisovateľa sci-fi Kirilla Bulyčova Prázdniny v ríši rozprávok, ktorú herci odohrali aj na Mikuláša.

Divadlo a tanečná škola elledanse sa rozhodlo vytvoriť všeobjímajúcu inscenáciu pre deti aj dospelých. Siahli po knižnom titule, ktorý všetky vekové kategórie dobre poznajú. Vznikla tak tanečno-divadelná inscenácia Malý princ.

V Bratislave sa mdlé divadelné ovzdušie konečne trochu rozvírilo. Dôvodom je prvá inscenácia šiestej sezóny elledanse Dlhá noc, v ktorej sa tento tanečný dom neobvykle spojil s konverzačkami presláveným divadlom GUnaGU. Poprvýkrát tak Šárka Ondrišová pustila na svoj baletizol čistokrvných činohercov a pokúsila sa z nich počas jedného skúškového obdobia „vystrúhať“ performerov. Z Viliama Klimáčka zas režiséra pohybového divadla.

Šárka Ondrišová a Peter Groll patria v súčasnosti k umelcom tvoriacim medzidruhové inscenácie, vyznačujúce sa neilustrujúcimi výrazovými prostriedkami. Charakteristickou črtou tejto „introvertnej“ umeleckej dvojice sú filozofujúce hudobno-obrazové polia tancujúcich tiel, hľadajúcich rôznorodé interpretácie svojho krátkodobého pobytu na Zemi.

Život profesionálneho tanečníka pohybujúceho sa v oblasti súčasného tanca na Slovensku nie je jednoduchý. Scény ponúkajúce metafyzickejšie a abstraktnejšie projekty v oblasti súčasného tanca stoja na samom okraji javiskových umení. Dve desaťročia po „nežnej“ takéto interdruhové divadlá musia dennodenne bojovať o svoje profesionálne prežitie aj napriek tomu, že umelecky potvrdili svoju opodstatnenosť a nevyhnutnosť pri formovaní pôvodnej divadelnej estetiky 21. storočia.