Režisér Ivan Blahút a štyri herečky (Judita Hansman, Elena Kolek-Spaskov, Lucia Fričová a Daniela Mackovičová) chceli v Prešporskom divadle vytvoriť inscenáciu o ženách. Ťažko však o zvolenom objekte alebo fenoméne (ako ženský svet a špecifickú komunikáciu nazýva muž-režisér) vypovedať všetko, takže vznikol dramaturgický rámec „niečo málo o ženách“.
Pre sezónu 2009/2010 naplánovala dramaturgia Opery SND popri troch nových inscenáciách (Mozartova Čarovná flauta, Gounodov Faust, Belliniho Puritáni) aj dve koncertné naštudovania málo frekventovaných operných diel. Hry o Márii, dedikované päťdesiatemu výročiu úmrtia českého skladateľa Bohuslava Martinů, na začiatku októbra otvorili jubilejnú 90. sezónu. V januári ponúkla Opera SND svojmu obecenstvu dielo bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela Mathilde de Guise.
Kto by nepoznal príbeh Pipi Dlhej Pančuchy, mladého dievčaťa, ktorej život aktivizuje aj tie najfantastickejšie predstavy detí. Dievčaťa, ktoré žije s opicou – pánom Galánom, a koňom Koňom, na všetko pozná odpoveď a všetko robí po svojom. Pipi si svojím briskným umom pretvára svet podľa svojich detských predstáv, ktoré sú blízke ratolestiam na celom svete. Každé dieťa si tak môže aspoň na chvíľu vyskúšať, aké by bolo žiť v svete takom, aký ho vnímajú ony samy. V svete nepoškvrnenom, zábavnom, plnom hier a smiechu. A dospelí sa môžu zamyslieť, či tento svet vskutku nie je lepší.
Životné osudy slávnych osobností, najmä tých s tragickým koncom, odjakživa lákali filmových i divadelných tvorcov. Populárni herci, speváci a umelci z rôznych odvetví sa stali vďačnou a u divákov obľúbenou témou. Veď kto by nechcel preniknúť hlbšie do súkromia a pocitov „veľkých hviezd“? Koho by nezaujímali ľudské peripetie na prvý pohľad tak nedosiahnuteľných, nezvyčajným talentom obdarených, výrazných individualít.
Piata inscenácia divadelného štúdia T.W.I.G.A. – Šmíračky –predstavuje ďalšiu umeleckú autorskú výpoveď kolektívu združeného okolo dramatičky a režisérky Ivety Škripkovej. Poetika tohto štúdia je založená na originálnej umeleckej výpovedi, ktorá sa tematicky zameriava na genderové otázky a ich prezentáciu prostredníctvom rodovo citlivého jazyka.
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre (predtým Bábkové divadlo Nitra) uviedlo Knihu džunglí už po druhý raz. Prvé naštudovanie Knihy džunglí vyšlo z režisérsko-výtvarníckej dielne - režisér Ondrej Spišák, výtvarník František Lipták, v deväťdesiatych rokoch rovnako ako teraz. Tvorcovia sa teda opätovne ku Knihe džunglí vrátili po dosť veľkom časovom odstupe. Z hereckého súboru si aj vo vtedajšej inscenácii zahral Rudo Kratochvíl a objavil sa aj v terajšej verzii.
Non.Garde je divadlo rovnako zvláštne ako jeho názov. Tvorí ho pár metrov štvorcových v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave a pár osobností – na čele s absolventkami VŠMU Zuzanou Šimovou a Janou Šturdíkovou.
Slovensko je plné paradoxov a o slovenskej kultúre ani nehovoriac. Týmto vyjadrením či frázou poukazujem na fakt, že napriek obrovskej diváckej obľube a napriek mnohým úspešným inscenáciám sa na slovenských javiskách pomaly zabúda na najslávnejšieho francúzskeho komédiografa J. B. P. Moliéra. Moliérove hry v profesionálnom slovenskom divadle uvádzali veľmi často, nielen vďaka svojej komediálnosti, ktorá slúžila na svieže odľahčenie repertoáru, ale aj vďaka svojej nesmiernej nadčasovosti, ktorá nestratila nič zo svojej údernosti ani niekoľko storočí po Moliérovej smrti.
„Milujem pravdu, nielen z mravného hľadiska, ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratším spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutočňovaniu našich predstáv." M. R. Štefánik
Prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza popri tituloch v rusínčíne tiež inscenácie v ukrajinskom jazyku. Je to jedna z kultúrno-politických úloh tohto divadla vo vzťahu k minoritám na Slovensku.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.