T. Letts (4. 7. 1965) je americký herec a dramatik. Hra Zabijak Joe z roku 1991 je jeho autorským debutom a bola preložená do 12 jazykov a uvedená vo viac ako 15 krajinách sveta. Letts píše hry o ľuďoch, ktorí sa musia vyrovnávať s morálnymi i duchovnými otázkami.
Po úspešnom minuloročnom uvedení renesančnej hry Komedia česká o Bohatci a Lazarovi od Pavla Kyrmezera sa študenti bábkarskej tvorby VŠMU aj tento rok pokúsili o originálne uchopenie inej – avšak na rozdiel od Kyrmezera bežnej verejnosti oveľa známejšej – literárnej predlohy. Tím tvorcov sa inšpiroval dielom anglického matematika Lewisa Carrolla, autora rozprávkovej knihy Alica v krajine zázrakov.
Hneď na začiatok hodnotenia inscenácie Peter a Pavol Ivana Stodolu v podaní hercov a herečiek štvrtého ročníka Akadémie umení konštatujem potešujúce: i napriek všetkým nedostatkom inscenácie, vylúpli sa na AU po dlhom čase skutočné herecké talenty, ktoré by sa konečne mohli bez hanby postaviť po ukončení štúdia na divadelné dosky. Možno zarazí fakt, že vyzdvihujem niečo, čo by malo byť u študentov a študentiek herectva samozrejmé, avšak v prípade dvoch posledných absolvujúcich ročníkov boli úroveň a potenciál mladých hercov a herečiek skôr priemerné, v niektorých prípadoch až zarážajúco tristné.
Medzi 15. a 20. októbrom 2012 sa v Banskej Bystrici uskutočnil už 9. ročník domáceho Festivalu tanečného a performatívneho umenia Štyri (+ 1). Tento rok sa predstavili rôznorodé multidruhové domáce a zahraničné umelecké zoskupenia, ktoré sa usilujú svojimi artefaktmi narúšať stereotypné vnímanie umeleckých druhov ako hudba, tanec, výtvarné umenie či divadlo.
Je viacero ciest, ako zaistiť kontinuitu záujmu o operné umenie. Návštevnícka základňa, na ktorej možno stavať – najmä v mimobratislavských divadlách – síce nie je príliš silná, no o jej „regeneračnej“ schopnosti presviedčajú projekty smerované k detskému divákovi. Jeden z takých sa v októbri podarilo dotiahnuť do konca v banskobystrickej Štátnej opere naštudovaním Humperdinckovej Perníkovej chalúpky.
Dve divadelné hry Gabriely Preissovej z dedinského prostredia Gazdina roba a Jej pastorkyňa oslovili hudobného skladateľa Leoša Janáčka. Kým divácky úspešná Gazdina roba sa stala podkladom pre operu Eva J. B. Foerstera (v roku 1959 ňou začínala svoju existenciu spevohra v Banskej Bystrici), druhá znamenala komplikácie tak pre Preissovú, ako aj pre Janáčka, pre ktorého sa napokon stala podkladom rovnomennej opery.
Inscenácia je venovaná 200. výročiu narodenia Jonáša Záborského Nemôže byť vhodnejší spôsob na pripomenutie 200. výročia narodenia národovca, kňaza, spisovateľa, dramatika Jonáša Záborského ako uvedenie jeho hry v divadle nesúcom autorovo meno. Dramaturgička M. Kičiňová pre túto príležitosť siahla po viacerých jeho textoch, ktoré koncepčne v duchu samotného Záborského doplnila, aktualizovala a dopísala. Vznikla tak zaujímavá fraška - mozaika, ktorá ponúka absolútne súčasný obraz o Slovákoch nielen z čias Záborského, ale jemne karikovane aj z dnešnej doby.
Ostatnou premiérou sezóny 2011/2012 v Štátnej opere v Košiciach bol slávny archetyp francúzskej operety, Orfeus v podsvetí (Orpheé aus enfers) Jacquesa Offenbacha. Antický príbeh z gréckej mytológie o nenaplnenej láske nešťastného tráckeho hudobníka Orfea ku krásnej Eurydike vzrušoval umelcov v rôznych dobách. V historicky prvej opere Euridice (1600) ho zhudobnili florentskí cameratisti Jacopo Peri s Giuliom Caccinim, neodmietol ho ani barokový guru Claudio Monteverdi (Orfeo, 1607), potrebné regeneračné kvality v ňom objavil Christoph Willibald Gluck (Orfeo ed Euridice, 1762) a slávnu Orfeovu áriu Che farò senza Euridice? spieval aj blázon v prvej orfeovskej paródii Il cavaliere errante (1778) Tommasa Traettu.
O čom snívajú deti? Nenakazené „dospeláckymi“ starosťami, majú hlavu plnú farebných obrazov a príbehov, ktoré sa končia šťastne? V skutočnosti na tom detské snívanie asi tak idylicky nebude, ale v inscenácii PanÁčik, podľa predlohy Jána Uličianskeho, je realita tým posledným hľadaným aspektom. Príbeh sa točí okolo snov a snové je v inscenácii všetko. Presnejšie, snové načisto po detsky - takže veselé, pestré a úsmevné.
Divák, ktorý vyhľadáva umelecký zážitok v odľahčenom komediálnom rámci, je s menom Marivaux určite dobre zoznámený. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po jeho osvedčenom titule Hra lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí celkom bezpečne plní hľadisko i pokladňu. V podstate banálna zápletka - skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no zároveň pod týmto povrchom ponúka množstvo významov, morálnych a intelektuálnych apelov.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.