Inscenácia Extempore je výsledkom tvorivého tímu divadla Borba, ktoré otvorilo sezónu 2008/2009 pod novým názvom Non Garde. Je to profesionálne divadlo v centre Bratislavy ako súčasť multifunkčného priestoru Stredoeurópskeho domu fotografie . Spája súčasných tvorcov, vytvára kontinuálnu a stimulujúcu základňu pre vznik novej tvorby a dáva priestor pre posúvanie hraníc a žánrové presahy.
Laboratórium súčasnej drámy Vysokej školy múzických umení a Divadelný ústav vytvorili pozoruhodný a potrebný vzdelávací projekt New Writing, ktorý si kladie za cieľ podporovať mladých, začínajúcich dramatikov.
Dlhodobým prvkom dramaturgie Divadla Aréna je ambícia vytvárať priestor pre pôvodnú slovenskú tvorbu a priamo iniciovať vznik nových hier a pôvodných dramatizácií. Tejto línii zodpovedá aj nová hra Martina Čičváka vychádzajúca zo slávneho románu Ericha M. Remarqua.
Jedna zo slovenských ľudových rozprávok zozbieraných Pavlom Dobšinským nesie meno Smrť kmotra a zázračný lekár. Hovorí o tom, že chamtivosť sa nevypláca alebo slovami samotnej kmotry Smrti „Chráň sa lakomstva, lebo zhynieš!“ Témy rozprávky - chudoba, peniaze, lakomstvo, chamtivosť, ochota niekomu pomôcť sú dnes nesporne aktuálne. Príbeh ovčiara, „čo mal na každý prst dvoje detí“ a keď sa mu narodilo už dvadsiate štvrté, nemal mu kto ísť za kmotru, len samotná Smrť, zdramatizoval režisér inscenácie Ondrej Spišák s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou. Smrť nielenže ide bedárovi za kmotru ale ešte mu aj poradí, ako si zarobiť. Na základe spolupráce s ňou sa z neho stáva zázračný lekár. Chodí liečiť ľudí „chorých na úmor“. Tam kde Smrť stojí pri hlave chorého, niet už pomoci, má sa ovčiar už len prežehnať a pomodliť. Tam kde stojí Smrť pri nohách chorého, stačí, že lekár roztrúsi zázračnú zelinku nad hlavou. Tak vylieči i samotného kráľa.
Popri budovaní myšlienky európskeho občianstva, spoločného európskeho kultúrneho priestoru, či sťahovaní mladých za lepšou prácou ďaleko od domoviny, sa zvyšuje potreba hľadania vlastnej národnostnej identity jednotlivca. V dobe rastúcej globalizácie je aktívna mladá generácia, ktorá sa pasuje s otázkou, kde vlastne patrí a preto, že má nepreberné množstvo možností, rieši zároveň aj to, kde vôbec patriť chce.
Úsilie Ivety Škripkovej, dramaturgičky a autorky projektu rodovej problematiky zaužívaných stereotypov pohľadu na dievča a chlapca, ale aj ženu a muža, je za posledné sezóny obdivuhodné. Otvorila ju znova vo svojej novej hre pre najmenších /Ne/poslušné macíky, ktorá je ďalším pokračovaním cyklu Zahrajte sa s rozprávkami IX. (V avizovanom mesačnom programe je hra uvedená pod gramaticky správnym názvom /Ne/poslušní macíkovia).
Labiche patrí k autorom komediálnych konverzačiek až frašiek, ktoré prostredníctvom humorných zápletiek a veselých a komických situácií odhaľujú ľudské nedostatky, hlúposť, nedokonalosť a neresti. A to všetko sa deje za sprievodu pretárky, klamstiev a zmätkov, v ktorých sa dá často len ťažko orientovať.
Zaradenie titulu Prelet na hniezdom kukučky nebolo zo strany Štátneho divadla zlým krokom. Košická činohra už veľmi súrne potrebovala titul, ktorý by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote prilákal diváka, a to nielen feydeauvským či gavranovským bulvárom. Divácky úspech „kukučky“ naznačovali to takmer všetky doterajšie inscenácie tejto látky na Slovensku, vrátane tej, ktorú uviedlo samotné košické divadlo pred dvadsiatimi rokmi. Téma vopred prehraného boja jednotlivca s mašinériou spoločnosti je nám blízka, navyše, ani po odznievaní komunizmu nestratila svoju nástojčivosť.
Martinské divadlo si dramatizáciou novely českého prozaika Michala Viewegha Andělé všedního dne položilo niekoľko závažných otázok týkajúcich sa smrti, umierania a našich predstáv o nich. Časť z nich, realizovaná inscenačne, smeruje k obyčajnému človeku, časť k tým, ktorým konvenuje budhizmus a hlavné smerovanie patrí tým, ktorí inklinujú ku kreťanskému chápaniu tejto problematiky, či je im práve toto najznámejšie. Inscenácia však - zhodne s novelou - neobchádza ani súčasné „nové“ duchovné smerovania v ramci New Age prítomnosťou viery vo víly, tarotové karty či iba pozitívnu silu náhody a každej udalosti v živote atď.
Dobré ráno, stena. Čo to bude dnes, stena? Predsa to čo každý deň, Shirley – skrachované manželstvo, nevďačné deti, šťastie vyhasínajúce pod troskami života a na krku muž Joe, ktorý sa vekom mení na slizkú obludu požierajúcu túžby mladosti zaživa. A čo šarm, ambície, vzrušenie, elán, úspech? To všetko predsa opúšťa liverpoolske ženy z robotníckej triedy dávno pred tým, ako vôbec pochopia význam týchto slov. Ešte šťastie, že kuchyňa má štyri steny, ktoré osamelú Shirley, jednu z mnohých žien, ktoré prežívajú bežné nešťastie rodinného života, vždy bez námietok vypočujú.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.