S tvorbou jedného z najznámejších súčasných britských predstaviteľov tzv. cool dramatiky Patricka Marbera (1964) sme sa v našich divadlách už stretli. Stačí, ak spomenieme veľmi úspešnú inscenáciu košického Štátneho divadla Bližšie od teba (2002). Znovu na východe, tentoraz však Prešovčania, siahli po podobne provokatívnom Marberovom titule Don Juan v Soho z roku 2006.
Zavŕšením divadelnej sezóny slovenských premiér v Mestskom divadle Žilina sa stala inscenácia hry Petra Handkeho Podzemné blues (Untertag blues). Umeleckému šéfovi Eduardovi Kudláčovi a dramaturgičke Zuzane Palenčíkovej sa naozaj podarilo pripraviť sezónu žánrovo vyváženú a dodržať pritom svoj prvotný cieľ – slovenské premiéry.
Réžia: Ondrej ŠOTH Choreografia: Ondrej ŠOTH, Juraj KUBÁNKA, Maksym SKLYAR, [...]
29. apríla 2010 pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa tanca uviedol tanečník a performer Jaroslav Viňarský v priestoroch žilinskej Stanice Záriečie slovenskú premiéru tanečno-pohybového projektu Butticula – Figúry blázna. Túto performáciu uviedol Viňarský už na niekoľkých festivaloch, no práve Stanica sa stala domácou scénou “Butticuly”.
Máte radi talentové súťaže? Ani my nie. Prepašujeme Vás na generálku a odhalíme, ako sa v skutočnosti pripravuje veľká šou. Autorský projekt študentov VŠMU.
Inscenáciou Bola raz jedna trieda sa vrátite do zlého sna. Cez doznievajúce záchvaty smiechu budú divákovi ešte dlho víriť v hlave dávno zabudnuté vety z nočných môr: „Ja mám iba jedny nervy! Sadni si, päť! Toto musíte vedieť, aj keď vás o polnoci zobudím! Obsah štvorca zostrojeného nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. 863.“ A ešte množstvo iných viet, ktoré ste sa pokúšali celé roky vytesniť. Ibaže niečo také nie je možné.
Vo foyeri tancovali obublifukovaní tanečníci a pestrofarebné mydlové bubliny. Pukali pri uchu, nad hlavami, skackali pred zrakmi zvedavých divákov, narážali o seba a zanechávali po sebe dúhové kvapôčky jarovej vody. Okrem mydlových boli vo foyeri aj papierové bubliny. Tie boli nezničiteľné. V tvare komiksovej „slzičky“ niesli so sebou napísané informácie, ktoré vítali a posúvali divákov do hľadiska.
Tvorcovia bakalárskeho ročníka FDU AU poskytli vo svojej inscenácii „Za králikom“ „exkurziu“ do rozprávkového sveta anglického spisovateľa Lewisa Carrolla prostredníctvom hlavnej postavy Alice. Režisérka Monika Kováčová prenikla k notoricky známej rozprávkovej predlohe už od samotného počiatku cez súhlasnú výrazovosť.
Dano miluje Gabiku. Gabika miluje Romana. Oboch mužov miluje Denisa. Dano Denisu nie. Avšak Roman miluje iba hry. Barbados je hra o divadelnej realite a mimojaviskovej ilúzii. Postavy dostali mená po svojich hercoch. Herci vlastnosti po postavách. Aj vzhľadom na to, že niektoré z vzťahov medzi postavami sčasti kopírujú aj realitu, hranica medzi skutočnosťou a fantáziou je v inscenácii Julky Rázusovej viac než tenká.
Keď Werner Schwab v roku 1989, len tak „naverímboha“, poslal svoj text Prezidentky do viedenského Burgttheatru, zdrvujúca interná kritika divadla označila hru ako nehrateľnú a s diplomatickým odmietnutím ju poslala Schwabovi späť.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.