Ako nevystrašiť deti

Tatiana Masníková – Ropko Šimko: Čarodejnice
(Muzikál na motívy rovnomenného diela Roalda Dahla)
Réžia: Tatiana Masníková
Scéna: Tatiana Masníková
Hudba: Ropko Šimko
Kostýmy: Mikuláš Varga
Choreografia: Daniel Straka
Účinkujú:
Jack: Samuel Borsík
Stará mama: Bibiána Švecová
Líza: Gabriela Gazdová
Pán Stroganof: Attila Bocsárszky
Hlavná čarodejnica: Andrea Krestianová/Tatiana Galambošová
Beatrice: Diana Šutaríková/Anna Kvašňovská
Margaret: Liliana Beláková
Heather/Šéfkuchár: Róbert Kobezda
Kuchári: Tatiana Galambošová/Andrea Krestianová, Anna Kvašňovská/Diana Šutaríková, Liliana Beláková
Premiéra: 28. októbra 2018, Mestské divadlo Actores, Rožňava
Roald Dahl bol britský spisovateľ, no jeho rodičia boli Nóri. Prázdniny trávil v Nórsku a miloval fjordy. Hrdina z knihy Čarodejnice sa mu v tomto podobá… Táňa Masníková sa ho ale rozhodla pomenovať tradičným anglickým rozprávkovým menom Jack.
Na začiatku divadelnej inscenácie prichádzajú Stará mama a Jack na londýnske letisko Heathrow. Vrátili sa po prázdninách z Nórska. Letisku dominuje tabuľa odletov lietadiel do svetových metropol – nechýba Bratislava a Praha. Na tabuli je aj logo vymyslenej spoločnosti Airports.
Kostýmy a scéna chcú pripomenúť obdobie detstva Roalda Dahla, dvadsiate až tridsiate roky 20. storočia. Ale zároveň aj päťdesiate až šesťdesiate roky, keď sú už povolené minisukne. Jack má bielu košeľu, čierneho motýlika, voľné krátke nohavice asi po kolená a geometricky vzorované podkolienky. Stará mama má pôvabné šaty v čiernej farbe s bielymi pásmi lemujúcimi spodok sukne a živôtik s bielymi čipkovanými rukávmi. Pripomína to tradičný odev seniorov inšpirovaný odevom nórskych Sámov. Má aj cestovný plášť so zapínaním pod krkom.
Stará mama vnukovi často rozprávala o čarodejniciach – najväčších nepriateľkách detí. A Nóri o čarodejniciach vedia všetko… Jack bez servítky predkladá okoliu na letisku, čo už vie on. A všetky ženy na letisku majú rukavice…
Áno, rukavice, pretože čarodejnice majú namiesto prstov pazúry. Čarodejnice nosia i parochne, lebo keď sa naučia čarovať, skoro plešatejú. A zo všetkého najviac nenávidia deti! Pred nimi sa vedia pretvarovať. Navonok milá teta môže dôverčivému dieťaťu podstrčiť dobrotu, ktorá ho premení na nejaké zviera… Jackova otvorenosť nezostane bez následkov. Na dvere anglického vidieckeho domčeka zaklope čarodejnica Heather obťažkaná nebezpečnými darčekmi a obťažuje odvážneho chlapca. Stará mama sa po tejto skúsenosti rozhodne odcestovať aj s Jackom pod zámienkou problémov so zdravím. Ubytujú sa v hoteli Magnificent na juhu Anglicka. Variabilná vkusná scéna interiéru hotela s nádychom secesie na juhu Anglicka zostáva vo všetkých priestoroch hotela až do konca predstavenia. Tvoria ju paravány, na ktorých ozdobné kvetinové tapety lemujú „sklenenú“ výplň.
Zvláštnou náhodou sem ešte v ten istý deň pricestujú pod zámienkou stretnutia Kráľovskej spoločnosti na ochranu detí pred týraním čarodejnice. Sú oblečené dobovo a vkusne, niektoré už v minisukniach a sakách, iné s konzervatívnymi dlhými sukňami a volánmi. Mienia si tu zostaviť plán zničenia všetkých detí – najprv v Anglicku a potom na celom svete. Majú slávnostne otvárať cukrárne, kde budú na deti čakať časované myšie kvapky v zákuskoch a cukríkoch. Dieťa sa v presne stanovenom čase zmení na myš. A má sa tak stať nasledujúci deň počas školského vyučovania, aby vypukla panika a okamžitá snaha zbaviť sa odstrašujúceho množstva myší. Jack sa nedopatrením ocitá v skrýši hneď za paravánom v miestnosti zhromaždenia. Vypočuje si všetko. Napokon ho ale čarodejnice vyňuchajú a premenia na myš, aby mohla Hlavná čarodejnica ukázať, ako myšacie kvapky účinkujú v prípade okamžitej premeny. Prichytený Jack vtedy bez slov zahrá svoje vnútorné myšlienky – zatvára oči a zapcháva si uši. Kým ho čarodejnice nezavlečú za paraván, snaží sa presvedčiť svoje zmysly, že sa nenachádza v tejto situácii. Herecká akcia zmätie detského diváka, ochráni ho pred napätím. Scéna premeny „sa odohrá“ v zákulisí.
Medzi čarodejnicami na rožňavskom javisku je nečakane jedna dobrá čarodejnica menom Líza. Komentuje, čo sa deje za scénou. Jack sa nezmení na malú myšku, ale na myšieho chlapca. Líza zmierni kúzlo a musí čeliť podozreniu, že mu pomáha. Uvedomuje si asi, že to dlho nevydrží a že ona je v spolku čarodejníc tá „iná“. Jediná je žensky prirodzená, má vlastné vlasy a aj pekné prsty na rukách a nohách. Líza nenápadne kruh čarodejníc opúšťa. Aj so svojou fľaštičkou myšacích kvapiek. Jack má ako myší chlapec na sebe pod krátkymi nohavicami šedé priliehavé gamaše, na rukách šedé rukavice a na hlave myšacie uši.
V knižnej predlohe je z neho malá myška s inteligenciou človeka. Môže sa pohybovať po hoteli takmer nevidený. V divadle má okrem Starej mamy aj ďalších spojencov. Líza mu chce naďalej pomáhať. A do Lízy je zaľúbený riaditeľ hotela Stroganof, ktorému Líza predstaví premeneného Jacka. Ten vo svojom hoteli nemieni strpieť takéto zaobchádzanie s hosťami. To všetko uľahčuje odvetnú akciu voči čarodejniciam. Vzhľadom na javiskový priestor je tu ale veľa slov a menej hereckých akcií.
Rozhodujúca scéna otrávenia hrachovej polievky pre čarodejnice sa odohrá v hotelovej kuchyni, kam Stroganof dovedie svojich hostí ako hygienickú kontrolu. Myší chlapec dostane pridlhý plášť, priširoké nohavice, nemožnú červenú kravatu a nevyhnutný klobúk, aby tam mohol ísť. V kuchyni vládne Šéfkuchár. Jedlo a chod kuchyne musí byť u neho ako umelecké dielo. Prirodzene sa stáva stredobodom pozornosti, teda nie je problém naliať obsah fľaštičky myšacích kvapiek do polievky. On a jeho kuchárky predvedú dokonca famózne rytmicko-tanečné číslo, ktoré je nečakaným zlatým klincom práce choreografa. Je jedinou choreografickou zvláštnosťou, nakoľko väčšina tanečných čísel počas piesní je na úrovni základov muzikálového herectva.
Malého Jacka stvárňuje Samuel Borsík. Herecká štúdia hyperaktívnejšieho dieťaťa pôsobí neprirodzene. Protagonista je jedinou detskou postavou na javisku. Herec stelesňuje dieťa prirodzene hravo a temperamentnejšie – od pohybov celého tela až po mimovoľnú uvoľnenú detskú mimiku, zdôraznenú zvýraznenými pohybmi očí. Nakoľko jeho črty tváre už patria dospelému mužovi, pôsobí tento mimoriadny herecký výkon popri ostatných účinkujúcich na javisku trochu zvláštne, až neprirodzene. Je však typické, že poetika Mestského divadla Actores sa zriedka zastaví pred požiadavkami o čistotu štýlu všetkých javiskových zložiek inscenácie. Ak je to potrebné, preferuje originalitu hereckej výpovede.
Jeho spojencov tvorili Bibiana Švecová (Stará mama), Gabika Gazdová (Líza), Attila Bocsárszky (Stroganof). Hravá pohybová energia, typická pre hercov divadla Actores, preniká i do týchto postáv a zvýrazňuje ich osobité podoby pozitívneho temperamentu. Hlavnú čarodejnicu hrá Andrea Krestianová (alt. Tatiana Galambošová). Herečka vytvára čitateľnú podobu negatívnej postavy hyperbolizovaným afektom. Zapája mimiku a výsledkom sú urputné grimasy. Agresívne pôsobí, aj keď vyvaľuje oči. Na zhromaždenie si doniesla výrazné čierne okuliare a čiernu parochňu. Keď prednáša pokyny pre zhromaždenie, ostatné čarodejnice sa vyzliekajú z nepohodlných šiat, zhadzujú parochne a sťahujú si rukavice. Zahrajú úľavu, pohybmi tela chcú nevdojak pôsobiť ako ľahké víly, no vyzerá to podivne. Plastickú a ťažkopádnu karikatúru kreslí iba Kobezda. V roli Heather zatieni všetky čarodejnice – herečky. Vkusne komediálne osciluje medzi kabaretným herectvom podfarbeným javiskom – šantánom a výkonom Dustina Hoffmana ako Tootsie. Ale Heather bola pri dolapení Jacka obvinená, že neustrážila dvere do miestnosti zhromaždenia a premenili ju na galoše. A tak herec neskôr stelesní Šéfkuchára s francúzskym prízvukom. Tu už tak stupňuje temperament, až je miestami priveľmi afektovaný a teatrálne hyperbolizuje rýchlosť pohybov.
Inscenácia je určená pre deti od 5 rokov. Rodičia by im však mali vysvetliť, že sa na fantastickom príbehu chlapca majú naučiť reálne bezpečnostné pravidlo: nedôverovať cudzím ľuďom a zdvorilo odmietať ponúkané lákavé veci. Keď dieťa sleduje postavu Heather a zároveň ostatné čarodejnice, učí sa, že neprirodzene afektovane sa správajúci človek môže byť niekto, kto si nevie poradiť so svojimi zlými vlastnosťami a zlým svedomím, ale tiež, že môže mať len komicky pôsobiace návyky. Dieťa si začína klásť otázky ohľadom tolerancie. Kladné postavy, ktoré sú Jackovi blízke, teda Stará mama, Líza a Stroganof, totiž pripomínajú, že mnohí ľudia, a nielen čarodejnice, budú mať pravdepodobne veľmi otázny postoj voči podobe myšacieho chlapca Jacka. Roald Dahl vo svojich knihách rád ukazuje, ako sa obmedzení ľudia najradšej riadia naučenými a nalinajkovanými spôsobmi myslenia a konania. V mnohých príbehoch pre deti sa dospelí ocitajú v situáciách, keď v mimoriadnych okolnostiach miznú ich falošné sebaistoty. Ale kým trvajú, môžu mať za následok odmietanie niekoho, kto je čudný, iný, ako napríklad myší chlapec Jack. Ten sa však nehnevá na osud a očakáva dobrodružný život.
V scénach s väčším počtom postáv na javisku sme svedkami situačného humoru. Aj kuchári v prítomnosti hygienickej kontroly spustia – pre istotu – taký krik a piskot pri pomyslení na myši, že naplašia riaditeľa, ktorý skončí – pre istotu – na stoličke. Dodatočne si uvedomí, že strach z myší nie je jeho strachom. Pripomína to všetky detské filmy a knihy, kde skupina detí bez problémov vyzreje nad všetkými dospelými a ich nečistými úmyslami. Dieťa uverí, že až sa obmedzené čarodejnice zmenia na myši, pre svoju hlúposť rýchlo skončia v nastraženej pasci.
Pretože to, čo naši hrdinovia dokázali v hoteli Magnificent, chcú zopakovať všade inde vo svete.
Táňa Masníková vytvorila v posledných rokoch scenáre pre deti plné porozumenia a zmierlivosti. I teraz sa sústredila na rozprávkovú podobu aktívneho hrdinu s milým úsmevom na tvári, ktorému sa vždy akoby zázrakom podarí nájsť pomoc. Hoci kniha Roalda Dahla ponúka príbeh dvoch nezmieriteľných táborov, javiskový scenár je osobitým dielom autorky inscenácie, vytvorený so snahou ochrániť dieťa pred napätím a vytvoriť mu podnety na zábavu a poučenie. Osobitá poetika má v tomto prípade azda tiež vysvetlenie v pravidelných predstaveniach divadla pre klasické i špecializované detské domovy. Ruka v ruke kráča s takouto koncepciou aj hudba Ropka Šimka. Jeho melódie majú v sebe živelnosť na spôsob radosti a energie, dramatický nádych podčiarkuje skôr výnimočnosť okamihu tu a teraz alebo má na jeho výskyt vplyv angažovanosť v texte. Dramatický konflikt alebo dramatický dialóg potláča i koncepcia piesní. Každá pieseň je zväčšia výpoveďou iba jednej záujmovej skupiny, jedného tábora. Výnimkou je pieseň o myšacích pascách (Klip – klap), ktorá končí Lízinou poznámkou o zbytočnej krutosti. Autori akceptujú nezmieriteľnosť námetu logikou slova, ale ich tvorivý rukopis odmietol v tomto duchu zanechať stopu na celku, akým je inscenácia.

Frederika Čujová

Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.