Acta psychopata

Réžia: Peter Kuba
Dramaturgia: Miro Dacho
Kostýmy: Daniela Petrušová
Scéna: Peter Kuba
Pohybová spolupráca: Juraj Letenay
Odborná spolupráca: Peter Šulák
Video: Kamil Kollárik, Roman Gregorička
Svetelný dizajn: Peter Stránsky
Hudba: Ivan Čermák
Hrá: Andrej Palko alebo Daniel Fischer
Premiéra 9. a 23.11.2009 v Divadle Ludus v Bratislave
Inscenácia z dramaturgického cyklu „Nebojme sa klasiky“ Acta psychopata bola vytvorená na motívy poviedky Bláznove zápisky N. V. Gogoľa.
Ako sa uvádza v bulletine, Ak ste priemerný jedinec s podpriemerným platom a nadpriemerným množstvom komplexov, ktorý okolo seba vidí hŕbu bohatých a úspešných ľudí, ak túžite dostať sa k jadru tejto spoločnosti, ak milujete dievča, ktoré sa v nej zrodilo, môže sa stať, že začnete rozumieť reči psov, nadobudnete schopnosti, o ktorých ste netušili, začnete veriť svojej výnimočnosti, stanete sa anglickým princom… a práve v tej chvíli je čas, aby ste aj Vy začali písať Acta psychopata.
Acta psychopata je zaujímavá vďaka príbehu, hereckému obsadeniu, charakteru drámy (je to monodráma), scénografii, úprave…
Acta psychopata je jeden veľký príbeh malého človeka so všetkým, čo k nemu a k tomu patrí.
Acta psychopata je veľké zamyslenie sa nad tým, či sa náhodou v každom z nás neukrýva maličký blázon, ktorého neviditeľné zápisky by raz mohli mať rovnomenný názov.
Z výtvarného hľadiska je inscenácia jednoduchá a napriek tomu nápaditá a veľmi praktická.
Herec sa na začiatku predstavenia nachádza pod obrovskou plachtou z ľahkej látky, tá sa počas predstavenia rôzne vlní a vytvára tak vzdušný dojem. Na nej sa premieta krátky film, ktorý je súčasťou inscenácie. Tenká látka, na ktorej je prostredníctvom projektoru zobrazený dátum, slúži aj na oboznámenie publika s presným časom, v ktorom sa dej odohráva.
Každý prvok, ktorý sa v inscenácii nachádza, prispieva k vyvrcholeniu príbehu a je v logickej, priamo úmernej súčinnosti s rozvojom situácií. Tak, ako od začiatku postupne čítame na látke dátumy a sledujeme ako ubiehajú dni, s ustupujúcou formalitou v bláznovej hlave pribúdajú čísla, a divák sa odrazu ocitne napríklad v 45. auguste roku 2987.
Herec je doslova obklopený rôznymi predmetmi, ktoré si počas predstavenia postupne berie a hovorí svoj príbeh.
Je umiestnený v zajatí vecí a predmetov, v matérii, ktorá je jednou z príčin konečnej absencie zdravého rozumu u jeho osoby.
Dielo ruského klasika je o bezvýznamnom úradníčkovi, ktorý sa zamiluje do dcéry svojho nadriadeného. Dozvie sa, že sa má vydať za dôstojníka a v Španielsku práve v tej dobe nemajú kráľa, tak sa za neho menuje on sám.
Režisér a autor textu Peter Kuba zmenil konotácie, aby priblížil dej dnešnému divákovi 21. storočia. Príbeh nehovorí napríklad o španielskom kráľovi, ale o anglickom princovi. Keďže je predstavenie určené najmä mládeži, upravil aj jazyk, zmodernizoval ho.
Dej sa teda odohráva v 21. storočí a text naráža v mnohých bodoch na politickú situáciu a vzťahy v tejto oblasti u nás na Slovensku.
Základom každej inscenovanej monodrámy je väčšinou výkon konkrétneho herca, jeho vnímanie príbehu a konečný výsledok je výsledkom hercovho chápania textu.
Mala som možnosť vidieť Aksentija Ivanoviča v podobe Andreja Palka. Palko premyslene pracoval s textom a s postavou sa stotožnil takmer identicky.
Inscenácia je vystavaná do oblúku, a teda začína aj končí rovnako. Na javisku je polonahý herec iba v trenírkach. Človek skoro tak, ako bol pri narodení, čistý a nepoškvrnený, je aj herec na javisku a úradník vo svojej existencii. Tabula rasa, na ktorú postupne ostatní niečo napíšu, niečo zase zmažú a je už len otázkou, koľko toho bolo zmazaného… Lebo v hlavnom hrdinovi neostalo nakoniec vôbec nič. Len ticho a prázdno.
Herec si oblieka sivé sako, ktoré je na druhej strane kárované, a to umožňuje premenu na ďalší kostým, kostým anglického princa, ktorým sa sám menuje.
Andrej Palko v úlohe úradníka je vzorným občanom svojej krajiny, rád zdravo žije, ráno vstáva, aby si mohol zabehať, a tak využíva ďalší kostým, teplákovú súpravu, pod ktorou má len nahé telo, na ktoré si nalepí atrapu klávesnice z gumeného materiálu a ako moderný mladý muž surfuje na internete, kde sa dá nájsť, samozrejme, úplne všetko.
V inscenácii nechýbalo ani parodovanie nákupných centier, prítomnosťou malých nákupných taštičiek v zadnej časti javiska.
V zadnej časti javiska sa nachádza aj vešiak s oblekom, košeľou a klobúkom. Herec zaň zájde a narába s ním ako s bábkou. Akoby kopa vecí na vešiaku znázorňovala jeho iné ja, jeho alter ego.
Pri svojej práci herec v nemalom množstve využíva pantomímu, napríklad keď sa zhovára so svojím imaginárnym šéfom. Palko výborne vyhral aj situáciu s malým psom, s ktorým sa zhovára a snaží sa z neho dostať informácie od svojej panej.
Prostredníctvom bohatého hereckého potenciálu Andreja Palka sa na javisku odrazu ocitá aj päť osôb naraz, ktoré medzi sebou súperia, hádajú sa, ponižujú.
Herec musel byť na odohranie tejto úlohy fyzicky zdatný a pripravený, napríklad v scéne pri kreácii so stoličkou, ktorá menila svoju funkciu podľa jeho potreby.
K vrcholeniu šialenstva hercovi dopomáhajú rekvizity okolo neho, hudba, ako aj videoprojekcia, ktorá predstavuje situáciu, ktorá je len v jeho mysli a je bez zvuku.
Všetko je ako vizuálne, tak poetikou veľmi kompaktné. Miestami môže divák strácať pozornosť najmä pre množstvo textu, aké mu je ponúknuté.
Úradník, ktorý pôvodne viedol obyčajný život, prichádza až do štádia úplného poblúznenia. Myslí si, že je kráľom, stráca prehľad o čase a priestore, v ktorom sa nachádza.
Plachta, ktorá nad ním celý čas visela, padá, a to priamo na neho. Šialenec s mokrou tvárou, ktorú má omotanú toaletným papierom, uteká po javisku pred sebou samým a divákovi sa strieda hysterický smiech so slzami…
Acta psychopata je unikátnym dielom a je príležitosťou nielen pre režiséra a herca, ktorý má možnosť preukázať svoje schopnosti v monodráme, ale aj pre divákov, ktorí sú prostredníctvom hlavnej postavy doslova vtiahnutí do jeho interného sveta.

Magdaléna Ivanová

Magdaléna Ivanová vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pôsobí v oblasti médií.