Kocúr v čižmách, divadlo v problémoch

Preklad: Dušan Štauder
Texty piesní: Michal Babiak
Dramaturgia: Zuzana Galková (poslucháčka KRD DF VŠMU), Michal Babiak
Scéna, bábky, kostýmy: Peter Čisárik
Pohybová spolupráca: Hana Šimčáková (poslucháčka KTT HTF VŠMU)
Hudba: Víťazoslav Kubička
Réžia: Naďa Uherová (poslucháčka KBT DF VŠMU)
Hrajú: Kráľ: Michal Adam, Francois: Juraj Bednarič, Princezná: Miroslava Dudková, Kocúr: Andrej Kováč, Notár, Osol, Najstarší syn, Dievča, Kosec, Černokňažník, Slon, Lev, Myš, Zajace: všetci
Premiéra: 24. septembra 2010, Bratislavské bábkové divadlo
Prvou premiérou sezóny 2010/2011 v Bratislavskom bábkovom divadle bol Kocúr v čižmách. (Predchádzala mu škôlkohra Rúfusove Rozprávky.) Známu Perraultovu rozprávku dramatizoval Pavel Cmíral, BBD ju uviedlo v preklade svojho umeleckého šéfa Dušana Štaudera.
Už je azda zbytočné znova začínať recenziu na inscenáciu BBD úvahou o dramaturgii, zložení repertoáru a umeleckom stave divadla. Je zbytočné znova spomínať, že divadlo funguje bez vízie a vo výbere titulov a hosťujúcich režisérov, režisérok panuje nekoncepčnosť. Umelecké vedenie divadla chcelo mať ďalší „chytľavý“ titul na plagát. Má ho.
Inscenáciu Kocúr v čižmách isto poznačil i odchod dramaturga divadla Michala Babiaka. V bulletine sú uvedení dvaja dramaturgovia – okrem Babiaka, ktorý na inscenácii začal pracovať, aj študentka dramaturgie na DF VŠMU Zuzana Galková. Tá do prípravy inscenácie vstúpila až v druhej fáze. Pravdepodobne i zmena dramaturga počas procesu vzniku inscenácie spôsobila jej zmätočnosť a nekompaktnosť. (Čo sa deje v Bratislavskom bábkovom divadle, keď z neho odíde dramaturg po dvoch sezónach a uprostred rozoskúšanej inscenácie?)
Režisérka Naďa Uherová s dramaturgičkou Zuzanou Galkovou dodali do dramatizácie motív začarovania princeznej černokňažníkom ako odplaty za to, že sa odmieta za neho vydať. Na päť krokov sa nemôže priblížiť k žiadnemu mužovi. Inscenácia sa začína krátkym výstupom, z ktorého sa o zakliatí dozvedáme. (Potom nasleduje ostrý strih na dej odohrávajúci sa v mlyne Francoisa a jeho bratov.) Počas stretnutí princeznej a Francoisa sa herci snažia naznačiť, že sa nemôžu k sebe priblížiť. Je to však nevýrazné, rozpačité, takmer nepostrehnuteľné. Potom i pominutie kliatby prebehne nenápadne. Táto dejová línia je teda v inscenácii stratená a mätúca. Výrazne k tomu prispieva i podivná pohybová štylizácia Miroslavy Dudkovej (hrá Princeznú), ktorá sa v momentoch, v ktorých sa prejavuje toto začarovanie, zvláštne vlní.
V inscenácii úplne zanikli iné dôležité motívy. Kedy sa kocúr dostal k čižmám? Kedy svojmu pánovi vymyslel meno Gróf z Chudobíc?
Hlavným determinantom inscenácie Kocúr v čižmách je scéna. Jej autorom je Peter Čisárik. Zaiste (by) táto výprava vyzerala na výkrese prípadne ako ilustrácia v rozprávkovej knihe dobre. No ako scénografia bola nedivadelná a nevábna, na pomery javiska BBD nevhodne malá. Čisárik zvolil točňu, ktorá podľa momentálneho otočenia predstavuje niekoľko priestorov – mlyn, kráľovstvo, dedinu, černokňažníkov zámok. Tie však výtvarne splývali, navyše neposkytovali vhodný priestor na hru maňuškami. Mlyn, ktorý je súčasťou scény skôr zavadzia ako vyzýva k akcii. Herecké výstupy pri točni (paraváne) pôsobili nemiestne.
Aj vzhľadom na nešťastne navrhnutú a nevýrazne členenú scénu je ťažko z výtvarna zistiť, kedy ide o chalupu Francoisa, kedy je to kráľovstvo, kedy černokňažníkov zámok, kedy dedina.
Celú inscenáciu charakterizuje disproporčnosť. Okrem točne, „utopenej“ na javisku BBD, sú problémom malé maňušky. Tie majú rovnaké rozmery, či už ide o Kráľa, Kocúra alebo Osla. Celková nepoužiteľnosť scény vyústila do prevahy činoherných výstupov. Nastal chaos v princípe použitia bábkových a činoherných výstupov. Zo scény bolo takmer nemožné identifikovať, kde sa práve dej odohráva.
Nevhodná scéna zviedla režisérku až k tomu, že absolútne alogicky použila dvere, ktoré vedú z hľadiska do zázemia divadla, a dá sa nimi prejsť na javisko. Kocúr, ktorý šiel za kráľom do zámku, vstupoval týmito dverami, na ktorých bol prihotovený nápis „smer kráľovstvo“. V záujme režijne a herecky obhájiť tento krok sa kocúr dverám prihovára „Veľavážené dvere“ a prosí ich, aby sa otvorili. Táto scéna je jeden z najväčších problémov inscenácie. Aj preto, že tieto dvere použila režisérka v inscenácii len raz. Ostatné vstupy do kráľovstva sa udiali aj bez nich.
Medzi ďalšie tristné výstupy patrí scéna v jazierku. Je pravdou, že zahrať vnorenie sa do jazierka, ktoré je vo forme modrej špirály namaľované na paraváne (točni) je problémom pre stvárnenie maňuškou aj hercom. Režisérka sa (neúspešne) snažila popasovať sa s touto scénou kombináciou oboch postupov.
Kostýmy postavy necharakterizujú. Nezdôrazňujú sociálne postavenie (chudobný mlynár, kráľ) – vo farebnosti a materiáloch sú podobné. Kocúr zaniká. Kostýmovo i v podobe maňušky. A to je veľký problém, veď on je hlavná postava, vydriduch, elegán, prešibanec. Výtvarne to však nebadať. Málo sú zvýraznené i jeho čižmy. V kostýme aj v texte. O ich význame hovorí kocúr až v úplnom závere.
Černokňažníka navrhol Čisárik ako vcelku sympatického muža s „harrypoterovskými“ okrúhlymi okuliarmi. Nie je strašidelný. Predstavuje ho 2D papierová hlava s vysokou čiapkou, zjavne problémovo animovateľnou. Scéna premeny Černokňažníka na zvieratá (Kocúrova lesť, keď ho prekabáti tak, že sa zmení na myš, ktorú zožerie) neprebieha žiadnym bábkarským princípom, spoza scény vykukne stále nový 2D objekt. To, že je to premieňajúci sa Černokňažník, pripomínajú okuliare, ktoré majú aj zvieratá.
Maňušky sú nevýrazné, na pozadí scény kvôli farebnosti zanikajúce. Výtvarník použil princíp rovnako odetej bábky a herca predstavujúceho danú postavu. Bábky zajacov, ktoré Kocúr nesie Kráľovi ako pozornosť od svojho pána, vyzerajú ako mimozemšťania. Rovnako tragikomická je maňuška predstavujúca nahého Francoisa, ktorý práve vyšiel z jazera. Pripomína bielu handrovú bábiku.
Hudba Víťazoslava Kubičku obsahuje istý rušivý, drásavý motív. V jej pozadí niečo zlovestne ťuká. To robí z piesne strašidelnú, aj keď má byť práve veselá.
Ďalším verklíkovým motívom recenzií na BBD je konštatovanie o disponovanom hereckom súbore. Pri tejto inscenácii sa zdá, že herci nepracovali na sto percent. Akoby už neboli motivovaní podávať plnohodnotné či nebodaj nadštandardné výkony.
Juraj Bednarič ako Francois bol opäť bez šance naplno sa prejaviť. Miroslava Dudková dlhodobo uviazla v princeznovských typoch. Neprospieva to ani jej, ani tým princeznám. Kráľ Michala Adama je v určených dimenziách „prisprostastosti“ dobre zahraný. Andrej Kováč sa s postavou Kocúra „nenarobil“. Postavu mohol prepracovať viac. Má na to všetky predpoklady.
Inscenácia Kocúr v čižmách vyvolala mnoho otázok. Najväčšou je: Kde sa stala chyba? Študentka bábkarskej réžie a dramaturgie má potenciál i chcenie. A to je pre jej režisérsku budúcnosť dobrá kombinácia. Pripravila niekoľko študentských inscenácií, no skúseností vo „veľkom“ divadle nemala. Možno neúspech inscenácie pripisovať jej? (Ako sme v recenzii uviedli, značným problémom bola scénografia.) Kto jej mal podať pomocnú ruku?

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.