Dušovci v Košiciach

Scénografia: Miroslav Duša
Texty piesní: Zdenka Pašuthová
Dramaturgia: Ivan Sogel
Hudba: Marián Čekovský, nahrali Kandráčovci
Scenár a réžia: Petronela Dušová
Asistent réžie: Peter Creek Orgován
Účinkujú:
Mariana Bódyová a Andrej Sisák alebo Eva Cibulová Ryšáková a Miroslav Kolbašský
Premiéra: 14. februára 2014 v Bábkovom divadle v Košiciach
Škôlkohry sú veľmi obľúbené. Sú malé, skladné, flexibilné, úsporné, no napriek tomu s veľkým potenciálom. Môže ich vidieť veľké množstvo divákov. Herci s nimi cestujú rovno za divákom, priamo do škôlok, škôl, do tried. Z ich profánneho priestoru urobia kulisy, bábky, kostýmy zázračný priestor divadla. V inscenáciách tvorí základ malé divadielko, okolo ktorého a na ktorom sa odohráva príbeh. Všetko potrebné (bábky, hudobné nástroje, masky, kostýmy) majú herci pri sebe. Neexistuje tu deľba priestoru na zákulisie, javisko, hľadisko. Herci aktivizujú diváka, ktorý sa často priamo zapája do predstavenia. Intenzita tempa a súhra hercov závisí nielen od ich skúsenosti a schopnosti, ale aj od divákov, ktorí udávajú smer ďalšieho priebehu hry svojím povzbudzovaním a našepkávaním. Tým obecenstvo čiastočne zastáva úlohu neprítomného režiséra. Divák v bežnom slova zmysle tu neexistuje. Je to kolektívny výkon.
Ešte jedno špecifikum majú tieto inscenácie. Tým, že ich nezačína zhasnutie svetla v hľadisku a zasvietenie javiska, musia sa herci uviesť sami. Väčšinou si vymyslia akýsi prológ či situáciu, do ktorej umiestňujú hercov, v ktorej sa následne odohrá celý príbeh (kočovní komedianti, bezdomovci, kuchári v kuchyni…). Toto určenie konkrétnej situácie sa stáva impulzom a východiskom na vyjadrenie. Následne vychádzajú z vopred určenej situácie, rozohrávajú scénu, oživujú predmety, príbeh pretransformujú do jazyka danej skupiny.
Teátro Neline (1994) má vo svojom repertoári nejednu škôlkohru (Danku a Janku, Mravoučné príbehy tetky Betky, Princa Bajaju a i.), a tak má jeho principálka Petronela Dušová bohaté skúsenosti s jej tvorbou i následným hraním. Všetko veľmi funkčne využila v Bábkovom divadle Košice.
Autorka scenáru a režisérka P. Dušová vložila známu českú ľudovú rozprávku o hašterivej žene do konfliktu herca a herečky. Napravením literárnej postavy sa tak zlepšuje aj vzťah medzi kolegami. Dieťaťu sa moment premeny zdvojí a poukáže sa na aktuálnosť rozprávok.
Textovo autorka vychádzala z rozprávky Boženy Němcovej. „Teší nás, že náš repertoár obohatí ďalšia klasická rozprávka, aj keď trochu zmodernizovaná pre 21. storočie. Určená je pre deti školského i predškolského veku, ale poteší aj srdce dospelého diváka,“[1] skonštatoval umelecký šéf divadla Ivan Sogel.
Na scénu prichádzajú herec s herečkou, ktorí si pripravujú bábky na predstavenie. Ona ho však stále poučuje, diriguje, je ako tá Kača z ich hry. Postavia sa za drevenú lavicu, vystúpia na lávku a začnú deťom rozprávať príbeh o zafúľanom a papuľnatom dievčati, ktoré sa rado zabáva a tancuje. Hľadá tanečníka, ktorý by s ňou vedel držať tempo. Privolá čerta, ktorého Kača pozvŕta, no keď už chce odísť späť do pekla, vyskočí mu na chrbát a nechce sa ho pustiť. V pekle sa novej návštevníčke najskôr potešia, no keď začne rozkazovať, zavolajú čerti na pomoc samotného Lucifera. Ten ju pošle späť na zem. Jej tanečník čert sa jej musí zbaviť. Poprosí o pomoc pastiera oviec Miša. Za mešec dukátov si ju vezme. Hodí ju do potoka, aby ju ten vytancoval. Zmoknutá, ale čistá, Kača musí u pastiera prenocovať. Aby dostala aj najesť, musí začať pracovať, musí podojiť ovce. Najskôr jej to nejde, no ovečky jej pomôžu. Z jedovatej, hašterivej ženy sa postupne stáva pracovitá, pekná dievčina. S Mišom si padnú do oka, a tak u neho ostáva. Kráľ posiela na salaš vojaka, aby vzal od pastiera ovce. Ten mu ich však nechce dať, a tak ho zavrú do väzenia. Kača ide za kráľom vypýtať Miša späť. Kráľ sa bojí, skrýva sa, čaká čerta, ktorý ho má vziať do pekla, lebo robil zle dobrým ľuďom. Keď však čert nájde v zámku Kaču, rýchlo odletí preč. Tak sa môžu zaľúbenci vrátiť k svojim ovečkám. Počas hrania marionetového predstavenia herec s herečkou riešia stále svoje spory, no v závere si spolu zatancujú a zaspievajú pesničku.
P. Dušová v jednoduchom, známom príbehu ukázala polepšenie, nápravu, obetu pre druhého prostredníctvom bábkového divadla, ale aj činohry. „Hra je písaná predovšetkým pre deti. Je to o tom, že každý máme v sebe anjela aj čerta a je len na nás, kto zvíťazí. Je v našich silách, ako to bude, a to by deti mali vedieť. Pre dospelých je tam tá línia o večnom boji muža a ženy, ktorý všetci dôverne poznáme,“[2] uviedla autorka pre TASR.
V inscenácii sú pesničky (autorkou je Zdenka Pašuthová), ktoré sú veľmi hravé, podčiarknu to, čo diváci videli.
Pod scénografickou zložkou inscenácie je podpísaný scénograf Miroslav Duša, ktorý s košickým bábkovým divadlom už spolupracoval na viacerých inscenáciách (napríklad Jezuliatko, Piatko a Pustaj, Momo z Marsu a i.) a zároveň je vedúcou osobnosťou Teátra Neline. Scénu tvorí drevená vyrezávaná maľovaná lavica (truhlica) s operadlom, za ktorou je lávka na vodenie bábok. Po otvorení a vyklopení prednej strany vzniká druhý hrací priestor, peklo. Celá scénografia je inšpirovaná insitnými ľudovými umelcami. Sú v nej využité maľby dedinských domčekov, krásnej prírody. Na zadnej stene lavice (operadla) je rezba, ktorá v jednotlivých obrazoch slúži ako okno s farebnou vitrážou. V zadnej časti javiska majú herci vešiak na bábky. Na scéne je okrem spomínanej lavice a vešiaka koberec, ktorý je v úvode položený pred lavicou. Neskôr ho herec použije ako plášť (straší deti a herečku ako čert) a potok (prevesí koberec cez lavicu).
Bábková rozprávka Čert a Kača oboznámi deti s marionetovým divadlom a predstaví silu a čaro plošných bábok. Tých je v inscenácii neúrekom. Od tancujúcej družiny, cez celé peklo, až k stádu oviec. Miroslav Duša vytvoril nádherný drevený „herecký súbor“. Na veľkú škodu celého vizuálneho zážitku je, že jednotlivé bábky nedostanú väčší priestor na predvedenie. Scénograf aj tej najmenšej postave venoval dôkladnú pozornosť. Samostojné plošné marionetky rozkladá hneď v úvode herec po javisku. Sú to páry tanečníkov v krojoch, hudobná ľudová skupina a babka, ktorá všetko komentuje a nakoniec si radšej uleje pohárik. Každý jeden čert je vytvorený s vtipom, nápadom, odlíšený od ostatných a, samozrejme, najhonosnejšie vyzerá Lucifer. Ovce sú na vozíku, ktorý pri každom pohybe rozpohybuje aj hlavy zvierat. Aj rekvizity sú robené s bábkarským čarom. Vedro na dojenie, ktoré je najskôr prázdne, no po otočení (ktoré deti nevidia) je plné mlieka. Bábka kráľa je tiež komická, lebo na rozdiel od zaužívanej podoby je kráľ malý, tučný. Veľmi pekne a nápadito bola vytvorená Kača. V priebehu predstavenia ju vidíme ako plošnú marionetu zlej, neupravenej Kači s pohyblivou tvárou (vytvára tak 3D efekt) a sukňou (akoby vrtela stále zadkom), bábku na vozíčku (pri pohybe sa bábka točí okolo svojej osi) a peknú, usmiatu Kaču – marionetku. Herečke umožňuje vodiť bábku aj ako manekýna.
Autorom scénickej hudby a pesničiek je známy košický hudobný skladateľ Marián Čekovský, ktorý už s Bábkovým divadlom Košice spolupracoval pri inscenácii Zázračný prstienok (2012). V inscenácii Čert a Kača prepojil folklórne motívy, predstavujúce dedinu, s rockovými, pekelnými zvukmi. Hudba je veľmi rytmická, hneď aktivizuje deti k pravidelnému tlieskaniu. Herci do nej tancujú jednoduché ľudové choreografie.
Herci (Mariana Bódyová/Eva Cibulová Ryšáková a Andrej Sisák/Miroslav Kolbašský) vyhrávajú vlastný konflikt, i ten na bábkovom javisku. V inscenácii je veľmi veľa postáv, ktoré musia odanimovať i odhovoriť dvaja herci. Je to veľmi namáhavé. V obraze v pekle je päť čertov, každý z nich má inak posadený hlas, hovorí dialektom, má iné pohyby, treba mu odvodiť ruky, nohy. Do toho herci spievajú, tancujú, preberajú a ukladajú bábky. Zvládli to veľmi profesionálne, i keď opäť, ako už som pri výtvarnej zložke spomínala, je toho na malom priestore veľa. Určite by im pomohlo zoškrtanie postáv. V krátkom obraze musia deťom ukázať celé peklo. No majú len 4 ruky. Na hereckej dvojici však vidno zohratosť, takú cennú u bábkarov. Kým jeden hovorí, druhý vodí jeho bábku, alebo si navzájom pomáhajú pri animácii jednej.
Tvorcom sa podarilo vytvoriť veľmi hodnotnú inscenáciu. Aktuálne témy zaodeli do ľudového šatu. Dieťa si tak pozrie rozprávku o nebojácnej Kači, múdrom pastierovi a oklamanom čertovi, ale i krásne bábkarské umenie. Keď sa na lavici rozsvietili svetielka, predstavujúce hviezdy, deti v publiku nadšene zašepkali: „Jéj“. Týmto predstavením bábkari len nepoučovali, ale hlavne cibrili estetický vkus malých divákov. Už by len stačilo dať nám, divákom, viac priestoru si to poobzerať, vychutnať.

---

[1] http://www.hlavnespravy.sk/kosice-babkove-divadlo-uvedie-rozpravku-cert-a-kaca-v-novom-sate/217815, 10. 12. 2014, cit. 10.12. 2014.[2] http://www.hlavnespravy.sk/kosice-babkove-divadlo-uvedie-rozpravku-cert-a-kaca-v-novom-sate/217815, 10. 12. 2014, cit. 10.12. 2014.