Molière?

réžia a hudba: Dano Junas
dramaturgia: Anton Korenči
scéna a kostýmy: Zuzana Přidalová

Hrajú:
Alcest: Marián Labuda ml.
Filint: Štefan Martinovič
Oront: Dano Junas
Celiména: Danica Matušová
Arsinoe: Andreja Vozárová
Elianta: Marianna Pružinská
Klitander: Gabriel Tóth
Akast: Martin Madej

Premiéra 9. november 2012 Divadlo Malá scéna STU v spolupráci s Triangel o.z. Buranteatr.

Divadlo Malá scéna STU uviedlo ďalšiu svetovú klasiku. Tentoraz sa jeho tvorcovia zo starovekého Grécka presunuli k francúzskemu klasicizmu. Pod svoju strechu prichýlili „znovuobjaveného“ Dana Junasa, ktorý so sebou priniesol Molièrovho Mizantropa. Pôvodne túto hru Junas naštudoval v Brne s divadlom Buranteatr, ale v Bratislave spravil jemné korektúry a úpravy tak, aby hra sedela aj na hercov Malej scény.

Rádio Expres ohlasuje zlé počasie, ale stále želá príjemný víkend plný zábavy. Nevadí, že prší, namiesto lyžovania sa možno okúpeme. Úvodné akordy inscenácie naznačujú akúsi komerčnú podobu celého príbehu. Vnucujú divákovi pocit aktuálnosti, vtieravo ho presvedčujú, že Molière má zmysel a význam aj dnes. Veď aj na Slovensku máme kopec Mizantropov, ktorí nemajú radi podlízavosť, servilnosť a sú jediní spravodliví.

Aj na Malej scéne je zrazu Alcest jediný spravodlivý, jediný morálny, jediný neohrozený a pravdovravný. Ale má naozaj pravdu? Nie je to len zastierací manéver? Čo ak aj on je taký ako všetci? Režisér Dano Junas nás svojím Mizantropom vťahuje do prostredia modernej firmy, ktorá sa stretáva na akomsi zimnom večierku pre zamestnancov. Všetci sú otrávení, ale s úsmevom na tvári. Všetci sa za chrbtom ohovárajú, do očí si hovoria len to najlepšie. A čo hlavný hrdina? Ten je nešťastný nasrdený „malý muž“, pravdepodobne firemný fotograf. A čo to všetko má spoločné s Molièrovou hrou? Niekoľko styčných bodov základnej kostry a mená hrdinov. Zvyšok Molièra kamsi zmizol, ostala súčasnosť obrátenej spoločenskej morálky a ľudských vzťahov. A aby to nestačilo, všetko je dopovedané zrkadlami, v ktorých sa všetci vidíme, a gýčovým lustrom z parožia ako znakom podvodu, klamu a pretvárky.

Je pekné, že aj dnes divadelníci siahnu po viac ako tristo rokov starej klasike, len škoda, že ju vlastne celú popreškrtávajú a prepíšu, až nám ostanú len útržky. Tento postup nemusí byť a priori zlý, no miesto pôvodného názvu by sa mal dať novovytvorenej „veci“ prívlastok INŠPIROVANÉ alebo NA MOTÍVY. Asi sa nestačí zaštítiť iba výrokmi, že dramatik by to určite napísal takto, keby dnes žil. Veď ak máme autorské ambície, len do toho, medze sa nikomu nekladú. Táto verzia Mizantropa sa pokojne mohla volať Skål (na zdravie po nórsky)…^[1]

Napriek všetkému celá inscenácia vyvoláva vlny smiechu i zamyslené ticho. Diváci sa spoznávajú v postavách či v situáciách. Inscenácii samotnej však celkom chýba „drajv”. Chýba akýsi vyvažujúci prvok. Všetko sa nesie iba v duchu minimalizmu a snahy, povedzme, o „kabaret“. Predpokladám, že režisér hru upravoval do hovorovej reči – zmienka o tom v bulletine chýba. Prozaickosť textu a rôzne vsuvky spôsobili, že sa vytratila poetika pôvodného veršovaného textu. Ostala len drsnosť dnešnej doby. Iba raz pripomenuli text, na ktorý sa odvolávajú, a to hneď v úvode, keď sa Oront zoznámi s Alcestom. Oront zarecituje kúsok zo strofy, aj to posmešne, čo hneď evokuje režisérov postoj k mŕtvemu autorovi a jeho stále živému dielu.

Dej sa odohráva na horskej chate, kde sa zišli zamestnanci novín patriacich Orontovi, ktorý pochádza z nejakej severskej krajiny. Oront núti všetkých, aby nosili jednotné svetre, robili kruh dôvery, spievali jeho piesne a chystali sa na maškarný ples. Jeho zamestnanci tým nie sú nadšení, ale podriaďujú sa mu, veď je jednoduchšie zvolať skål a zapáčiť sa, ako mať problémy. Alcest je novinársky fotograf a ako jediný sa nezúčastňuje týchto radovánok. Jeho priateľka Celiména je obletovaná všetkými, hlavne Orontom. Arsinoe je nenávidená účtovníčka, ktorej vlastná pomsta sa otočí proti nej. Filint je zaľúbený mladík, ktorý urovnáva spory a dúfa, že dostane srdce milovanej jednoduchej Elianty, i keď vie, že má rada iného. Nuž a Akast a Klitander sú dvaja šašovia, ktorí pre sladké úsmevy urobia čokoľvek, aj niekoľkominútový cirkus – alebo to bol kabaret? Možno by nám na to odpovedal komerčný Expres, ktorého tóny sa niesli sálou ako pomocný predel a zároveň informátor o počasí.

Celá inscenácia sa odohráva na odkrytom pódiu, ktorému dominujú dve veľké krídla tvorené z menších zrkadiel. Zvláštnosťou týchto zrkadiel je, že cez ne vidieť všetko, čo sa deje za nimi. Scénografka Zuzana Přidalová použila bezpečnostné falošné sklá, aby sme mohli vidieť všetko, čo sa odohráva v zákulisí hrdinov. Pred zrkadlami sú hrdinovia ľuďmi, ktorí podliehajú svojim emóciám. Za zrkadlami zase tými, ktorí podliehajú šéfovi a jeho rozmarom. Spomalené pohyby a svetelný kontrast docielili, že všetko pôsobilo ako klišé z priemerných filmov a nepodarených reklám. Nad postavami visel obrovský luster z parožia ako znak noblesného hotela, v ktorom sa dej hry odohráva. Do všetkého hrali zimne ladené kostýmy plné sobíkov. Každá postava musela mať na sebe biely sveter s nórskym vzorom. Bol to znak uniformity a šedého priemeru.

Hlavným hrdinom hry je mladý fotograf Alcest v podaní Mariána Labudu ml. Alcest sa dostane do maléru, pretože je až príliš pravdovravný, tvrdohlavý a neoblomný. Labudov Mizantrop je ukričaný a veľmi rýchly v reči, doslova to zo seba chrlí, akoby mal strach, že niečo zabudne povedať. Nedoznievajú u neho podstatné myšlienky a občas mu nerozumieť. Jeho Alcest je výbušným nervóznym mužom, ktorý pôsobí, akoby mal psychické problémy a nervy na krajíčku. Ako postava nemá oddych, stále je v strehu a v napätí. Zbytočnosť niektorých expresív a hystérie tak dusí jemnejšie polohy, ktoré sa v texte vyskytli. Na druhej strane Labuda ml. vystihol typ podozrievavého žiarlivca, ktorý striehne na každé šuchnutie. Nikoho nemá rád a lásku prejavuje zvláštnym spôsobom – len kričí a svojím zlomyseľným postojom ničí všetko naokolo. Jeho extrémne mravné zásady nespoluznejú s okolím.

Jeho opozitom je Oront Dana Junasa, pokojný muž. Je nad vecou a vie, že je pánom každej situácie. Je predsa šéfom, má všetkých pod palcom, a preto si s nimi môže robiť, čo chce. Junasov Oront sa vyznačuje samoľúbosťou. Je presvedčený, že on je najväčší „sob“ v miestnosti. V strete s Alcestom pôsobí mohutne, keďže je o hlavu vyšší ako Labuda ml. Ich vzájomné stretnutia sú komické a odľahčené, i keď sú zdrojom napätia.

Dôležitú pozíciu medzi týmito dvoma „sobmi“ zaujala koketná Celiména Danice Matušovej. Celiména chodí s Alcestom, no Orontovi vypisuje povzbudivé e-maily. Ako žena bez chrbtovej kosti a zábran hovorí jednému to a druhému ono. Záleží len na čase a mieste. Buď sa nevie rozhodnúť, pretože je ešte mladá, alebo je len vypočítavá a chce mať zadné vrátka vždy pootvorené, pre prípad núdze. Matušovej Celiména je celkom milá potvorka, ktorá vie, kedy sa má usmiať a kedy zamračiť. V podstate je to moderná žena, ktorá ale doplatí na svoju neopatrnosť.

Veľkú úlohu tu zohráva aj Filint Štefana Martinoviča, ktorý zachraňuje a presviedča Alcesta, aby sa umúdril a prijal do svojho života aj trochu pretvárky. Martinovič pôsobí ako jediný normálny z celej zmesi typov. Jeho zaľúbené prejavy sú vierohodné. Jeho snaha o nápravu a poľudštenie mizantropa je neúspešná. Čo sa dá robiť, ak niekto pre vlastný krik nepočuje svoje dobré ja…

Mizantrop by uniesol aj túto aktualizáciu, zbavenú všetkých historických nánosov, pretvorenú v obraz moderných čias. No bohužiaľ, neuniesol pečať politizácie a riešenie morálno-spoločenských problémov našej doby. Uškodilo mu priveľa tém, priveľa zákutí, priveľa „sobíkov“ a zrkadiel, ktoré nás silou mocou presviedčali – aj my sme tá morálka, aj my sme tá spoločnosť, aj my tvoríme hodnoty. Menej je niekedy viac. A niekedy stačí priblížiť Molièrove myšlienky menej drastickými úpravami. Aj v malom zrkadle by sme sa vedeli krásne vynímať.

Zuzana Šnircová

Zuzana Poliščák Šnircová

Zuzana Šnircová absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Ako kritička sa zúčastňuje kritických seminárov a divadelných festivalov. Príležitostne prispieva recenziami do projektu Monitoring divadiel. Zároveň je súčasťou redakcie internetového časopisu MLOKi. Pracuje pre Divadelný ústav v oddelení vonkajších vzťahov ako manažérka výstavníckej činnosti.