Richard na tróne z plexiskla…

Scéna: Zuzana Zacharová (SR)
Kostýmy: Monika Vontszeműová (SR)
Hudobný dramaturg: Martin Rausch (SR)
Choreografia: Panni Somi (HU), Robert Csontos (SR)
Produkcia: Andrea Ilenčíková (SR), Julie Haluzová (ČR)
Réžia: Robert Csontos (SR)
Hrajú: Martina Sľúková (SR), Přemysl Boublík (SR), František Balog (SR), Tomáš Kobr (ČR), Jozef Wiesner (ČR), Alexandra Ptáčková (ČR), Klára Štepánková (ČR), Janet Livingstone (USA), Mariana Ďurianová (SR)
Premiéra 28.3.2009, Divadlo Meterorit Bratislava
Horor. Komédia. Romantika.
Režisér uvádza na plagáte tieto tri charakteristiky svojho diela. Hororom by sa dala nazvať celá inscenácia. Komédiou to chcel zrejme nazvať každý divák, aby nemusel prijať fakt, že to bol horor. Romantiku našli zrejme všetci prítomní v komornom – skromnom charaktere veľkosti publika.
Nikoho neprekvapí, ak začnem svoj príspevok krátkou informáciou o hre Richard III. od Williama Shakespeara. Ako sa neskôr ukáže, neuvádzam to bezúčelovo, zbytočne. Dokonca by som povedala, že práve naopak. Richard III. je jednou z najvýznamnejších hier a postáv v tvorbe W. S., v dejinách anglického a svetového divadla. Machiavellistická postava, ktorá vidí len moc a rešpektuje filozofiu “účel svätí prostriedky” a koná na svojom okolí zverstvá, dopúšťa sa zločinov a vrážd.
Čo sa však stane, ak sa dielo anglickej renesancie a zároveň svetovej klasiky dostane do repertoáru moderného divadla?
Medzi ciele divadla Meteorit, ako sa vyjadruje riaditeľ divadla Robert Csontos, patrí založenie stáleho medzinárodného divadelného súboru, ktorý by poskytoval priestor viacerým umeleckým disciplínam: hercom, scénografom, kostýmovým výtvarníkom, výtvarníkom, moderným tanečníkom, choreografom a hudobným skladateľom. Predstavenia, ktoré sa zrodili vďaka medzinárodnej spolupráci, ponúkajú priestor na osobitú konfrontáciu umeleckých disciplín rôznych kultúr.
Divadlo Meteorit nemá dlhú históriu, vzniklo približne pred rokom a pol a divák ho pozná ako medzinárodné divadlo, ktoré spája rôzne kultúry, národné mentality, a ako sa ukázalo v spomínanom predstavení, aj zvláštne druhy poetiky.
Vytvoriť si obraz a predstavu o Shakespearovi podľa predstavenia by bolo akiste mylné, hraničiace so zločinom. Na javisku spomínaného divadla došlo k značnej úprave charakteru pôvodného textu, modernizácii.
Čo sa to len stalo na javisku v divadle Meteorit? Je možné sa domnievať, že ide o stret záujmov a na druhej strane nepochopenie diela režiséra Róberta Csontosa.
Z hľadiska zaradenia do repertoáru je dôvod výberu titulu neznámy. Najdôležitejšie je poňatie charakteru postavy, keďže Richard je centrálnym bodom, okolo ktorého sa sústreďujú ostatné postavy a udalosti.
Je veľký predpoklad, že taký, aký bude Richard, bude aj celá inscenácia. Aký bol teda Richard III. v divadle Meteorit?
Režisér sa snažil obsahovo zhutniť rozsiahlu neskororenesančnú hru, v ktorej vystupuje mnoho postáv. Robert Csontos vo svojej inscenácii počet postáv výrazne zredukoval, ako aj text. Tu je základný problém inscenácie. Keďže ide o zložitý príbeh, do ktorého vstupuje mnoho postáv, je potrebné, aby napriek redukcii textového materiálu ostal význam, zmysel a posolstvo hry.
Ďalším problémom je jazyk, ktorý režisér používa. Divadlo Meteorit disponuje veľkou jazykovou rôznorodosťou: v inscenácii vystupujú herci zo slovensky, česky a anglicky hovoriacich krajín. V tomto prípade viacjazyčnosť mnohé významy, ako aj celkovú zrozumiteľnosť inscenácie potlačila na minimum.
Obávam sa, že režisér neodhadol náročnosť textu a predstavenie pôsobí z obsahového a jazykového hľadiska mätúco.
Postavu Richarda III. stvárnil pražský herec Tomáš Kobr. Kostým herca je jednou zo základných charakteristík povahy, ktorá prezrádza celkový charakter a poetiku inscenovanej hry.
Javisková postava mocného vládcu mala na nahom tele sako bez košele a obtiahnuté čierne nohavice. Ako súvisí obnažené telo so silou, ktorú postava má? Čo znamenajú obtiahnuté nohavice, či tielko s flitrami a boa na jeho krku v ďalšej časti inscenácie? Zrejme šlo len o estetické ozvláštnenie bez hlbšieho významu.
Ako súčasť kostýmu je možné považovať aj zjazvenú tvár. Jazva polopatistického popisného charakteru mierne odstávala od hercovej tváre, vytvárala teda masku. Úmysel bol hororový, výsledok komediálny. Hercov démonický, nepriateľský a chladný výraz tváre pôsobil rešpekt, miestami však prerastal do patetickosti.
S ohľadom na hercove schopnosti a predpoklady mu v danom prípade režisér úlohu skôr priťažil, ako pomohol. A to aj z hľadiska prítomnosti ostatných postáv a priestoru, v ktorom sa pohybovali.
Matku Richarda, Vojvodkyňu z Yorku, hrala anglicky hovoriaca herečka, pričom niektoré dialógy hovorila v slovenčine. Zrozumiteľnosť teda bola potlačená aj v tomto prípade. Táto postava mala na sebe súčasný elegantný kostým, ktorého súčasťou bola dlhá, tenká cigareta, ktorou si herečka dopomáhala k vyjadreniu elegancie a prísnosti.
Ďalšiu ženskú postavu – Lady Anne, vdovu po princovi, stvárnila česká herečka. Jej kostým pozostával z čiernych dlhých obtiahnutých šiat, ktoré pôsobili veľmi abstraktne. Kostým bol zaujímavý, netradičný, veľkolepý, keďže jeho súčasťou bola vlečka a nazberaná látka v oblasti krížov. To však herečke bránilo v akcii. V zápasoch s Richardom jej šaty očividne prekážali, neustále sa do nich zamotávala. S ohľadom na potrebný pohyb po plošinách sa dá hodnotiť výkon herečky za akrobatický. Z hľadiska hereckého výkonu sa dá hovoriť ďalej snáď len o silných hlasivkách a dobrej produkcii slín, kéďže pľutie na Richarda bolo súčasťou vyjadrenia vzťahu voči jeho osobe.
Kráľovnú Margaret, vdovu po kráľovi, stvárnila staršia herečka vo fialových šatách s nevkusným výstrihom, boa okolo krku a klobúčikom na hlave. Predviedla kreáciu hodnú ochotníckeho herectva, nepresvedčivú spŕšku slov so zvýšenou intenzitou hlasitosti a nepremyslenými, bezúčelovými emocionálnymi výbuchmi.
Ďalšia postava – Prorok – veštec, ktorý hovoril o známej veštbe, mal na sebe plášť, spod ktorého bolo vidieť mikrofón. Tento obraz pôsobil veľmi komicky, napriek tomu, že mal mať vážny charakter. To bol zrejme jeden z momentov, ktorý mal byť komický, aj keď som si nie istá, či bolo účelom byť komický v tomto štýle.
Výtvarná časť inscenácie bola estetická, avšak nefunkčná, nepraktická, rozchádzala sa s významovým posolstvom postavy.
Herecké obsadenie predstavovali prevažne zahraniční herci, čo potvrdzuje hlavnú ambíciu divadla, a to vytvoriť spoločný medzinárodný kultúrny priestor. Silný psychologický ráz hry bol však v minoritnom zastúpení. Efekt tu vystupuje na úkor zrozumiteľnosti a hĺbky významov.
V inscenácii bola prítomná videoprojekcia. Znázorňovala televízne noviny, ktoré uvádzala Marianna Ďurianová. Kvôli zlej akustike a sykavkám, ktoré boli výraznejšie ako ostatné časti slov, nebolo vôbec rozumieť, o čom sú správy. V danom momente však bola zrejme podstatnejšia prítomnosť známej tváre, ako zmysel toho, čo hovorila.
Súčasťou hereckých akcií boli tanečné choreografie. Pod vedením Panniho Somiho a Roberta Csontosa. Predstavili sa v nich tanečníci Ladislav Cmorej a Martin Hindy. Tu je potrebné oceniť fyzickú pripravenosť tanečníkov, ktorých výkon bol na profesionálnej úrovni. Znázorňovali bojové scény či alegorické postavy, katov. Ich prítomnosť v inscenácii posilnila efektnú stránku. Je však potrebné povedať aj to, že niekedy bola ich prítomnosť na javisku a akcia ťažko čitateľná.
Ďalšími postavami bez textu boli postavy dvoch žien s maskami, ktorých výzor mal antický charakter. Strih vlasov a la Kleopatra a zlatý korzet bol ústrednou zložkou ich kostýmov. Tieto postavy mali zrejme znázorňovať akési nymfy či myšlienky. Hoci predvádzali rovnaký pohyb, veľký rozdiel v typoch postáv pôsobil rušivo.
Scéna bola minimalistická, tvorilo ju pár plošín, na ktorých prebiehala väčšina hereckých akcií… Tieto mini javiská boli podsvietené červenou, ružovou a žltou farbou. Spod niektorých plošín vyliezali herci a tanečníci. Nad javiskom visel obrovský krištáľový luster. V závere predstavenia si samozvaný vládca sadá na trón z plexiskla, čo všetko vysvetľuje a zároveň kladie ďalšie a ďalšie otázniky k významu inscenácie.
O hudobnú stránku predstavenia sa postaral hudobný dramaturg Martin Rausch. Moderná hudba úderného, rytmického charakteru pôsobila veľmi silným dojmom a vytvárala špecifickú silnú atmosféru.
Hoci je hra Richard III. Williama Shakespeara silne psychologická, v inscenácii Roberta Csontosa prítomná psychológia nebola. Z významového hľadiska vstupuje snáď skutočnosť, že Richard bol obklopený rovnako nesympatickými stvorami, ako bol on sám, čo v konečnom dôsledku spôsobovalo jeho neľudskosť. Jeho inakosť bola podporená obrovskou jazvou na tvári, oblečenie, trón, na ktorom sedel, pričom tieto atribúty hovoria o odlišnosti z hľadiska pohlavnej orientácie. To je však len domnienka a spôsob, akým sa dá jazyk režiséra prečítať.
Ak mal režisér inú ambíciu, nebolo to zrejme dosť čitateľné. V každom prípade je potrebné povedať, že sa diváci po vzhliadnutí inscenácie stanú svedkami efektného experimentu významnej hry svetovej klasiky a výborného tanečného predstavenia so silnou hudobnou stránkou, v ktorej však herci skôr prekážali, ako prispeli.

Magdaléna Ivanová

Magdaléna Ivanová vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pôsobí v oblasti médií.