Abstraktná konkrétnosť alebo Pravá sloboda mi priniesla ľavú slepotu?
Žiadny scenár, žiadna osnova. Stručné vety s výstižným významom. Improvizácia. Sypká soľ, ktorá určuje dĺžku. Dí – aktuál sa tvorí na mieste. Je vytváraná stretávajúcimi sa, v danom čase, na danom mieste. Tu a teraz. Ako hovorí bulletin - ak to neurobím teraz, tak nikdy, lebo podmienky sa zmenia nástup, tlak, nutkanie, vôľa - viera, túžba, chcenie, pohyb, cesta, život.
O ŽENSKÝCH DRÁMACH EXPLICITNE
Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí sa vďaka systematickým aktivitám svojej riaditeľky a režisérky Ivety Škripkovej stalo centrom aktivít, ktoré sa snažia zvýšiť povedomie o rodovej rovnosti. V projekte Ružový a modrý svet sa zaoberajú rodovo citlivou pedagogikou – rodovou kompetenciou, uplatňovaním rodovej perspektívy vo vzdelávaní, spravodlivosťou v deľbe práce medzi mužmi a ženami. V rámci tohto projektu vznikli inscenácie pre deti Anička Ružička a Tonko modrinka i Neposlušné macíky a pre starších inscenovaná čítania - v programe divadla známe ako „Iné stredy“ a inscenácia Citová výchova hadej ženy.
ROZPRÁVKA S BAROMETROM HRAVOSTI
Pôvabné rozprávky „československého“ tímu Moniky Gerbocovej na Spiši už začínajú byť v miestnej budove rokokovej reduty v Spišskej Novej Vsi pojmom. Tento posledný titul odzrkadľuje v náhodnej syntéze práve ich predchádzajúce pozitíva i negatíva. Tentoraz možno oceniť, že režisérka siahla po staršej predlohe českého autora, ktorá je na Slovensku známou už od 60 – tych rokov minulého storočia.
MUSORGSKÉHO PODOBENSTVO O MOCI A BEZMOCNOSTI
Geniálny samouk, psychologizujúci realista, osamotený revolučný duch, bohém, alkoholik. Modest Petrovič Musorgskij, člen Mocnej hŕstky, jeden z najpozoruhodnejších zjavov hudobnej histórie. Kompozičným štýlom predbehol dobu - počas života bojoval s nepochopením, dnešok ho miluje. Hoci kvôli rozháranej povahe viacero z jeho diel ostalo len v náčrtoch, tie zavŕšené patria medzi skvosty hudobnej literatúry.
KOŠICKÁ OBHAJOBA PRÁV OPERETY
Problém recepcie klasickej operety má v novodobej histórii slovenského divadla svoje špecifiká. V čase, keď okolité kultúry nezapochybovali o práve na život tých titulov a tých autorov, po ktorých sme zdedili partitúry obzvlášť po hudobnej stránke nesmrteľné, Slovensko miešalo smrtiace injekcie. Marek Ťapák na Novej scéne v júni 1999 zakopal orchestrálnu jamu a zlikvidoval operetu.
FRANCÚZSKA ROZPRÁVKA V KOŠICIACH
Márne lovím vo svojej pamäti, kedy naposledy (a či vôbec) uviedol režisér Paľo Uher takú jednoduchú rozprávku ako teraz v Košiciach. Veď Uher je v povedomí kritikov zapísaný ako režisér a autor náročných textov, v ktorých dominuje filozofická myšlienka a metaforická forma výpovede. Režisér s pevnou koncepciou, tvorivou fantáziou, nútiaci detského diváka premýšľať. Opustil azda teraz svoju poetiku? V niečom možno. Akoby si povedal, tak tu máte tú vami požadovanú rozprávku pre deti. Alebo prišiel k tomuto záveru z vlastného presvedčenia?
