Dom prízrakov
Komárňanské Jókaiho divadlo si „najalo“ režiséra Martina Hubu už niekoľkokrát: úspešné boli najmä jeho pohostinské réžie Dostojevského (Bratia Karamazovci)a Čechova (Tri sestry). Višňový sad je ďalším stretnutím výnimočného ansámblu tohto divadla, ktoré je kvôli špecifiku (hranie v maďarskom jazyku) väčšinou odsúdené na perifériu záujmu slovenskej divadelnej kritiky.
Krátky valčík, ktorý všetko zmení
Divadlo Aréna má zaslúžene imidž divadla, ktoré sa prioritne venuje novým, často formálne i obsahovo kontroverzným hrám. Hra Moisésa Kaufmana 33 variácií je rovnako relatívne novým textom. V roku 2009 sa stala udalosťou na newyorskej Broadway, ba vyslúžila si aj nomináciu na Tony Awards. Na jej mohutnej mediálnej prezentácii sa podpísal aj fakt, že sa kvôli tejto hre vrátila po 46 rokoch na divadelnú scénu herečka Jane Fondová.
„Koniec je už v začiatku a aj tak pokračujeme“
Kapriciózny a paralyzovaný, sluha a hodnostár, klaun a kardinál, pozorujúci a slepec, cítiaci a arogantný... Prvý a druhý... ale aj druhý a prvý. Všetko sa dá zameniť a pritom sa nič nezmení. Realita trvá či stagnuje, nech je tam ktokoľvek. Šach hrajú dvaja, ale na jednej čierno-bielej šachovnici a s očakávaným a bezvýchodiskovým priebehom. Starý kráľ, ktorý nevyhrá, bude nahradený mladším kráľom, ktorý prehrá o trošku neskôr.
Ako sa páči Shakespeare v Košiciach
Zaradiť do repertoáru komédiu W. Shakespeara Ako sa vám páči bolo po sérii dramatických čísel na veľkej scéne Štátneho divadla dobre premysleným dramaturgickým rozhodnutím. Shakespeare zostáva stále najsilnejším diváckym lákadlom a realizačnou výzvou. Aj napriek tomu, že v tejto hre nejde o sujetové divadlo, príbeh Ako sa vám páči je vďačným rozprávaním o láske. Jedného dňa sa mladší syn Rowlanda de Boys, Orlando, ocitne vo vojvodstve Vojvodu Frederika, ktorý je po vyhnaní svojho brata absolútnym diktátorom v krajine. Stretáva tam vojvodovu neter Rosalindu a zaľúbia sa do seba.
Keď nie je každý mravec ako Ferdo
V Štátnej opere v Banskej Bystrici okrem dramaturgicky nosných operných a finančne výnosných operetných titulov zaraďujú príležitostne aj inscenácie pre detského diváka. Trend je legitímny, nespochybniteľný a užitočný. Veď už dávnejšie sa tvrdí, že s výchovou sa nie vždy spoločnosť len hrdí, ale mala by organicky priniesť svoje výsledky v rokoch adolescencie a kontinuálne aj vo vyšších vekových kategóriách.
Kubo – svedectvo o jednej (?) generácii
V slovenskom kontexte existuje len veľmi málo takých intenzívnych prepojení medzi textom a divadlom, ako je to v prípade martinského divadla a hry Jozefa Hollého Kubo. Áno, viem. Táto veta je niekoľkonásobne omieľané klišé, ale je to fakt. A treba ho v súvislosti s tretím martinským naštudovaním tejto veselohry spomenúť, keďže režisér D. Gombár na túto tradíciu niekoľkokrát odkazuje.
