SND ponúka aj nové divadelné formy
Aj naše národné divadlo sa otvára novým divadelným formám. Je to odvážne, nové a nepoznané, a preto lákavé, ale zároveň aj riskantné... Režisér Eduard Kudláč vo svojej hosťujúcej réžii inscenácie Mobil mŕtveho muža stavil na svoj praxou už overený umelecký štýl. V ňom pohyb, fragmentárnosť, neverbálne vyjadrovanie a akcia popierajú požiadavky psychologického realizmu (na ktorom je najmä slovenské herectvo zväčša odchované), a to vo všetkých divadelných zložkách.
Symbióza textu a súboru
Druhou premiérou Divadla Andreja Bagara v tejto sezóne bola dramatizácia románu Dušana Mitanu Koniec hry s rovnomenným názvom. Autormi dramatizácie sú dramaturg inscenácie Daniel Majling a režisér Roman Polák. Dramatický text vo veľkej miere rešpektuje prozaickú predlohu. Z obsahovej stránky sa dramatizácia prikláňa k pôvodnej verzii románu (napísaný v roku 1981, vydaný až v roku 2008).
Čo zostalo z ľudovej rozprávky?
Pri inscenácii, ktorej dramatický text bol napísaný na motívy ľudovej rozprávky, je možné výsledný divadelný tvar hodnotiť z niekoľkých uhlov pohľadu. Keďže hre zostal pôvodný literárny názov, je prirodzené, že divák bude hľadať súvislosti medzi predlohou a tým, čo vníma na javisku. Jeden uhol pohľadu sa tak bude týkať vernosti originálu, iný bude zohľadňovať jeho scénickú interpretáciu. Hodnotenie bude závisieť aj od toho, do akej miery je divák fanúšikom prostonárodných slovenských povestí.
Giselle
Pre svoju prvú premiéru v sezóne 2010/2011 si nové vedenie Baletu SND vybralo jedno z najstarších a najpôvabnejších diel klasickej baletnej literatúry, dedičstvo vrcholného romantizmu, balet Adolpha Charlesa Adama „Giselle“. Je prvou premiérou baletného súboru pod vedením Vlastimila Harapesa, ktorý sa na konci sezóny 2009/2010 stal po M. Radačovskom novým riaditeľom Baletu SND. Súčasne sa touto premiérou bratislavskému obecenstvu predstavil aj nový generálny riaditeľ SND – O. Šoth, spolulibretista, režisér a spoluchoreograf tohto predstavenia. Na balete ďalej spolupracovali Z. Mistríková (libreto, dramaturgia), J.Kubánka, N. Horečná, M. Novikov, L. Zhytnyková (choreografia), J. Fábry (scéna), A. Suchanov (kostýmy) S. Jegorov (film) a M. Leginus (hudobné naštudovanie). Premiéry sa konali 5. a 6. novembra 2010 v novej budove SND v Sále opery a baletu. Inscenáciu jej tvorcovia venovali pamiatke divadelného dramaturga, teoretika, historika, vysokoškolského pedagóga a predovšetkým milovníka slovenského divadla – Janka Jaborníka.
S jemným humorom k „mastnému hrncu“…
Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Po Tajovského „Ženskom zákone“ a Králikovom „Trasovisku“ siahla tentoraz po veselohre, dnes už klasike dvadsiateho storočia, Júliusa Barča-Ivana a jeho titule "Mastný hrniec".
ČINTET alebo more na konci sveta
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo vo svojej 60. sezóne ako 183. premiéru inscenáciu Čintet alebo more na konci sveta. Pre čitateľov diel tohto slovenského literáta a kazateľa Cirkvi bratskej je to názov známy, pre nezainteresovaného tajomný. Inscenácia určená deťom má rovnomenný názov ako Pastirčákova knižka, plná fantázie, tajomstva a filozofického posolstva autora.
