Obrazy o snoch
Divadelný klub Ticho a spol. pripravil pre svojich divákov ďalšie nevšedné stretnutie. Malý priestor divadla sa otvoril veľkým snom. Klienti a pedagógovia z DSS Prima (Domov sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym a telesným postihnutím) spolu s divadelníkmi, na čele s Viki Janouškovou, vytvorili zaujímavú „mini inscenáciu“ Stopy snov. Klienti DSS Prima spolu s divadelným klubom spolupracovali už druhýkrát. Minulý rok spoločne vytvorili malé vystúpenie „Paťa a pastieri“. A keďže sa to klientom i divadelníkom zapáčilo, podujali sa na ďalšiu spoluprácu. Klienti DSS Prima sa stali nadšencami divadla, preto založili vlastný divadelný krúžok, ktorý funguje popri divadelnom klube.
Nie SEČ, človek je dôležitý
Stôl, za ním stolička, vzdialenosť je presne tridsať centimetrov, k stoličke prichádza ona, sadá si, vezme hlavu do rúk. Vzadu tri mikrofóny, každý presne stodvadsať centimetrov od toho ďalšieho, stoja pri nich tri ženy, hovoria. Jedna zo žien pristupuje k vaničke s vodou, nechce si spomenúť na stredoeurópsky čas, ponorí hlavu do vody a mlčí. Druhá fáza, desať minút. Desať minút je štandard, ktorý dokážem vydržať pozerať sa na statický prednes už aj tak neakčnej drámy. Zatváram oči, tretia fáza.
Trochu mdlá zabíjačka alebo Čo zostalo zo Sandmana?
Klimáček–autor siaha do žriediel mnohých inšpiračných zdrojov, spomedzi ktorých ani komiksový svet nie je ničím ojedinelým. Už do svojich hier prepašoval niekoľko komiksových postáv (Barbarellu, Batmana a i.), dokonca jednej z nich sa stalo slovo Komiks priamo názvom. Výber kultového Sandmana so svojimi nezameniteľnými sestrami Túžbou, Delíriom a Smrťou naznačoval, že nás dej unesie ďaleko a vysoko nad šedivosť všedných dní, hoci, ako to už u Klimáčka býva, dala sa rovnako očakávať aj hybridná skrumáž iných postáv a motívov, do ktorej blízkostí sa Sandman so sestrami dostanú.
Za dobrotu výhra v Lote
Sú typickými predstaviteľmi najnižšej spoločenskej triedy, doma nemajú ani pevnú linku. Žena si naposledy kúpila sukňu pred trinástimi rokmi, aj to neskôr oľutovala. Muž nemá nikdy na viac ako na malé pivo. Na dovolenke boli naposledy, keď im ju dalo ROH zadarmo. Práve oni odrazu zistia, že vyhrali dvadsať miliónov eur v lote.
Stratená civilizácia?
Na úvod zamyslenie: Činohre SND patrí uznanie za to, že siahla po progresívnej, novej hre súčasného autora. Je to opäť americký dramatik, čo má svoju logiku: americkí dramatici musia myslieť na diváka, inak doma nemajú šancu. Taká je história a tradícia amerického divadla „stredného prúdu“, ktoré až do 60. rokov minulého storočia bolo považované vo veľkej väčšine za podnikateľskú činnosť.
Kto to nepozná, nech hodí kameňom!
Po rokoch intenzívnej spolupráce a dialógu režisérky Ivety Škripkovej a feministického združenia a časopisu Aspekt napokon došlo i k dlho očakávanej originálnej inscenácii divadelného štúdia TWIGA, pre ktoré Jana Juráňová napísala svoju pôvodnú hru Reality snov (prvotný názov Prievan). V istom zmysle znamená inscenácia naozaj vyvrcholenie desaťročného úsilia Škripkovej divadelných a genderových aktivít, súčasne ide ale aj o dôkaz, že slovenská dramatika reflektuje momentálny stav spoločnosti, ktorý dokáže s čitateľmi/divákmi komunikovať prostredníctvom divadelného tvaru.
