BANSKOBYSTRICKÝ POSTMODERNÝ BALET NA KAČICI
Dramaturgia divadla Štúdia tanca Banská Bystrica uviedla ako svoju prvú premiéru sezóny 2011/2012 70-minútový postmoderný balet Karla von Kleista a Kataríny Mojžišovej Príliš blízko na návrat / Too close to return. Hlavnou témou tejto autorkinej javiskovej psychosomatickej spovede bolo intenzívne hľadanie „duší“ v desiatich obrazoch „so šiestimi zastávkami, z ktorých niet návratu.“
(Ne)shakespearovská fraška
Tvorivý tím Medzinárodného divadla Meteorit opisuje inscenáciu Rómeo a Júlia ako svetovú klasiku v modernom šate. Za základ tohto moderného šatu možno považovať využívanie moderných štýlov (street dance, hip-hop, break dance, lockin, popin) v tanečnej zložke inscenácie a aj celé koncipovanie bojov znepriatelených rodov ako tzv. tanečných battles. Taktiež hovorový jazyk, do ktorého inscenátori upravili pôvodný jazyk Shakespearovej hry. Text však nielen upravili, no i doplnili o rôzne slangové výrazy a celé vety. Je teda otázne nakoľko je v tomto modernom šate ešte ukrytá spomínaná svetová klasika a nie jej výrazná úprava.
Hľadanie jazyka…
Hľadaním divadelného jazyka rozväzovaním balíčkov so snami, túžbami a predstavami o budúcnosti aj tak možno nazvať ďalší projekt Ticha a spol. – alebo presnejšie Patrície Jarjabkovej-Garajovej a Viki Janouškovej s klientmi a pedagógmi Domova sociálnych služieb Prima v Bratislave. Inscenácia s príznačným názvom Stopy snov alebo Komentované obrazy z netradičného dialógu svedčí o tom, že Divadelný (a iný) klub na Školskej 14 sa vydal na systematickú cestu hľadania novej divadelnej poetiky otvorením sa dialógu s vnútorným svetom klientov Primy.
Obrazy o snoch
Divadelný klub Ticho a spol. pripravil pre svojich divákov ďalšie nevšedné stretnutie. Malý priestor divadla sa otvoril veľkým snom. Klienti a pedagógovia z DSS Prima (Domov sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym a telesným postihnutím) spolu s divadelníkmi, na čele s Viki Janouškovou, vytvorili zaujímavú „mini inscenáciu“ Stopy snov. Klienti DSS Prima spolu s divadelným klubom spolupracovali už druhýkrát. Minulý rok spoločne vytvorili malé vystúpenie „Paťa a pastieri“. A keďže sa to klientom i divadelníkom zapáčilo, podujali sa na ďalšiu spoluprácu. Klienti DSS Prima sa stali nadšencami divadla, preto založili vlastný divadelný krúžok, ktorý funguje popri divadelnom klube.
Nie SEČ, človek je dôležitý
Stôl, za ním stolička, vzdialenosť je presne tridsať centimetrov, k stoličke prichádza ona, sadá si, vezme hlavu do rúk. Vzadu tri mikrofóny, každý presne stodvadsať centimetrov od toho ďalšieho, stoja pri nich tri ženy, hovoria. Jedna zo žien pristupuje k vaničke s vodou, nechce si spomenúť na stredoeurópsky čas, ponorí hlavu do vody a mlčí. Druhá fáza, desať minút. Desať minút je štandard, ktorý dokážem vydržať pozerať sa na statický prednes už aj tak neakčnej drámy. Zatváram oči, tretia fáza.
Trochu mdlá zabíjačka alebo Čo zostalo zo Sandmana?
Klimáček–autor siaha do žriediel mnohých inšpiračných zdrojov, spomedzi ktorých ani komiksový svet nie je ničím ojedinelým. Už do svojich hier prepašoval niekoľko komiksových postáv (Barbarellu, Batmana a i.), dokonca jednej z nich sa stalo slovo Komiks priamo názvom. Výber kultového Sandmana so svojimi nezameniteľnými sestrami Túžbou, Delíriom a Smrťou naznačoval, že nás dej unesie ďaleko a vysoko nad šedivosť všedných dní, hoci, ako to už u Klimáčka býva, dala sa rovnako očakávať aj hybridná skrumáž iných postáv a motívov, do ktorej blízkostí sa Sandman so sestrami dostanú.
