(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

Sedemkrát duetá

Rok, v ktorom Divadlo Štúdio tanca oslavuje svoje pätnáste výročie, je aj časom, v ktorom okrem premiér nových projektov či noviniek v dramaturgii festivalu Dni tanca pre vás je príležitosť na zastavenie sa a na návraty. Návrat cez projekt 7_choreografov, v ktorom väčšina zúčastnených tvorcov buď v Štúdiu tanca pôsobila ako tanečníci, alebo s divadlom spolupracovali, sa zdá byť vhodným konceptom na spomínanie, ale hlavne tvorivé stretnutie v priestore jedného divadla počas jedného večera.

Pod kolesami a na okraji priepasti smiešnosmutných dejín alebo Mrożek stále aktuálnejší

Hra Slawomira Mrożka Láska na Kryme vraj nepatrí k tým, ktoré by sa vyrovnali jeho najlepším opusom Tango alebo Emigranti, Stroskotanci a Zábava či Veľvyslanec a iné. Dramatik Mrożek však aj v jednej zo svojich ostatných drám (napísal ju ešte v roku 1993 v Mexiku, ale jej prapočiatok je kdesi v jeho spomienkach na odeských schodoch, kde sa zoznámil so svojou prvou ženou zo šesťdesiatych rokov) predstavil človeka a ľudskú bytosť aj komunitu sebe vlastným pohľadom. So sarkazmom neúnavného glosátora a epigramatika, ale aj aforistu a absurdistu odkrývajúceho ľudskú pospolitosť a ľudské indivíduá či realitu dneška cez prizmu troch odlišných dejinných etáp (tri dejstvá hry, z ktorých každé sa odohráva v inom historickom čase: 1910, 1928, 2010), vnára svoj skalpel aj do našej skutočnosti, aj do nášho vnímania histórie, aj do nášho dnešného strateného jemnocitu.

Do neba a späť

Uplynulé sezóny Bratislavského bábkového divadla (BBD) boli neslávne. Už na prvý pohľad je jasný jeden z jeho dlhodobých problémov, ktorým sú neprajné priestory a javisko nevhodné pre bábkové inscenácie. Provizórium sa za desaťročia stalo štandardom. Väčším problémom však bol žiaden alebo len krátkodobo pôsobiaci dramaturg. To sa zmenilo až v sezóne 2011/2012, keď na tento post nastúpila Katarína Jánošová.

Literárny Kvak a Čľup

Arnold Lobel napísal sériu príbehov o dobrých kamarátoch z močiara – žabiakovi Kvakovi a ropušiakovi Čľupovi. Knižky sa stali obľúbené hlavne pre svoje svieže krátke príbehy. Príbehy sa hravou edukatívnou formou snažia priviesť najmenšieho čitateľa k správnym návykom a k spoznávaniu sveta okolo seba. Ale hlavne ukazujú cestu priateľstva. Knižné žaby sa tak stávajú milými antropomorfnými bytosťami, ktoré všetko vedia a majú zážitky ako bežné deti. V minulosti zdramatizoval a zrežíroval žabacie príbehy Ján Prokeš pod názvom Kvak a Žblnk. Rozprávku uviedli v roku 1992 v Bábkovom divadle v Košiciach.

Patriarcha Rosmer a jeho múza

Vidieť titul Rosmersholm na plagáte nášho divadla je veľmi zriedkavou záležitosťou. Na Slovensku sa doteraz uvádzal len dvakrát, naposledy v roku 2003 na Malej scéne SND, pričom v danom prípade nešlo o veľmi invenčnú inscenáciu. Tvorcovia z Divadla Aréna a z roku 2013 na túto inscenáciu nadviazali len využitím úpravy textu režiséra Vladimíra Strniska, ktorá nepôsobí síce celkom archaicky, ale ani prehnane súčasne. Text očistili od niektorých podrobností či scén, ale predovšetkým od patetizmu Ibsenovej hlavnej metafory – symbolu smrti v podobe bieleho koňa.

Go to Top