JANKO A MARIENKA alebo ČOKOLÁDOVÁ CHALÚPKA

JANKO A MARIENKA alebo ČOKOLÁDOVÁ CHALÚPKA
Hudba: Martin Kaprálik. Účinkujú: Zuzana Kapráliková, Martin Kaprálik, Dušan Kaprálik, Michaela Kapráliková Medvecká. Réžia: Štefan Korenči a kol. Scéna a kostýmy: Jana Kuttnerová-Hurtigová a Anita Szokeová.
Premiéra: 01. 06. 2007, Divadlo a.ha Bratislava
Inscenácia pre deti Janko a Marienka alebo Čokoládová chalúpka má vyslovene rodinnú atmosféru. Je určená divákom od 4 rokov, no dokáže očariť aj dvojnásobne staršie deti, ich rodičov, ba aj starých otcov a staré mamy. Rodinná atmosféra vládne nielen v hľadisku, ale aj na javisku. Veď všetci štyria účinkujúci sú spojení príbuzenskými väzbami. Známych rozprávkových súrodencov, čo zablúdili v temnom lese hrajú brat a sestra Martin Kaprálik a Zuzana Kapráliková. Ježibabu, ktorá sa ich chystá zjesť stvárňuje otec rodiny Dušan Kaprálik. A Michaela Kapráliková – Medvecová sa objavuje v podobe rozprávačky i ďalších rozprávkových bytostí.
Rodinná spriaznenosť hercov posilňuje rodinnú atmosféru predstavenia v tom najlepšom zmysle slova. Cítiť, že Kaprálikovci sú naladení, ako sa vraví na „spoločnú vlnovú dĺžku“, zdieľajú spoločné hodnoty, majú podobný zmysel pre humor, podobný temperament a všetci rovnako milujú deti i divadlo. Komorné prostredie Divadla a. ha. to všetko ešte umocňuje a zvýrazňuje. Spolu s Kaprálikovcami sa na predstavení podieľali zástupcovia ďalšej slovenskej divadelnej dynastie: Korenčiovci. Zostali akoby mimo javiska i keď ich podiel na vzniku predstavenia je nemenej dôležitý. Východiskový text spolu s Martinom Kaprálikom napísal Anton Korenči mladší, toho času študent Divadelnej fakulty VŠMU. Jeho otec režisér Štefan Korenči divadelnú rozprávku inscenoval. Inscenácia je však zjavne výsledkom spoločnej, kolektívnej tvorby všetkých zúčastnených, čo napokon priznávajú, keď v kolónke „réžia“ uvádzajú „Štefan Korenči a kolektív“.
Zmysel predstavenia nenásilne smeruje deti k poznaniu hodnoty rodinnej súdržnosti. Kolektív tvorcov pritom ide vlastným príkladom a tento príklad doslova vyžaruje. Duch rodinnej pospolitosti vládne na javisku i v zákulisí a prenáša sa do hľadiska. Čo je však najdôležitejšie: zrodilo sa z neho pekné, vtipné, kultivované autorské predstavenie pre deti a ich rodičov. Je urobené vkusne, ba priam elegantne. Pritom výprava k tejto inscenácii je doslova minimalistická.
Všetky herecké akcie sa odohrávajú na tom istom pozadí – na pozadí čiernej opony. Vďaka hereckej akcii, pár rekvizitám a prebudenej tvorivej imaginácii publika evokuje lúku, neskôr les a potom čokoládovú chalúpku. O to dôležitejšiu úlohu zohrávajú kostýmy, ktoré vtipne a presne charakterizujú jednotlivé javiskové postavy. Súčasťou predstavenia sú hudba, pesničky a jednoduché choreografie. Pridávajú rozprávke pocit sviatočnosti, pestrosti a dynamizmu, roztlieskavajú hľadisko, vťahujú ho do atmosféry predstavenia, zjednocujú s javiskom.
Tvorcovia zaujali k deťom partnerský vzťah. Nepodceňujú ich, neoddávajú sa moralizátorstvu a didaktizmu, ani kvázi rozprávkovej prezdobenosti a presladenosti. Ponúkajú síce jednoduché ponaučenie o škodlivosti prehnanej lásky k sladkostiam, ale nerobia z toho tézu, nejde o ústrednú tému inscenácie. Ich predstavenie je pozvánkou do sveta divadelnej imaginácie, v ktorom im divadelnými prostriedkami pripomenú starú rozprávku o súrodencoch Jankovi a Marienke a ježibabe, ktorá ich chcela zjesť. Lenže namiesto perníkovej chalúpky deti láka čokoládový domček. Veď svet sa mení a a aj staré príbehy sa aktualizujú. Ktože by sa dnes ulakomil na perníky, keď reklama ponúka stále exkluzívnejšie sladké pokušenia v stále krajšom balení? Mladí autori Anton Korenči a Martin Kaprálik rozprávku modernizovali. Vlastne ide o sen, ktorý sa prisnil dvom školákom, keď zaspali na lúke pri zbere jahôd na nedeľný koláč.
V Divadle a. ha. ježibaba vyzerá celkom ináč, než býva zvykom a predsa v podstate je to tá istá záludná babizňa, hoci pripomína postaršiu bývalú hollywoodsku hviezdu. Má na sebe vyzývavú červenú sexi róbu so strieborným lemovaním, štýlové tmavé okuliare vo výraznom striebornom ráme v duchu 50. rokov a navyše je to blondýna. Vďaka parochni sa pýši hrivou svetlých vlasov, siahajúcich po obnažené ramená. Je štíhla, no hoci má výrazné ženské „popredie“, nedá sa zaprieť, že ju hrá chlap – herec Dušan Kaprálik.
Robí to graciózne, s jemným náznakom karikatúry na novodobé napodobňovateľky Pamely Anderson, s humorom, vkusom a zvláštnym dobráckym čarom. Dá sa povedať, že Dušan Kaprálik nehrá obyčajnú ježibabu, ale „lady – ježibabu“. Hrá ju tak, že deti od začiatku vedia, že táto mondénna panička je falošná, že s ňou nie sú žarty, no predsa tušia, že sa nad ňou dá zvíťaziť.
Janka a Marienku predstavujú súrodenci Zuzana a Martin Kaprálikovci. Prichádzajú v teniskách a rôznofarebne prúžkovaných tričkách. Marienka má aj prúžkované podkolienky a džínsovú sukničku, Janko džínsové nohavice, na hlave šiltovku. Sestrička je zjavne usilovná žiačka, ba priem „bifloška“ – svedčí o tom nielen jej správanie, ale aj okuliare, nasadené uprostred nosa. Je dievčensky opatrná, poslušná, verná rodičovským príkazom. Janko je chlapčensky neposlušný a neopatrný, dá sa zlákať vábením čokolády a dostane do klietky, z ktorej ho napokon Marienka vyslobodí.
Súrodenci Kaprálikovci spievajú, tancujú, hrajú s očarujúcou ľahkosťou a šarmom. Nehrajú sa silou-mocou na deti ale sú milo detinskí. Svoje postavy charakterizujú presne a premyslene. Vtipne a s nadhľadom ukazujú slovné škriepky aj fyzické potýčky medzi bratom Jankom a sestrou Marienkou. V ich podaní však ani drobné hádky nedokážu narušiť puto súrodeneckej spolupatričnosti. Zuzana Kapráliková a Martin Kaprálik spontánne a prirodzene zdôrazňujú hodnotu a dôležitosť rodinnej spriaznenosti a lásky.
Michaela Kapráliková – Medvecová pomáha uviesť a rozvinúť príbeh týchto novodobých Janíčka a Marienky. Prvá prichádza k publiku a nadväzuje s ním bezprostredný kontakt ako rozprávačka, vstupuje do hry súrodencov i do ich snov, láka ich na sladkosti, asistuje pri ich putovaní po lese, preberá na seba rôzne podoby, má svoje spevné party. V závere herci akoby vystúpia zo svojich úloh a na rozlúčku deťom spievajú ťažiskovú pieseň predstavenia, vťahujú ich na javisko, zapájajú do všeobecného šantenia.
Inscenácia Janko a Marienka alebo Čokoládová chalúpka sa hrá v rámci tradične komorného prostredia Divadla a. ha. ale smelo znesie aj väčší javiskový priestor. Doslova iskrí fantáziou, radosťou a talentom. Predstavuje mimoriadne nadaný tím divadelných tvorcov pre deti. Dúfajme, že budú v svojom snažení pokračovať a pomôžu vypestovať v malých divákoch cit pre krásu a umenie.

Nadežda Lindovská

Nadežda Lindovská absolvovala divadelnú vedu na Štátnom inštitúte divadelného umenia v Moskve. Pôsobí ako teatrologička, divadelná kritička a publicistka, venuje sa dejinám divadelného umenia so zameraním na tri tematické okruhy: ruské divadlo, slovenské divadlo, ženy a divadlo. V súčasnosti pôsobí na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave.