Expresívny spišský masaker emócií

Réžia a úprava textu: Klaudyna Rozhin
Preklad: Ján Šimko
Hrajú: Peter Čižmár, Katarína Vakrčková
Premiéra 1.2.2009 v Divadle Kontra Spišská Nová Ves
Blízky vzťah k súčasnej írskej hre potvrdzuje divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi aj svojou – v poradí štvrtou – inscenáciou: In-Year-Face drámou Bedbound od E. Walscha. Jej scénickým stvárnením divadlo pokračuje v nastavenej tradícii priestorového naturalizmu, scénografického minimalizmu a hereckej expresivity. Hoci by sa mohlo zdať, že cool dráma, ktorá zažila vrchol (predovšetkým v anglosaskom svete) v 90. rokoch minulého storočia, má svoj zenit už za sebou, pocity a dezilúzie príznačné pre dnešok nie sú nepodobné tým, ktoré koncom storočia priniesli Európe politické zmeny a strata sociálnych istôt.
V zornom poli E. Walscha stojí téma zdegenerovaných rodinných vzťahov, honby za kariérou, ale najmä neschopnosti komunikácie. V dnešnej dobe rýchleho internetu, mobilných noviniek, dynamických manažérov a vyťažených rodičov ide o témy nanajvýš aktuálne. Univerzálnosť týchto tém je v prípade Bedbound limitovaná príliš extrémnou východiskovou situáciou. Avšak skutočnosť, že divadlo, hoci extrémne, má k reálnemu životu veľmi blízko, napokon potvrdili aj udalosti z rokov 2006 a 2009. Väznenie a útek Natasche Kampusch a odhalenie sadistických činov psychopata Josefa Fritzla. Réžia síce priame odkazy na uvedené kauzy v inscenácii nevyužíva, inteligentný divák ale isté podobnosti vycíti.
Inscenačné uchopenie ale napokon nahráva interpretácii inscenácie primárne v rovine komornej rodinnej tragédie. S istou mierou dvojzmyselnej hyperboly možno hovoriť o drsnej posteľovej dráme, ktorá je príliš intímna na to, aby v nej prevažovali sociálne ostne a príliš drastická, aby sme ju brali ako obraz každodenného života.
Bedbound je „sólom“ dvoch postáv. „Pripútaní k posteli“ tu proti sebe ležia cynický skrachovaný otec, v minulosti posadnutý úspechom v nábytkárskom biznise a jeho obrnou postihnutá dcéra, ktorá sa s otcom snaží nadviazať dialóg. Výsledkom sú zväčša iba paralelné monológy – individuálne spomienky či predhrávané situácie z minulosti a repliky druhých ľudí, teda akési konverzačné hry, ktoré im pomáhajú prežiť. Oboch uväzňuje nielen fyzický priestor, ale hlavne striktné mantinely ich kognitívneho nastavenia a emocionálneho rozloženia. On sa nedokáže vyrovnať s tým, že nemá syna, respektíve zdravé dieťa, ktoré by po ňom prebralo obchod s nábytkom. Ona – na prvý pohľad vyrovnaná so svojím handicapom – zase túži pochopiť jeho odcudzenie a preklenúť ho, uvedomujúc si v konečnom dôsledku zbytočnosť slov: „Celý môj život je jedno veľké tliachanie a nie rozprávka, ktorú som chcela.“ Príznačné k tejto replike je aj rámcovanie inscenácie – z desivého ticha sa rodí, do pokojného mlčania upadne, v duchu režijnej kozmológie: Z postele si, na posteľ sa obrátiš…
Nezmazateľné miesto v cool poetike má jazyk, jeho dynamika, rytmus, zvukomalebnosť. Ten v Bedbound je deskriptívny, drsný aj živelný. Príznačný je pre neho slang, nadávky či občasné poetizmy, ktoré sú kontrapunktom k tragickej realite, pričom najlepšie poodhaľujú vnútorné svety postáv či zjemňujú neutešenú sociálnu realitu, do ktorej spadli. Text preložil so zmyslom pre coolness efekt Ján Šimko.
Naturalisticky až dokumentárne pôsobí zasadenie inscenácie do spustnutej pivnice Divadelného klubu Hviezdoslav v spišskonovoveskej Redute, ktorú charakterizujú špinavé steny, desivé vývodové rúry vyhrievacieho systému a jedna importovaná rozheganá nemocničná posteľ. V duchu finančného a duševného úpadku je „vystrihnutý“ aj kostým hlavného predstaviteľa inscenácie – starý oblek a ledabolo upravená, k obleku sa nehodiaca, košeľa s kravatou. V protiklade stojí biela nočná košeľa jeho hereckej partnerky, ako aj jej jemný svetrík evokujúci zraniteľnosť.
Réžia Kladyny Rozhin stavia inscenáciu na expresívnom herectve, ktoré charakterizuje výbušná energia a dynamika, čo vytvára kontrapunkt k obmedzenej mobilite oboch postáv (telesnej, duševnej, spoločenskej). Fyzicky, ale v dôsledku dlhoročnej izolácie pred svetom aj psychicky postihnutú dcéru zahrala stála členka Spišského divadla Katarína Vakrčková v intenciách cool drámy priam naturalisticky. Dunivé vibrácie a tlaky, ktoré rozožierajú jej psychotickej postave myseľ, herečka ventiluje neočakávanými výbuchmi smiechu, spazmatickými pohybmi a balansom na hranici zúfalého plaču. Herečku cítiť v celom kubickom obsahu hracej plochy, rovnako ako aj jej hereckého partnera. Zúfalstvo postavy otca sublimuje živočíšny Peter Čižmár do symptómov neurózy a agresie. Svalové kontrakcie, spínanie pästí, zlostné škrípanie zubami. Čižmár premyslene dávkuje nielen povýšenectvo a frustráciu, ale sa pohráva aj s intonáciou postavy, prostredníctvom ktorej ju robí o čosi staršou ako je on sám. Hoci je nasadenie oboch hercov obdivuhodné a výsledok uveriteľný i mrazivý zároveň, ide o herectvo relatívne náročné na percepciu, čo navodzuje úvahy o možnosti ďalšej práce s vypätými a zmierňujúcimi pasážami.
Hoci za inscenáciou Bedbound stojí primárne osobný vzťah tvorcov k írskej cool hre, jej uvedenie možno vnímať aj ako ďalší príspevok k obohateniu slovenských divadelných cool análov. Nakoľko ide o kočovnú inscenáciu, jej spoločenské presahy vo veľkej miere závisia od typu publika, pre ktoré divadlo Kontra práve hrá. Kým veľkomestskému divákovi sa môže jej sociálny aspekt javiť vzdialený, u ľudí z menších miest to môže byť prepojenie priam existenčné.

Peter Scherhaufer

Peter Scherhaufer vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, v súčasnosti pracuje v oblasti Public Relations a Reputation Management. Venuje sa divadelnej publicistike, je autorom jedného románu a viacerých divadelných hier, je trojnásobným finalistom súťaže Dráma (2005: Umy si rúčky ideme jesť, 2006: Hovorkyne, 2014: Rukojemníci). V roku 2015 súťaž s divadelnou hrou Osamelosť bežca piesočných dún vyhral. Jeho divadelná hra Na streche získala 1. miesto v dramatickej súťaži Divadla Husa na provázku (Cena Konstantina Trepleva 2013). Člen dramaturgickej rady festivalu Nová Dráma 2006 a 2007, člen Kolégia riaditeľky Divadelného ústavu, spolupracovník TV Markíza.