Slovenské komorné divadlo, Martin

Slovenské komorné divadlo má vo svojom repertoári ďalší titul pre detského diváka. K Zvedavej rozprávke (autor: Róbert Mankovecký, réžia: Viliam Hriadel) sa pridal Muflón Ancijáš. Dramaturgia divadla teda opäť stavila na nový, súčasný, autorský text. Kým iné divadlá uvádzajú klasické, ľudové rozprávky, SKD v Martine sa rozhodlo inscenovať rozprávkovú knižku jedinečného speváka, hudobníka s spisovateľa Branislava Jobusa.

Inscenácia A budeme si šepkať (premiéra 27. 3. 2009) v Slovenskom komornom divadle v Martine zožala úspechy doma aj v zahraničí. Poetický obraz o štyroch slovenských ženách, ktoré sa začiatkom 20. storočia odvážne pustili do boja s rodovými stereotypmi, zaujal mladšie i staršie publikum témou aj jej spracovaním.

V slovenskom kontexte existuje len veľmi málo takých intenzívnych prepojení medzi textom a divadlom, ako je to v prípade martinského divadla a hry Jozefa Hollého Kubo. Áno, viem. Táto veta je niekoľkonásobne omieľané klišé, ale je to fakt. A treba ho v súvislosti s tretím martinským naštudovaním tejto veselohry spomenúť, keďže režisér D. Gombár na túto tradíciu niekoľkokrát odkazuje.

Dramatická, veľká milostná báseň Júliusa Zeyera Radúz a Mahuliena je textom, ktorý je odvážne v dnešnej dobre inscenovať z viacerých dôvodov. Je rozprávkovo-nerozprávkovým textom, je tiež textom, ktorý sa do našej pamäte hlboko zapísal vďaka filmovej podobe Petra Weigla, v hlavnej úlohe s Magdou Vášáryovou, a dnešná doba je mentálne skôr naklonená milostným príbehom, ktoré majú shakespearovský tragický rozmer, ako k príbehom, ktoré končia dobre.

Martinská dramaturgia (Róbert Mankovecký) si v prípade divadelnej hry Kumšt francúzskej dramatičky Yasmniny Reza nemohla zvoliť lepšie. Nielen kvôli autorke hry, ktorá je prekladaná do nespočetného množstva jazykov a ktorá bola za svoju dramatickú tvorbu dokonca niekoľkokrát ocenená najvyššie stojacou cenou vo Francúzsku - Molierovou cenou. Ale aj zo žánrového hľadiska. Hra je priam školskou ukážkou (v tom najlepšom zmysle slova), ako je možné bravúrnu čistú komediálnu artistnosť spojiť so satirou, a to tak, že satira je vždy jej „dobrou“ podstatou...

Divadelná rozprávka pre deti Róberta Mankoveckého - Zvedavá rozprávka v réžii Viliama Hriadela - je príbehom, ktorý sa obracia na zmysel pre hru, radosť z tvorivosti a cit pre správne a spravodlivé tak u dieťaťa, ako aj dospelých. V jej základe totiž stojí bájka, ktorá je veľmi funkčne prepojená so slovnými hrami, pomocou ktorých sa základná dejová línia rozprávky vytvára. Základ hier so slovami tvorí ich doslovné chápanie, ktoré hlavní aktéri inscenácie aj fyzicky ukazujú (realizujú) v nespútanom gejzíre nápadov a vynaliezavosti. Deti i dospelí pri Zvedavej rozprávke majú možnosť učiť sa mnohému.

Martinské Slovenské komorné divadlo pripravilo k 20. výročiu novembrových udalostí nielen premiéru novej inscenácie - Nežná z pera Michala Ditteho (20. novembra 2009), ale aj komponovaný večer - Nežná sobota, ktorý v priestoroch SKD prebiehal hneď na druhý deň po premiére Nežnej.

Preklad: Lýdia Magerčiaková Dramaturgia: Monika Michnová Scéna: Jaroslav Valek Kostýmy: [...]

Shakespearova hra Macbeth je pre nás neustále, podobne ako všetky Shakespearove hry, plná viacznačností. Možných významov, ktoré môžeme do nej vkladať aj iba na základe vlastných rozhodnutí o obsahu jeho slov či chápania podstaty jeho jazyka.

Zobrazenie biblických právd, a v takmer čistej podobe základnej filozofie, je na našich javiskách veľmi zriedkavé. Osoba Ježiša Krista, ktorá predstavuje esenciu tejto filozofie sa tiež málokedy stáva postavou, ktorá po celý čas deja inscenácie nepríde na scénu a zostáva neznáma nielen pre ostatné postavy, ale aj pre divákov. Máloktorý dramatik sa tiež vydá na jednu z najneľahších ciest v jej divadelnom spodobnení: ukáže ju v plnej sile jej dramatickosti.