Divadelný ťahák k maturite

Kolektív autorov: Od Antigony po Lasicu a Satinského

Réžia: Pavol Viecha
Dramaturgia: Michaela Hriňová
Scéna: Michaela Zajačková
Kostýmy: Dáša Kinik

Účinkujú:
Juliána Brutovská, Tomáš Grega, Jaroslav Kyseľ

Premiéra: 13. 4. 2024, Divadelné centrum Martin, Kinotéka Sommelier

Autorská inscenácia Od Antigony po Lasicu a Satinského je divadelným projektom, ktorý koncentruje klasické diela svetovej a slovenskej drámy z osnov stredoškolskej literatúry do samostatnej divadelnej hry. Pavol Viecha, režisér predstavenia, spolu s dramaturgičkou Michaelou Hriňovou vytvorili dielo, ktoré využíva viacero žánrov a prináša na scénu pohľad na charakteristické texty dramatickej literatúry naprieč dejinami, v stopáži o málo dlhšej ako jedna epizóda netflixových seriálov.

Divadelné centrum v Martine dlhodobo ponúka priestor na tvorbu edukatívnych divadelných projektov. Mnohé z nich sú predovšetkým putovné. Cieľovou skupinou veľkej časti repertoáru Divadelného centra sú mladí dospelí, za nimi tímy tvorcov s inscenáciami cestujú po slovenských mestách. Divadelnými projektami vzdelávajú a oslovujú mladé publikum jemu blízkymi témami. Tvorba a aktivity divadelného centra sú významnou iniciatívou pre obohacovanie a podporovanie kreatívnosti mladých ľudí, a tiež  podnecujú rozvoj kritického myslenia a v neposlednom rade  rozvíjajú vzťah ku kultúrnym zážitkom. Spojenie divadla a vzdelávania je ťažiskom inscenácie Od Antigony po Lasicu a Satinského. Premiéra inscenácie sa odohrala v komornom priestore martinskej Kinotéky Sommelier. Ďalšie reprízy ponúkli študentom stredných škôl a aj v Mestskom divadle v Žiline. Nová sezóna a ďalší školský rok by mohli priať návštevnosti inscenácie aj v iných slovenských mestách.

Inscenácia je kreatívnou fúziou klasických dramatických textov a je prierezom ich dejinami od antického obdobia po súčasnosť, resp. druhú polovicu 20. storočia. Tento „ťahák k maturite“, ako sa píše v tlačovej správe k inscenácii, zábavnou a odľahčenou formou objasňuje kľúčové pojmy literárnej teórie v ich historickom a žánrovom kontexte. V zrýchlenom divadelnom „reels“ formáte sa odohrá dej ikonických diel, zastupujúcich jednotlivé obdobia. Zo svetovej literatúry na javisku ožíva tragédia Sofoklovej Antigony, stredoveké mystériá, Shakespearov Hamlet či Moliérov Lakomec.

V postavách jednotlivých hier sa strieda herecké trio Juliána Brutovská, Tomáš Grega a Jaroslav Kyseľ. Pri kreovaní scénického čitateľského denníka efektívne pracujú so scénou, rekvizitami a kostýmovými prvkami. Tie im slúžia napríklad na identifikovanie hlavných postáv v danom období. Napríklad biele plátno slúži ako ilustrácia antického kostýmu spolu s maskou reprezentujúcou tradičný typ antickej divadelnej masky. Na scéne sú rôzne umiestnené aj čierne kvádre. Herci  nimi manipulujú a vytvárajú výtvarné náznaky pre ilustráciu typických prvkov pre literárne obdobie a štýl. Pri antickom divadle napríklad Tomáš Grega s maskou vyskočí na dva kvádre. Demonštruje tak podobu antického herca v kostýme a na koturnoch a vysvetľuje potrebu dosiahnuť čo najvýraznejší akustický a vizuálny efekt vo veľkých amfiteátroch. Pri stredovekom divadle tieto kvádre postavia na seba tak, že znázorňujú Betlehem v kresťanskom divadle, zobrazujúcom biblické témy. V inom prípade ich zložením vytvoria kráľovský trón v Hamletovi, alebo na ne napíšu iniciály ďalších postáv z hier a vysvetľujú vzťahy medzi postavami. Scéna sa neustále mení podľa potrieb a jednoduchosť scénických prvkov poskytuje množstvo významov, ktoré dostatočne zastupujú. Rovnako ako scéna či kostýmové prvky, efektívne sa menia aj herecké akcie. Z podstaty inscenácie je pochopiteľné, že jednotlivé postavy herci stvárňovali viac deskriptívne než hlbokými prienikmi do ich charakteru. Z toho prirodzene vznikli mnohé symbolické hyperboly či skratky. Okrem divadelných ukážok v skratke, herci prehovárajú priamo k hľadisku a komentujú alebo pomenúvajú základné pojmy. Ponúkajú aj kľúčové definície literárnych prvkov, približujú historický kontext a tému jednotlivých diel. Často vystupujú z postáv a jeden druhého si za svoj výkon doberajú, podobne, ako by si zo seba uťahovali študenti, ale medzi sebou o dielach a dobách aj diskutujú. Herečka a herci využívajú jazyk a slovník, ktorý je blízky divákom. Niektoré scény spievajú alebo sú spracované formou hip-hopovej skladby, doplnené sú vtipne a zámerne nezmyselným hudobným sprievodom na klávesy. Aj tieto prvky pomáhajú komprimovať klasické diela do efektnej krátkej formy.

Diela svetovej drámy dostali väčší časový priestor v inscenácii, pásmo venované slovenským dielam bolo formátom TikTok scénok kratšie v pomere k celkovému času predstavenia. Slovenská dráma v inscenácii teda tvorí menšiu časť. Ako prvý výber zvolili Tajovského komédiu Statky zmätky. Tú stvárnili vo formáte žánru televíznej relácie Súdna sieň, vrátane reklamných prestávok. Na priblíženie deja využili aj citáciu zo spomínaného televízneho programu, a to rozprávanie postáv na kameru – do hľadiska, keď zo svojho pohľadu komentujú dianie v súdnej sieni, aj udalosti, ktoré predchádzali zápletke. Vtipne sa venovali charakteristike postáv. Trefne a vecne opísali vlastnosti, vzťahy a motivácie, ktoré ich doviedli k podstate sporu o dedičstvo medzi Ľavkom a Palčíkovcami.

V zrýchlenej verzii a v takmer úplnej tme na javisku sa odohral dej povojnovej hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. Nadotvorenie skľúčujúcej atmosféry zajatcov v pivnici si  herci na scéne svietia len malými baterkami. To, čo sa odohráva, diváci len počujú. A na záver rozvinuli plátno, na ktorom sa premietali záznamy ikonických skečov legendárneho programu Lasica & Satinský a hostia: Soirée.

Silnou a podstatnou stránkou inscenácie je jej edukatívna hodnota a pridanou hodnotou je humor blízky cieľovej skupine divákov. Autori zvolili divadelné skeče a vtipné komentáre, ktoré sú prirodzené mladým ľuďom, pričom ale neskĺzali do povrchností či trápnosti. Mladí herci akciami sprevádzajú témy pútavo, aj keď niektoré literárne poučky, ktoré majú svoj význam v inscenácii, občas pôsobia ako nutnosť. Napriek tomu, toto dielo nie je nutné vnímať len ako doplnok k štúdiu pre maturantov. Predstavenie si môžu plnohodnotne užiť aj diváci, ktorých od maturít delí už aj niekoľko desiatok rokov.  

Zábavným spôsobom, ako si overiť poznatky aj pamäť divákov, bol záverečný interaktívny kvíz pomocou online aplikácie. Spojenie vzdelávania, humoru a napokon aj interakcie divákov v zábavnom kvíze zanecháva pozitívny dojem a pocit zapojenia. Viechova režijná vízia, podporená Hriňovej dramaturgiou, funkčnou vizuálnou dynamikou a maximálna flexibilita hercov dokázali klasické diela prezentovať spôsobom, ktorý je prístupný mladým ľuďom a zároveň zostáva zmysluplný. Verím, že všetci študenti, ktorí inscenáciu videli, úspešne zmaturovali. Inscenáciu Od Antigony po Lasicu a Satinského by som odporučila všetkým kultúrnym referentom stredných škôl. Čo jej možno vyčítať, je veľký priestor venovaný svetovej klasike na úkor slovenských autorov. Ale to je možno priestor na spracovanie maturitnej otázky od Belopotockého po Klimáčka.

Katarína Kučová

Katarína Kučová je absolventkou štúdia Teória a kritika divadelného umenia na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia publikovala články v školskom časopise i v odborných periodikách. V súčasnosti sa profesionálne venuje marketingu a PR. Od roku 2012 je členkou SC AICT a recenziami prispieva do projektu Monitoring divadiel na Slovensku.