(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2023/2024

Všedná realita (socialistickej) ženy v nevšedných divadelných kulisách

V roku 2022 sa v DPM rozhodli vyhlásiť open call na dve divadelné sezóny. Víťaznému tvorcovi ponúkli finančnú podporu a zázemie divadla, vrátane časti hereckého súboru a techniky. Víťazkou sezóny 2023/24 sa stala Alžbeta Vrzgula, aj vďaka súzvuku s tematickým zameraním divadla. Jej projekt sa podarilo zrealizovať na konci sezóny, keď mala v nových priestoroch divadla premiéru inscenácia Eden. Útek z raja. DPM muselo opustiť „Zváračak“ a hlavnou scénou divadla sa stal priestor baru Bohéma na druhom poschodí OC Prior, ktorý bol pôvodne plánovaný ako „tá druhá“ a mal slúžiť pre experimentálne formy.

Záväzné dodržiavanie súčasného stavu (?)

Súčasná doba prináša so sebou množstvo protirečivých sociálnych fenoménov. Stredná trieda prakticky mizne a dôsledkom je, že pribúda značné množstvo osôb ohrozených existenčnou chudobou. Bežnou praxou je mať viacero zamestnaní súčasne na úkor voľného času. Volanie po inklúzii, všímavosti, starostlivosti o seba prehlušuje toxická maskulinita, agresivita, hrubosť. Snahám o príjemnejšiu, spravodlivejšiu a snáď o niečo zrozumiteľnejšiu budúcnosť, vyžadujúcu si systematickosť, trpezlivosť a empatiu oponujú populisticky jednoduché odpovede na zložité, avšak akútne otázky doby, vyplývajúce z rýchlosti, akou sa mení svet pred našimi očami. Tieto témy otvára a prepája do vzájomných súvislostí aj inscenácia Mestského divadla Žilina Status Quo v réžii Mariána Amslera.

VASSA – neželezná železná lady

Divadlo umiestnilo drámu podnikateľky Vassy a jej rodiny do rozľahlého a nehostinného kamenného vestibulu. Tento zvláštny priestor tvorí centrum domu, ktorý pripomína skamenelinu či vnútornú dutinu akéhosi masívneho monolitu. Steny i dlážka sú sťa z kameňa hrdzavo-hnedej farby. Nábytok absentuje, posadiť sa dá iba na kamenné výklenky, lemujúce steny. Napravo sa nachádza schodisko, vedúce do horných izieb. Do vestibulu sa vstupuje zľava, sú tam naznačené ďalšie zákutia domu, vrátane hlavného vchodu. Čo však najviac púta pozornosť je obrovský výhľad do záhrady – skutočnej a akoby nekonečnej oázy zelene.

Neúprosné kolesá doby zatočia aj našou pamäťou

Dramaturgia Slovenského komorného divadla v sezóne 2023/2024 prizvala na spoluprácu výrazné režisérske osobnosti. Marián Amsler sa so svojím autorským textom Doma – všade – dobre – najlepšie prezentoval aj ako dramatik a v rovnomennej hre reflektoval podoby nomádstva v slovenskej povahe. Režisér Jozef Vlk a choreografka Stanislava Vlk Vlčeková zo zoskupenia Debris Company vytvorili pre martinský súbor inscenáciu textu dramatika Petra Lomnického Kolesá/The Wheels.

Rozprávajme o našej minulosti

Ako rozprávať o témach, ktoré naša spoločnosť roky až desaťročia potláčala navyše, ak sa týkajú nielen jednotlivcov, ale viacerých generácií a v širšom kontexte aj celej krajiny? Nad touto otázkou sa zamýšľa inscenácia Akcia B – rozprávanie o mlčaní, ktorú v Modrom salóne SND režírovala Mariana Luteránová. Spolu s inscenačným tímom ukazujú, že jedným z komunikačných kanálov, ktoré môžu takéto témy otvárať, je aj divadlo.

O mužovi v tieni slávy

Budem osobná: bola som fanúšičkou The Beatles, osobitne jedného zo štvorice tak ako aj milióny iných mladých dievčat v tom období. Ale nepohrdla som ani hudbou iných skupín, ktoré sa tu spomínajú a ktoré fotografoval Dežo Hoffmann. Nezabudnem na neopakovateľnú atmosféru generálok Bratislavskej lýry v Parku kultúry a oddychu v roku 1969 a 1970, najmä na interpretačné a spevácke výkony beatovej štvorice The Tremoloes. Celé desaťročia som netušila, že zážitok mnohých zahraničných hviezd tohto hudobného festivalu, napríklad The Shadows či The Beach Boys a iných, pomohol sprostredkovať Slovák, fotograf Dežo Hoffmann (1912 Banská Štiavnica – 1986 Londýn).

História jedného, dejiny všetkých

Zaujíma téma holokaustu pre dnešných násťročných? Je to pre nich už len dávna história, ktorá ich nemá čím frapovať? Predstavme si dieťa narodené v roku 2013, ako v skupine spolužiakov kráča na predstavenie o židovskom chlapcovi, ich rovesníkovi, a jeho osude počas druhej svetovej vojny. Ako napríklad šiestak či šiestačka na základnej škole vníma taký príbeh?

Surovosť skrytá za dverami

Prečo sa v Divadle Jána Palárika v Trnave uvádza hra bratov Mrštíkovcov Maryša pod českým názvom? Zmysluplnú odpoveď nenájdeme v predstavení, v programovom bulletine s inscenačným textom v slovenskom jazyku a ani pri viacnásobnom sledovaní záznamu inscenácie. Pred premiérou Maryše v DJP odznela v médiách nesprávna informácia o tom, že tento titul otváral v marci 1920 činohru Slovenského národného divadla v Bratislave. Je pravda, že 2. marca pred stoštyrmi rokmi odohrali na javisku dnešnej historickej budovy SND inscenáciu Maryše pod hlavičkou Slovenského národného divadla. Lenže toto jediné predstavenie sa uskutočnilo v rámci pohostinských hier „Východočeského divadla za řiditelství Bedřicha Jeřábka“. Na plagátoch v českom jazyku ešte bolo napísané: „Prvá československá sezona“.

Nestratiť odvahu ešte raz to skúsiť

V roku 1990 Ondrej Šoth inscenoval v Balete Slovenského národného divadla scénické dielo Zvláštna radosť žiť, hudbu napísal člen skupiny Pražský výběr Michal Pavlíček. So spoluautorkou libreta a dramaturgičkou Zuzanou Mistríkovou sa snažili pomenovať to, čím žila spoločnosť na prelome totality a začiatku demokracie v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Rok po Nežnej revolúcii prvé uvedenie diela Zvláštna radosť žiť bilancovalo javy a procesy, ktorých sme boli ako spoločnosť dovtedy súčasťou, a diváci mali v čerstvej pamäti dobu totality. Bola to unikátna reflexia režimu, na ktorého troskách sa tvorcovia, účinkujúci a diváci v tom čase ocitli.

Shakespeare z maringotiek

Michal Vajdička po hrách Williama Shakespeara v kamenných divadlách nesiaha. Od jeho školskej inscenácie Othella uplynulo v marci presne dvadsať rokov. Medzitým sa naplno etabloval na Slovensku, ale najmä v Čechách, kde jeho režijná poetika, ktorú by sme mohli s určitým zjednodušením nazvať ozvláštneným realizmom, teda neanachronickým rozvíjaním metódy psychologického divadla, získava omnoho väčšie uznanie ako v jeho domovine. V Prahe v roku 2017 uviedol tragédiu tragédií Hamlet, a v Bratislave je vôbec najčastejšie pozývaným režisérom. Inscenácie Antonius a Kleopatra (2008), Oko za oko (2010) a Othello (2015) síce v pohľade na Vajdičkovu ostatnú kariéru patria k menej reprezentatívnym dielam, ale v rámci umeleckej úrovne slovenskej sekcie Letných shakespearovských slávností išlo o nadštandardné scénické produkty. K trojici inscenácií sa v aktuálnom ročníku pridala komédia Skrotenie zlej ženy. I keď taktiež so značne ambivalentným výsledkom.

Go to Top