Cesty k herectvu

Autori/Zostavovatelia: Zdenka Pašuthová a Jan Braun

Názov: Cesty k herectvu

Vydanie: 1

Grafický dizajn: Martin Mistrík

Odborný redaktor: doc. Karol Mišovic, PhD.

Jazyková redaktorka: Zuzana Andrejco Ferusová

Vydavateľstvo: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Ventúrska 3, 813 01 Bratislava

ISBN: 978-80-8195-152-7

Publikáciu Cesty k herectvu pripravili dvaja zostavovatelia – Zdenka Pašuthová a Jan Braun. Ide o súbor, ktorý vznikol pri príležitosti 75. výročia založenia Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1949). Pôvodne publikáciu chceli vydať už k 70. výročiu, ale pripraviť ju trvalo dlhšie ako sami zostavovatelia predpokladali.

Publikácia je zostavená z úryvkov a citácií záverečných prác študentov herectva, chronologicky radených od roku 1962 do roku 2014. Čitateľ má možnosť prečítať si úryvky zo záverečných prác adeptov herectva, dnes patriacich k staršej generácii (niektorých už nebohých), k strednej generácii, až po predstaviteľov mladšej generácie.

Nápad vytvoriť takúto publikáciu vznikal dlho. Ako povedala Zdenka Pašuthová v rozhovore pre Rádio Devín (https://www.stvr.sk/radio/archiv/11438/2518880), prišlo to nenápadne. Do knižnice Vysokej školy múzických umení nastúpil nový kolega Jan Braun, ktorý mal na starosti digitalizáciu študentských záverečných prác. Spolu so Zdenkou Pašuthovou si pri triedení textov začali vymieňať zaujímavé pasáže alebo úryvky, ktoré ich zaujali svojou výpovednou hodnotou. Z akejsi voľnočasovej aktivity sa stalo niečo viac a Jan Braun navrhol, aby z toho vznikla publikácia.

Je pozoruhodné, že sa zostavovatelia rozhodli priblížiť úryvky záverečných prác z odboru herectva. Možno tým pomohli vyvrátiť mylný dojem, že herec má len hrať na javisku, a ukázali aj tú druhú stranu, že k hereckému povolaniu vedie dlhá cesta. Z teatrologického aj historického hľadiska je sprístupnenie študentských úvah prínosom – čitateľ má možnosť nazrieť do histórie školy a prostredníctvom reflexií študentov si môže vyskladať jej mozaiku. Študenti v nich uvažujú nielen nad herectvom či divadlom, ale aj nad svetom okolo nich.

Témami záverečných prác sú väčšinou náhľady na postavenie herca, na jeho prácu na konkrétnej role alebo hereckú techniku. Absolventi mohli pri písaní záverečných prác vniesť kus svojej osobnosti a čosi zo svojich skúseností.

Výber prác je rôznorodý, odzrkadľuje to, čo sa daný ročník učil, k čomu bol vedený a tiež svedectvo, akou konkrétnou divadelnou hrou alebo postavou adept herectva absolvoval svoje štúdium. Niektoré práce zaujmú svojou hĺbkou, štýlom písania i poetickým jazykom. Iné svojou vecnosťou, či strohejším jazykom, všetko to zachytáva autentickosť doby a osoby, ktorá text písala.

Zostavovatelia si pri výbere dali záležať na rozmanitosti ukážok, poskytli čitateľovi veľa odborných i osobných poznámok pod čiarou, ktoré dodali zaujímavý pohľad na konkrétneho autora či autorku ukážky, na celkový kontext doby, vyučovací proces, alebo vypichli iný zaujímavý fakt. Zároveň zostavili súpisy, v ktorých bližšie špecifikujú meno autora/autorky, názov práce, rok, školiteľa a typ – či išlo o diplomovú alebo bakalársku prácu. A taktiež uvádzajú signatúru, pod ktorou si možno prácu požičať v školskej knižnici.

Zároveň pripravili zoznam inscenácií, použili fotografie a výstrižky, čitateľ má vďaka tomu možnosť nazrieť aj do dobových zdrojov a získať komplexnejší pohľad na vybrané úryvky.

Publikácia Cesty k herectvu zaujme svojím prebalom. Útla knižka bledofialovej farby s čiernymi písmenami je na pohľad nenápadná. Mäkká väzba a matný vzhľad zvonka aj zvnútra evokujú príjemné čítanie. Názov publikácie navodzuje dojem, že vnútri sa ukrýva návod, ako sa stať hercom, a aká cesta k tomu vedie. Vyše 220 strán je rozdelených na päť častí, alebo ak chceme, kapitol: Začiatky; Niet cesty bez prekážok; Stretnutia s postavami; Poslanie; Epilóg. V publikácii sú ešte postrehy zostavovateľov, súpisy a registre.

Graficky je to veľmi vydarená knižka. Predná strana je zrkadlovým obrazom zadnej strany. Kapitoly knihy sú príjemne graficky rozčlenené, každá má vlastný prvok – grafickú zarážku, ktorá je aj odrážkou pri delení jednotlivých úryvkov.

Prvá kapitola Začiatky prináša 20 úryvkov, pisatelia v nich hovoria o ceste k divadlu, ktorým boli očarení. Ich príbehy sú niekedy veľmi vtipné, inokedy majú dramatický náboj, ale všetky spája poetické rozprávačstvo. Táto kapitola sa číta celkom rýchlo, dá sa v nej sledovať posun v rozličnom uchopení textu staršou a mladšou generáciou.

Druhá kapitola Niet cesty bez prekážok vypovedá o motívoch , ktoré hercov priviedli na VŠMU. V nej 31 autorov a autoriek opisuje svoje strasti, ktoré zažívali počas štúdia. Aké mali problémy s pohybom či hlasom. Ako sa morili s etudami, alebo inými hereckými cvičeniami, ktorými sa dostávali stále bližšie k vytúženému cieľu – stať sa hercom/herečkou. Niektorí zvolili pre svoje rozprávanie žáner rozhovoru, iní si zvolili spomienkovú reflexiu, v ktorej spomínajú na pedagógov, ich vedenie a štýl práce. Iní naopak spomínajú na stretnutia s priestorom, v ktorom skúšali a hrali. Táto kapitola je užitočná aj preto, že poukazuje na rozmanitosť prístupov, s ktorými sa študenti môžu stretnúť na ceste k herectvu. Zoznámia nás aj s budovami, v ktorých VŠMU pôsobila a mala svoje herecké priestory. V závere kapitoly zostavovateľom ušla chronológia, nakoľko niekoľko posledných úryvkov je poprehadzovaných.

V tretej kapitole Stretnutia s postavami 21 autorov a autoriek rozoberá konkrétne postavy, ktoré stvárnili v absolventských inscenáciách. Odhaľujú svoje slabé aj silné stránky pri práci na postave. Je to zavŕšenie vytýčenej cesty k profesii. Pridanou hodnotou tejto kapitoly je fotografický a dokumentačný materiál a taktiež súhrnné údaje o inscenácii (meno autora a režiséra, dátum premiéry, zoznam účinkujúcich a iné). Väčšina ukážok má kontextový rozmer s dokumentačnými fotografiami alebo aj s úryvkami z dobovej tlače – recenzie, správy. Čitateľovi to poskytuje celistvejší pohľad na autora/autorku.

V štvrtej kapitole Poslanie sa 19 absolventov z rôznych období zamýšľa nad hereckým poslaním, nad tým, ako si predstavujú svoju cestu v profesionálnom živote, čo pre nich znamená herectvo a čo herec môže ponúknuť svojim divákom. Väčšina z nich zdôrazňuje, že chcú vytvárať etické a estetické hodnoty, odovzdávať ich širokému publiku a dopracovať sa k dokonalosti.

Piatou, najkratšou kapitolou je Epilóg, ktorý má len dva úryvky, v ktorých sa budúci herci zamýšľajú nad otázkami hodnoty slobody, slobodnej vôle a slobodnej spoločnosti. Oba spája presvedčenie, že bez vnútornej slobody umelca nie je umenie.

V rozsahu malej publikácie je zachytených 92 úryvkov od 75 autorov a autoriek. Publikácia vyšla ako príspevok k oslave 75. výročia alma mater mnohých generácií umelcov. Publikácia môže slúžiť študentom VŠMU, ktorí by chceli vedieť aké dojmy, zážitky a výsledky zo štúdia mali ich predchodcovia. Súčasní študenti môžu porovnávať svoje zážitky so skúsenosťami viacerých generácií pred nimi. Publikácia môže byť zaujímavým čítaním pre ľudí, ktorí majú radi divadlo alebo obľubujú konkrétnych hercov, nakoľko ponúka vhľad do textov, ktoré nie sú bežne prístupné.

Vynára sa aj otázka, či sa zostavovatelia pri tvorbe názvu publikácie neinšpirovali názvom českej knihy z roku 2009 Cesti k herectví, ktorá sa venuje hercovi Josefovi Karlíkovi. Môžeme skonštatovať, že názov vystihuje povahu úryvkov obsiahnutých v publikácii.

Kniha bola oficiálne uvedená do života 27. marca 2025 v Akademickej knižnici VŠMU. Okrem jej zostavovateľov, Zdenky Pašuthovej a Jana Brauna, dekana Divadelnej fakulty VŠMU Matúša Benža a riaditeľky Divadelného ústavu Vladislavy Fekete (súčasná riaditeľka Divadla DPOH), ju uviedli symbolickými slzami študentov, ktoré sa nazbierali počas písania ich záverečných prác. Na slávnostnom podujatí boli prítomní mnohí autori a autorky úryvkov tejto publikácie, ktorí sa prišli podeliť o svoje spomienky s písaním svojej záverečnej práce. Medzi nimi bola Emília Vášáryová, Peter Brajerčík, Božidara Turzonovová i niektorí rodinní príslušníci už nežijúcich autorov. Prítomných sprevádzal študent tretieho ročníka herectva Marián Kužma a ukážky z knihy čítali jeho spolužiaci Barbora Panáková a Alex Frič.

Publikácia Cesty k herectvu má potenciál zaujať veľa čitateľov. Je veľmi príjemné a azda aj motivujúce sledovať, ako sa budúci herci a herečky dokázali popasovať s prekážkami na svojej ceste za svojím vytúženým cieľom stať sa hercom.