(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

O VŠEDNOSTI, KTORÁ NECHCE ODÍSŤ Z NÁŠHO ŽIVOTA

Téma brutality a strachu z nej sa v rôznej intenzite objavuje tak zahraničnej ako aj v našej dramatickej a inscenačnej tvorbe takmer neustále. Určite nejde iba o náhodu, ak Divadlo Ludus v réžii Martina Hubu uviedlo adaptáciu filmu Incident americkej dvojice Nicolas E. Baehr - Larry Peerce (1967), ktorá rozpráva príbeh práve na túto tému.

R.U.R. ALEBO CHAMTIVÝ POKROK

Bola to kedysi veľmi slávna hra. Po tom, čo mala roku 1921 premiéru v pražskom Národnom divadle (zakrátko aj v SND v Bratislave) sa rozletela do sveta. Keď Karel Čapek písal svoje dielo R.U.R. (Rossum´s universal robots) netušil, že príde atómová bomba, neviditeľné lietadlá, internet, mobilné telefóny či klonovanie. Netušil, koľko vynálezov zrýchli život, zvýši prosperitu a predsa... A predsa neodstráni zo života planéty hlad, vojnu, choroby, nespravodlivosť, náboženský či ideologický fanatizmus. No prinajmenšom tušil, že s našou modrou planétou sa čosi deje, že človek – koruna tvorstva – systematicky pracuje na svojej záhube.

Mário Radačovský: WARHOL

Po otváracom opernom koncerte bolo prvou premiérou baletného súboru na veľkej scéne opery a baletu v novej budove SND v svetovej premiére tanečné divadlo Warhol. Hudobnú koláž scenáristicky, libretisticky, choreograficky a režijne pripravil nový riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský v spolupráci so šéfdramaturgičkou Baletu SND Miroslavou Kovářovou a hosťujúcimi zahraničnými umelcami – Katarínou Holkovou (kostýmy), Richardom Dulude (scénografia), Michaelom Slobodianom (video) a Jergušom Opršalom (svetelný dizajn).

HRA – VIERA – ILÚZIA

Iluzionisti – na prvý pohľad vďačný divadelný titul. Je divadlo a vôbec všetko ľudské ilúziou? Zvecnenie človeka existuje odjakživa, teraz je však oficiálne. Človeka je ľahké odsúdiť a je nemožné ho pochopiť, možno si ho však kúpiť. Odsúdený zbytočný človek sa má dozvedieť o rozsudku, odreagujeme sa na ňom. Nepomôže nám to. Je to ilúzia.

ON, FEUERBACH

Herec predstavuje pre diváka často najpodstatnejší aspekt divadelnej inscenácie. Vníma jeho osobnosť, umelecký výkon, ktoré bývajú smerodajnými aj pre divákovo hodnotenie umeleckého zážitku. Laický divák vníma herectvo pod rúškom tajomstva a tiež nedotknuteľnosti, ako niečo výnimočné. Herec je teda niečo viac ako človek. A býva veľmi zložité a tiež prekvapivé zistiť, že aj herec sa môže smiať aj trpieť ako každý z nás.

HRANÁ „HRA“ NA DOBRODRUŽSTVO SAMOTY

Osvietenský román anglického spisovateľa Daniela Defoa o nepokojnom chlapcovi, ktorý túži cestovať, aby nakoniec pochopil krutosť samoty a zatúžil po návrate domov zaujal slovenského režiséra Juraja Bindzára. Ten ju preniesol na javisko vo vlastnej úprave s hercami z banskobystrického Divadla z pasáže.

Go to Top