Nedotknuteľná sentimentálnosť
Sú veci, ktoré z rôznych dôvodov považujeme za nedotknuteľné. Môžu to byť veci nespochybniteľnej hodnoty ako rodina, spomienky, priateľstvo...
Sú veci, ktoré z rôznych dôvodov považujeme za nedotknuteľné. Môžu to byť veci nespochybniteľnej hodnoty ako rodina, spomienky, priateľstvo...
Dráma Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša patrí k profilovým dielam plodnej epochy českej realistickej dramatiky z dedinského prostredia, ktorá sa rodila v posledných desaťročiach 19. storočia. V českom divadle zohrávalo toto dielo zvlášť významnú úlohu. Českí divadelníci sa k hre systematicky vracali a ich stvárnenia odzrkadľovali mnohé z dôležitých vývojových tendencií českého herectva, českej divadelnej réžie, ba aj českého divadelného výtvarníctva.
Dráma bratov Mrštíkovcov patrí dnes už ku klasickému dedičstvu českých scén. Hoci sa Mrštíkovci rozhodli pre folklorizovanú tragédiu, na Slovensku sa takáto folklorizácia v ostatných desaťročiach minulého storočia nestala typickým obalom hry (SND, DSNP Martin).
V Mestskom divadle Žilina sa rozhodli po dvoch skúsenostiach režiséra Eduarda Kudláča s textami Rolanda Schimmelpfenniga siahnuť po hre Push Up 1 - 3. Tento výber v sezóne slovenských premiér je celkom pochopiteľný. Hra má tematicky čo povedať aj nášmu divákovi, jej obsah je do určitej miery celkom prenosný, a je to jedna z ďalších výziev pre režiséra Eduarda Kudláča ako posunúť, prehĺbiť, využiť svoj minimalistický režijný rukopis.
Mozartova Čarovná flauta patrí medzi obľúbené tituly Opery SND. Od derniéry ostatnej inscenácie z roku 1997 (réžia Miroslav Fischer) uplynuli len tri roky a už sa na plagát vrátila. Režijno-interpretačná tradícia Mozartovho diela, ktoré popri rozprávkovom príbehu sleduje aj eticko-filozofickú rovinu, u nás od prvého uvedenia roku 1929 až doposiaľ smeruje predovšetkým k mladšiemu divákovi.
Nie je zvykom, že by študenti réžie a dramaturgie siahli v rámci svojich inscenácií po problematickom texte, ktorý nie je preložený a nekonvenuje mladému veku študentov herectva. Skôr je zvyčajné, že sa spoliehajú na istotu v podobe klasiky či súčasnej úspešnej dramatiky. Je preto vždy osviežením a pridanou hodnotou, ak si vyberú zložitejšiu cestu. Riziká sú totiž rovnaké!
Bottovu baladu Žltá ľalia sa deti v škole ešte stále učia naspamäť. Pravdepodobne tak v tejto krajine nie je nikto, kto by nevedel odrecitovať aspoň úvodné verše Stojí, stojí mohyla. Na mohyle zlá chvíľa... Nečudo, že sa táto balada stala akýmsi evergreenom romantizmu.
Divadelná rozprávka pre deti Róberta Mankoveckého - Zvedavá rozprávka v réžii Viliama Hriadela - je príbehom, ktorý sa obracia na zmysel pre hru, radosť z tvorivosti a cit pre správne a spravodlivé tak u dieťaťa, ako aj dospelých. V jej základe totiž stojí bájka, ktorá je veľmi funkčne prepojená so slovnými hrami, pomocou ktorých sa základná dejová línia rozprávky vytvára. Základ hier so slovami tvorí ich doslovné chápanie, ktoré hlavní aktéri inscenácie aj fyzicky ukazujú (realizujú) v nespútanom gejzíre nápadov a vynaliezavosti. Deti i dospelí pri Zvedavej rozprávke majú možnosť učiť sa mnohému.
Ak sa povie Perinbaba, asociácií v hlave je hneď niekoľko. Filmová rozprávka, Jakubiskova poetika, sneh a fujavica v lete, nespravodlivosť, boj za lásku, vysvetlenie nevysvetliteľného. Filmové spracovanie Perinbaby je povinnou súčasťou sviatočnej vysielacej štruktúry našich televízií. Akoby bez nej ani nemohli byť Vianoce. Perinbaba predstavuje domov. Ten hore, kdesi na nebi, ten v obývačke, kde je príjemne teplo, aj ten, kde si utrápená Alžbetka spomína na mamičku.
Nová inscenácia slávnej talianskej opery Gaetana Donizettiho Lucia di Lammermoor, ktorej historická premiéra sa uskutočnila v roku 1835 v Teatro San Carlo v Neapole, je v Štátnom divadle Košice veľkoplošnou javiskovou tapisériou s oživenými príbehmi a postavami z historického románu Waltera Scotta Nevesta z Lammermoor.