Šťastná morská víla

Malá morská víla, Čarovná rozprávka na motívy slávneho príbehu Hansa Christiana Andersena s pôvodnými piesňami. Pre deti od 4 rokov.
Úprava, réžia a dramaturgia: Juraj Bielik, Anton Korenči Hrajú: Petra Humeňanská, Danica Matušová, Andreja Vozárová, Michal Jánoš
Premiéra: 7. decembra 2009, Divadlo a.ha., Bratislava
Očarujúca mladá víla, stvorenie s najkrajším hlasom na svete, morská princeznička so žiarivým úsmevom – presne taká je Petra Humeňanská v titulnej úlohe inscenácie, ktorá vznikla v Divadle a.ha na motívy slávnej Andersenovej rozprávky. Autorsko-inscenačný tandem – Juraj Bielik – Anton Korenči – pre svoje publikum vysníval šťastný záver klasického príbehu o malej morskej víle a našiel priam ideálnu predstaviteľku: slnečnú, prirodzenú, krásnu, spevavú, bezprostrednú… jednoducho rozprávkovú bytosť. Prichádza s rozpustenými dlhými vlasmi, šibalským pohľadom a zvláštnym druhom akejsi veselej otvorenosti, ústretovosti a spontaneity. Ihneď si získava obecenstvo, v ktorom sú zastúpené všetky generácie milovníkov rozprávok. Humeňanská obdivuhodne ľahko nadväzuje kontakt s divákmi: jej malá morská víla s dôverou rozpráva svoj príbeh, radostne spieva svoje piesne, nadšene sa zamiluje do krásneho princa a je priam zrodená pre happy end.
Vo verzii Divadla a.ha. sa Andersenova rozprávka končí inak, než u autora. Malá morská víla a jej milovaný princ si napriek intrigám nájdu k sebe cestu a zoberú sa. Smutný príbeh mutuje na príbeh šťastný a transformuje sa na milé pesničkové predstavenie nielen pre deti. Snaží sa osloviť viacgeneračné publikum a deti rôzneho veku. Je to tradičná stratégia Divadla a.ha., ktoré sa programovo snaží koncipovať rozprávkové predstavenia ako predstavenia rodinné, schopné zaujať starých rodičov, rodičov a najmä ich potomkov „od mala do velika“. Súčasná psychológia uviedla do obehu výraz „dieťa v nás“. A práve jeho, to dieťa, ktoré drieme v každom z nás, sa „ahačko“ snaží prebudiť a získať na svoju stranu.
Inscenáciu Malej morskej víly pripravila mladá generácia Divadla a.ha. – nedávni absolventi a študenti Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, vedení dvojicou Anton Korenči a Juraj Bielik. Mladí majú na svojom konte už niekoľko predstavení, niektoré sú dedičstvom z obdobia spoločného štúdia, iné vznikli pod strechou „ahačka“. Prvým „mimoškolským“ projektom sa stalo naštudovanie hry Ferdinanda Brucknera Choroba mladosti. Táto inscenácia má povahu akéhosi programového manifestu mladých divadelníkov, ktorí sa snažia nadviazať na tradíciu štúdiových divadiel. Vytvorili spoločné tvorivé zoskupenie, ktoré spájajú nielen roky štúdia na VŠMU, ale aj spoločný generačný a estetický názor. Vďaka prístrešiu, ktoré získali v komornom priestore „čiernej krabice“ Divadla a.ha., pokračujú v spoločnej práci a rozvíjaní svojich predstáv o divadelnom umení. Malá morská víla je zatiaľ ich druhou „mimoškolskou“ inscenáciou, pričom už teraz je avizovaný tretí projekt, nová autorská monodráma Edith Piaf.
Inscenáciou Malá morská víla sa mladí divadelníci prihlásili k tradícii tzv. rodinných predstavení Divadla a.ha. Samozrejme, hlavnými adresátmi rozprávkového príbehu sú deti. Premiéra sa konala v adventnom čase a vyšla v ústrety dramaturgickej línii, orientovanej na najmladšie publikum. Anton Korenči a Juraj Bielik sa usilovali vyrovnať so zadaním tvorivo. Rozhodli sa príbeh nielen upraviť, ale ho aj preložiť do jazyka dnešných detí, odchovaných na moderných a vyslovene veľkolepých celovečerných animovaných filmoch. Inšpirovali sa najnovšími „disneyovkami“ aj produkciou iných amerických štúdií animovaného filmu. Získané podnety mohli preniesť na javisko prostredníctvom projekcie, ktorá sa často využíva v divadle a je doslova módnym výrazovým prostriedkom. Korenči a Bielik sa tejto možnosti vyhli a rozhodli sa vyrozprávať príbeh v rýdzo divadelnej reči. Inscenáciu nasýtili tvorivými nápadmi, humorom a hudbou, inšpirácie z animovaných rozprávok tlmočili cez postupy bábkového a čierneho divadla. Pre mladých hercov sa predstavenie pre deti stalo svojráznou školou divadelných zručností. Malú morskú vílu hrajú, animujú a spievajú štyria ľudia. Väčšinou majú na starosti viacero postáv, iba Petra Humeňanská ako jediná hrá od začiatku do konca len jednu rolu. Michal Jánoš sa predstavil v dvojúlohe: na začiatku oslovuje deti ako otec morskej víly – kráľ mora, neskôr na seba preberá rolu princa. Andreja Vozárová a Danica Matušová striedavo hrajú zlú čarodejnicu, najprv ako starú tučnú babizňu, potom ako mladú krásku. Dvojica herečiek tiež animuje bábky: lososa a vtáka. Všetky prechody a premeny od postavy k postave disciplinovane zvládajú. Čarodejnicu obdarili hrubým hlasom, túto charakteristiku rešpektujú obe herečky, premena postavy je navyše podporená kostýmom a vyznieva vierohodne. Babizňa aj kráska majú rovnaké účesy a šaty z rovnakej látky a rovnakého strihu, evokujú morskú chobotnicu, rozdiel je vo veľkosti a v prítomnosti či absencii vypchávok. Po tom, čo Vozárovej babizňa prekabáti malú morskú vílu, akoby mávnutím zázračného prútika sa zmení. Schudne, omladne, zjaví sa v podaní svojej dvojníčky Matušovej v „chobotnicových šatách“ ako štíhla kráska. Chvíľu dokonca používa hlas morskej víly, čo sa darí vďaka perfektnej synchrónnej súhre s Petrou Humeňanskou. Herečky Vozárová a Matušová sa prejavili tiež aj ako šikovné animátorky, svoje bábky oživili, ozvučili a rozospievali s veľkou dávkou humoru a vtipu. Animované výstupy sú koncipované ako svojrázne interemezzá, hravé predely medzi výjavmi hlavnej dejovej línie. Treba poznamenať, že aj reálny jazyk postáv Bielik s Korenčim priblížili k súčasnému slovníku, ich exkurz do andersenovského sveta teda vôbec nie je starosvetský. Michal Jánoš v dvojúlohe princa a kráľa podmorského sveta sa rozhodne viac osvedčil ako šarmantný mladý kráľovič. V úlohe starého kráľa, otca malej morskej víly, pôsobí ako mladík zamaskovaný bielou bradou a fúzmi. Herec neprekonal obmedzenia svojho veku, nevyužil možnosť pokúsiť sa o charakterovú štúdiu osoby staršej generácie. Mysleli sme si, že časy, keď mladí herci hrávali starcov, sú už za nami. Divadelná prax však stále prináša situácie, ktoré sú pre divadelníkov skúškou ich virtuozity a umenia javiskovej premeny. V úlohe romantického princa Michal Jánoš využil svoje danosti, v úlohe kráľa svoje danosti neprekonal. Inscenátori v tomto prípade rezignovali na precíznosť výkonu svojho povolania, mali herca viesť k premyslenejšej práci na role. Našťastie, malá morská víla a princ tvoria vskutku pôvabnú rozprávkovú dvojicu, ktorá si svojou bezprostrednosťou a optimizmom rýchlo získava publikum.
Malá morská víla ako škola divadelných zručností dopadla vcelku dobre. Inscenácia kládla na účinkujúcich navyše aj značné hudobné nároky, každý z nich mal svoj spevácky part, s ktorým sa všetci statočne popasovali. Spieva sa naživo, čo pridáva predstaveniu neopakovateľnú atmosféru. Pesničky tak trochu pripomínali prechádzku rôznymi štýlmi populárnej hudby uplynulého storočia. Túto skutočnosť si zrejme vychutnávajú najmä tí skôr narodení diváci. Herci Malej morskej víly čelili ešte jednej profesionálnej výzve: umeniu komunikácie s detským publikom. Výzvu zvládli: hrali k divákovi, otvorene ho oslovovali a občas s ním vstupovali do kontaktu. Verím, že pre mnohé deti sa predstavenie stalo celoživotným zážitkom.
Malá morská víla v Divadle a.ha. nie je andersenovsky znepokojujúca a bolestná. Skôr naopak, je to milé, príjemné, vtipné, disneyovsky sladké a doslova chutné predstavenie, ktoré vie potešiť a rozveseliť celú rodinu. Má šťastný záver, zlo je potrestané, nádherná víla a krásny princ vytvoria sympatický očarujúci pár, ktorému žehná vtáctvo i podmorský svet. Herecké a spevácke výkony zástupcov mladého pokolenia „aháčka“ prinášajú radosť a potešenie.
Priaznivý dojem by mohol byť ešte lepší, keby boli dotiahnuté aj niektoré detaily. Týkajú sa najmä vizuálnej stránky, presnejšie vypracovania kostýmov. Materiálne možnosti inscenátorov sú pravdepodobne dosť skromné. Napriek tomu sa im podarilo vytvoriť premyslený koncept kostýmov. Podmorský svet je vizuálne odlíšený od pozemského sveta, vtipne je vyriešená premena čarodejnice z babizne na krásku, oblečenie lakonicky a presne charakterizuje jednotlivé rozprávkové bytosti. Celkový dobrý dojem ruší krajčírska nedopracovanosť kostýmov podmorských bytostí. Zle podšitý kostým, krivý okraj šiat – to všetko vyrušuje, kazí dojem, v komornom priestore to diváci vidia a registrujú. V negatívnom zmysle slova prekvapujú neforemné vypchávky, ktoré majú z herečky vytvoriť tučnú čarodejnicu a s ktorými vyzerá neesteticky a hranato. Nápad to bol výborný, jeho realizácia ale zaváňa približnosťou. Zrazu sa do práce mladých divadelníkov vkráda istá amatérska, nevkusná nedbalosť, s ktorou treba bojovať. Inak im môže prerásť cez hlavu a znemožniť naplnenie ich umeleckých ambícií a plánov. Nie je to iba otázka financií, divadlo môže byť chudobné a pritom vnútorne bohaté, dokonalé a virtuózne… Mladé pokolenie „aháčka“ vie podať virtuózny výkon, dôkazom je absolventská inscenácia Nemá kocúr večne hody. Túto virtuozitu treba upevňovať a rozvíjať. Ak divadelné zoskupenie vôkol Korenčiho a Bielika poľaví z vlastnej náročnosti, bude to obrovská škoda.

Nadežda Lindovská

Nadežda Lindovská absolvovala divadelnú vedu na Štátnom inštitúte divadelného umenia v Moskve. Pôsobí ako teatrologička, divadelná kritička a publicistka, venuje sa dejinám divadelného umenia so zameraním na tri tematické okruhy: ruské divadlo, slovenské divadlo, ženy a divadlo. V súčasnosti pôsobí na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave.