Štvrtá verzus piata dimenzia

Tatiana Masníková: Stroj času
Réžia: Tatiana Masníková
Hudba a texty piesní: Petra Bangóová
Scéna: Tatiana Masníková, Attila Bocsárszky, Martin Mihok
Kostýmy: Tatiana Masníková
Účinkujú:
Leonardo Adamkovič, Kardau, Klobučník: Róbert Kobezda
Barón Prášil, Jack Sparrow: Attila Bocsárszky
Kovboj Joe, Bianka, Archibaldo: Peter Kamenský
Ako sa patrí na steampunkovú[1] rozprávku, stroj času kraľuje javisku. Skladá sa zo šliapacieho mechanizmu na spôsob bicykla, starej skrine a spájajúcej steny s ističmi, generátormi a inou mechanikou znázornenou starožitnými kľukami a hákmi mosadznej farby. Mohutný, záhadný a priam starožitný. Po uvedení do chodu sa trasie a vypúšťa paru. Zdá sa, že je živý, aspoň tak, ako sa zdali kedysi ľuďom živé prvé parné lokomotívy, či prvé autá.
Leonardo Adamkovič ešte ako chlapec pomáhal starému otcovi postaviť zázračný stroj času. Po vedeckom štúdiu sa Leonardo vracia na povalu rodičovského domu, presvedčený, že sa bude môcť konečne pozrieť do minulosti, najradšej do doby dinosaurov. Lenže stroj času nefunguje ako stroj času. Neprenesie Leonarda do inej doby. Namiesto toho privoláva zo sveta fantázie vymyslené postavy.
Leonardo zistí, ako to funguje, keď utesní jednu hadicu na generátore knihou, ktorú nazval „nevedecká hatlanina“.[2] Sú to Dobrodružstvá baróna Prášila.
A zo skrine stroja času príde na javisko Barón Prášil. Patetický, ale neúnavne komunikatívny Prášil nájde s Leonardom spoločnú reč a experimentujú s podivným strojom, s odloženými knihami a časopismi ďalej. Objavuje sa tretí hrdina, Kovboj Joe.
Dej sa ďalej rozvíja ako reťazec situácií. Divadelná rozprávka je vlastne detskou hrou pre troch hráčov, ktorí môžu skúšať premeny na najrôznejšie fantastické postavy. Všetci traja experimentujú ako ozajstní vedci, bez strachu z následkov. Preto si postupne každý skúsi premenu na inú postavu vo vnútri zázračného stroja. Chtiac-nechtiac alebo dobrovoľne. Pamätajú si pôvodnú postavu a poznajú aj novú identitu. Nik už nekomentuje, akou knihou je práve utesnená hadica na generátore. Záber postáv je skutočne široký, od baróna Prášila z populárnej literatúry 18. storočia až po filmového Jacka Sparrowa. Zároveň ale z hľadiska streampunkovej filozofie všetky postavy môžu mať v ére pary svoje miesto. Čarodejník Kardau, vládca piatej dimenzie, sa medzi nimi vyníma trochu čudne. Piata dimenzia bude určite svet fantázie. Stroj teda nefunguje na princípe štvrtej dimenzie, ale funguje v piatej. Joe a Prášil tvrdia, že Kardau je čisté zlo. Keď sa objaví, divák ho uvidí len zozadu a len na chvíľku. Jeho podoba existuje len vo svete fantázie. Pre človeka je čisté zlo nepredstaviteľné. Kovboj Joe vopchá Kardaua naspäť do stroja s takou vervou, že tam skončí aj on. Rozprávka tak postupne graduje až do filozofických polôh, ktoré si plnohodnotne vychutná len starší školák, alebo dospelý divák…
Stroj sa pokazí. Z Leonarda sa stane Klobučník z knihy Alica v krajine zázrakov. Nič nechce riešiť okrem čaju o piatej pri stolíku s čajovým porcelánom. Medzitým prichádza Kovboj Joe, ale tento raz ako Archibaldo, asistent Kardaua a vyhlási, že čas je pozastavený. Núti Leonarda, čiže Klobučníka, podpísať zmluvu s Kardauom. Ak čarodeja privolá späť do svojho času a priestoru, bude mu vrátená podoba. Pobúreného Prášila vopchá do skrine stroja a sucho konštatuje: „Bolo ho treba odpratať, mal pol šiestej.“ Zakliaty Leonardo mu ale tvrdí, že sa nemôže podpísať, lebo pravou rukou vždy pije čaj a ľavou písať nevie. Príznačný humor ukazuje, že toto je patová situácia.[3] Premena na novú postavu akoby znamenala novú skúsenosť pre pôvodného hrdinu. Leonardo je čudácky bifľoš s ukrytou nadšenou detskou dušou, ale i egocentricky zvedavý vedec. Preto sa mení na nebezpečného Kardaua. Neprijíma túto totožnosť, a možno preto ako Klobučník stráca elán i vedecké schopnosti. Je symbolom pasivity v zakliatej krajine. Akčný a spontánny Kovboj Joe si na vlastnej koži neúspešne skúsi pozíciu agenta Archibalda. Úspešný je však iba chrabrý a vynaliezavý Barón Prášil. Ten je symbolom dobrodružstva a vtipu, mení sa teda na Jacka Sparrowa, ktorý je žolíkom a prináša návod na odkliatie všetkých postáv. Leonardo vydáva inštrukcie pre kamarátov, ako nastaviť časový spínač podľa pôvodných plánov starého otca. A všetci sa už tešia na to, že tentoraz to bude naozaj stroj času.
Štylizovaný herecký pohyb je pre hercov Mestského divadla Actores príznačný v autorských rozprávkach. Chvíľami v pohybe využívajú prvky pantomímy, a tak na spôsob kabaretu umelecky hyperbolizujú rozhodnú zmenu pohybu, tanečné kroky, alebo vzájomný dialóg v piesni. Leonardov odev je nadčasový a praktický – nohavice, vesta, košeľa. Na klobúku má okuliare s mohutnými sklami ako ďalekohľady. Historizujúca poklona 19. storočiu. Kým si divák na základe výpovedí aktérov predstavuje dianie v piatej dimenzii zázračného stroja, díva sa na veľmi popisné kostýmy javiskových postáv, ktoré sú inšpirované knižnými ilustráciami alebo filmami. Kovboj Joe prichádza v kabáte s koženou vestou a tvrdým klobúkom. Chrabrosť nestratí, ani keď si oblečie pohodlné kúsky zo skrine Leonardovho otca (džínsy, voľné tričko). Barón Prášil so žabó a trojrohým klobúkom si necháva na sebe rokokový kabát, aj keď sa prezlečie do pyžamy Leovho otca. Klobučník prináša farebnú kombináciu fialového saka a pásikavých nohavíc, velikánskeho zlatého klobúka a ryšavých vlasov. Ak vezmeme do úvahy jeho pasívne spôsoby, a zároveň jeho pestrý, živelne divoký zjav, vytvára sa pocit dramatického konfliktu už len keď sa naňho pozrieme. Jack Sparrow má k praktickým nohaviciam priliehavú vestu. Zjav čarodejníka Kardaua charakterizuje iba veľký neforemný tmavý kabát s červenými záševkami, ktorý si na seba prehodí herec a publiku sa ukazuje zozadu.
Petra Bangóová ako autorka hudby ponúka malý repertoár pozitívne naladených piesní. Od dychtivej optimistickej ódy na tajomný stroj, cez pohodový Čaj o piatej až po Cestujeme do neznáma, skladby s radostným výhľadom jej interpretov do dobrodružnej a hravej budúcnosti. Ako ukazuje i text Čaju o piatej, prvý pokus s textárskym umením by nemal byť posledný.
V rozprávke kraľujú pravidlá detskej hry. Postavy známe z televízie dostávajú inú úlohu, pričom tá úloha môže vystihovať ich schopnosti a skúsenosti zo zaužívaného príbehu. Najväčšie dobrodružstvá sa odohrávajú v človeku samotnom, konštatujú na záver i piesňou traja hrdinovia.
Apropo, názov tejto inscenácie odkazuje na obdobie vedeckých vynálezov. Javisko ukazuje vysoko civilizované detaily každodennej dobovej kultúry ako sú porcelán, okuliare, hodinky na rukách alebo na retiazke vo vrecku saka. Len tá piata dimenzia, ktorá úspešne odoláva Kardauovi, tu bola možno preto, aby sa Leonardo poučil a otvoril sa svetu kamarátstva a detských hier. Podľa autorky a režisérky je predsa táto rozprávka určená deťom. Ale určite od šiestich rokov vyššie, bez hornej hranice. Rozprávka Táne Masníkovej je o hodnotách, akými sú chápavosť voči druhým, prispôsobivosť v ťažkých situáciách a záujem o nové prostredie. Za odmenu Barón Prášil a Kovboj Joe prežijú ešte veľa dobrodružstiev vo fantazijnom svete Leonarda a zázračného stroja času.

---

[1] Steampunk je podžáner sci-fi aj fantasy. Názov pochádza z osemdesiatych rokov 20. storočia a odkazuje na kyberpunk. Popisuje spoločnosť a technológie založené na pare (anglicky steam) ako hlavnom zdroji energie. Energia pary vytvára technológie pre kulisy diel tohto žánru. Diela môžu predstavovať vynálezy – skutočné alebo vymyslené, či nikdy nerealizované. Pokiaľ sa i dej odohráva v alternatívnych či sci-fi kulisách, podobajú sa tieto prostrediam z kníh Julesa Vernea alebo H. G. Welsa, pričom často ide o alternatívnu viktoriánsku éru, postapokalyptické prostredie alebo divoký západ.
Podľa: https://cs.wikipedia.org/wiki/Steampunk [2] Slová v úvodzovkách sú citáty z textu hry, ktoré autorka zaznamenala na predstavení.[3] K obrazu pitia čaju patrí tiež pieseň Čaj o piatej. V tomto celku je ukrytá autorkina inšpirácia koronakrízou a   prísnymi opatreniami. Pripomína nedávne udalosti dlhých prázdnin. Na jednej strane voľno od povinností, na druhej strane absencia kamarátov, hier a nejasné plány do budúcnosti. Obraz pozastaveného času. Pieseň Čaj o piatej si skalní fanúšikovia divadla mohli počas koronakrízy pozrieť na internetovej stránke divadla s vtipným, klasicky vypointovaným gagom s rúškami. Dostupné online na https://www.youtube.com/watch?v=UkOZCzXhVlY