V(h)odná zábava

Scéna a kostýmy:  Františka Fehérová a. h.
Režijná spolupráca: Marián Pecko
Réžia: Monika Kováčová a. h.
Účinkujú: Juraj Smutný / Mária Šamajová
Premiéra: 22. apríla 2012 v Teátriu, Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica
(Recenzia písaná z predstavení 11. a 12. augusta 2012.)
 
Bábkové divadlo na Rázcestí prezentovalo v októbri 2011 Batolárium – divadelný projekt pre batoľatá od desiatich mesiacov do troch rokov. V propagačných materiáloch je uvedené, že na predstavení je „dovolené hýbať sa, dotýkať sa, skúmať, slintať, prdkať, smiať sa, aj plakať“[1]. Sú to predstavenia s minimálnym, úplne jednoduchým dejom, v ktorom dominujú zvukové a výtvarné podnety. Sú tak uspôsobené možnostiam detského vnímania v ranom veku. Organizovaného programu pre batoľatá nie je veľa, aj preto sú predstavenia Batolária vyhľadávané v Banskej Bystrici, ale mimoriadny záujem oň bol aj na hosťovaní v bratislavskom Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava.
Tvorcovia z Bábkového divadla na Rázcestí sa rozhodli zaradiť do svojho repertoáru ďalší program pre batoľatá – AKVAbatoláRIUM. Druhý projekt pre najmladších návštevníkov divadla možno považovať za náročnejší. Tvorkyniam a tvorcom teda slúži k ich umeleckej cti, že pokračovanie nie je len reakciou na divácky úspech prvého projektu, nie je iba „Batoláriom 2“, variantom s malou úpravou výtvarných prvkov.
V Batoláriu Ivana Kováčová (pôvodne v alternácii s Veronikou Fekiačovou) pracovala s jednoduchými rekvizitami a znázorňovala mikropríbeh premeny húsenice na motýľa. Používala jemné zvuky, zrakové a hmatové impulzy (rolničky, farebná šatka, gumená lopta a podobne). Druhá divadelná zábava pre batoľatá sa, ako už napovedá názov, inšpiruje vodou a všetkým, čo s ňou súvisí: dážď, morské živočíchy, hygiena, pranie, lodná doprava aj šantenie vo vode. Práca s rekvizitou, jej premena bola použitá už v Batoláriu. V Akvabatoláriu je výraznejšie zastúpená premena predmetu na bábku. Špongia na umývanie sa pripnutím štipcov mení na raka či na vtáčika, ktorý zobe deťom z ruky. Tvorcovia rozvíjajú detskú imaginatívnosť nielen premenou bežného predmetu na postavičku, ale aj využitím predstavivosti na základe zvukových podnetov: predstavu dažďa dosahujú  jemným úderom o vedro – dopadom imaginárnej kvapky na dno. Hlavnou rekvizitou je voda. Z nej vyrába herec/herečka bubliny, v nej sa umýva bábka vyrobená z detských odevov.
V Batoláriu dej sprevádzal Tomáš Pohorelec hrou na gitare. Vedel reagovať na aktuálne dianie, ktoré je pri batoľatách – špecifických divákoch – nevyspytateľné. V prípade Akvabatolária je hudba minimalizovaná na zanedbateľné reprodukované zvuky. Tie spustí herec/herečka z prehrávača na začiatku predstavenia. Spočiatku je to veľmi tichý zvuk dažďa, neskôr takmer nečujná bezpríznaková hudba. Nemožno však povedať, že hudba predstaveniam chýba. V popredí je komunikácia medzi hercom/herečkou a deťmi, ich spontánne reakcie na rekvizity i vodu v rôznych podobách.
Pri účinkujúcich (Mária Šamajová alebo Juraj Smutný) možno hovoriť o hereckej odvahe, nesmiernej sústredenosti, pozornosti a schopnosti improvizácie. Deti sú nevyspytateľné. Je potrebné ich nenápadne usmerniť, chvíľu sa venovať jednému neposednému divákovi tak, aby sa ostatní nenudili a pod. Podľa videných predstavení to Šamajová aj Smutný zvládajú výborne. Ich práca je prirodzená, na deti nie sú nevhodne prísni ani autoritatívni. Stávajú sa ich nežnými spoluhráčmi. Sprevádzajú ich polhodinovou hrou s divadelnými prvkami a postupmi. Deti sú spolutvorcovia každého predstavenia, ovplyvňujú jeho priebeh i dĺžku. Dôležitá je spolupráca rodičov či iných sprievodcov dieťaťa na predstavení. Batoľa treba vedieť upozorniť na prebiehajúcu akciu, či usmerniť ho; ak svojou dominanciou ovplyvňuje zážitok ostatných divákov, to je úlohou rodiča. Aj preto je dôležité dodržať odporúčaný vek divákov a diváčok. Pre deti staršie ako tri roky môže byť takéto predstavenie nudné, respektíve reakcie na pripravené divadelné podnety neprimerané zámeru tvorcov – zabaviť batoľatá. Pre staršie deti sú v ponuke banskobystrického divadla skutočné divadelné inscenácie.
Záverom zdivadelnenej detskej hry je voľná zábava. Herec alebo herečka „odplávajú“ na plachetnici z dáždnika a plienky a deťom nechávajú k dispozícii nafukovací bazén, vedrá s teplou vodou, nafukovacie kolesá, malé vedierka. Pripravené sú aj pršiplášte, gumáky a čisté uteráky. Nasleduje číra detská zábava a radosť z vody, jej prelievania, dokonca aj kúpania.
Dalo by sa na tomto mieste uvažovať o tom, čo sú hranice divadla a detskej hry. Aký je rozdiel medzi takto pripravenou teatralizovanou detskou hrou vedenou hercom v divadle a zábavou v materskou centre, ktorú môže viesť animátor? Rozdiel je však zásadný: predstavenia Batolária a Akvabatolária organizuje divadlo a konajú sa v divadle. Vzniká tak prvý návyk, skúsenosť s návštevou divadelného predstavenia. Účelom je síce zábava a zážitok detí, no tie sú od začiatku koncipované ako divadlo s použitím bábkarských princípov. Preto takýto projekt má v Bábkovom divadle na Rázcestí miesto a potvrdzuje jeho širokospektrálnu ponuku. Divadlo má v súčasnosti na repertoári inscenácie pre deti od desiatich mesiacov po dospelých divákov. Za pridanú hodnotu môžeme považovať aj pozornosť z mimobábkarskej obce. Za Akvabatolárium bolo divadlo nominované na Cenu Stana Radiča za objav roka na európskom festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2012.
Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.