| Divadlo | Divadlo Aréna, Bratislava |
|---|---|
| Inscenácia | Štefan Kršňák: S brokovnicou na manžela |
| Premiéra | 11. apríla 2010 |
| Divadelná sezóna | 2009/2010 |
Réžia: Roman Polák
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Karola Cermak – Šimáková
Hudba: Oskar Rózsa
Klavírne improvizácie: Vladislav Šarišský
Účinkujú: Zuzana Kronerová, Miroslav Noga, Petra Vajdová, Juraj Kemka, Ľubo Bukový
Premiéra: 11. apríla 2010, Divadlo Aréna Bratislava
Neznáma hra neznámeho autora – to je východisko inscenácie S brokovnicou na manžela, pri ktorej sa tvorcovia dokonca netajili inovatívnym kritériom výberu tohto titulu: čím horší text, tým lepšie. Divadlo Aréna si objednalo bulvár a dostalo to, čo chcelo.
Prvotina Štefana Kršáka patrila v sedemdesiatych rokoch medzi najhranejšie hry na našej amatérskej divadelnej scéne. Nemožno sa tomu až tak čudovať, tento jednoduchý text dáva možnosti na rozohrávanie jasne definovaných, kontrastných postáv. Muž pod papučou, dominantná mužatka, kráska, starý mládenec, hlúpy policajt – skoro by sa z nich dali urobiť postavičky pre bábkové divadlo.
Hoci cítime, že hra má už svoj vek a s poniektorými tézami by vedeli dnešné feministky účinne polemizovať, v centre záujmu inscenátorov vôbec nie je čokoľvek nanovo interpretovať. Nejde o to, čo povedať, ale ako povedať čo najvtipnejšie hocičo. Už plagát k produkcii neskrýva zámery tvorcov ponúknuť spotrebný kus, niečo na spôsob televíznej zábavy v retro štýle – pod sebaironizujúcim sloganom Umenie už aj v Divadle Aréna!
Hra vychádza z najbanálnejších, ale zároveň najrozšírenejších mužsko-ženských konfliktov. V centre stojí vzťah medzi silnou ženou a slabým mužom. Zuzana Kronerová prichádza na scénu v maskáčoch a s flintou, ani na sekundu sa teda nemusíme trápiť s odkrývaním jej charakteru. Mužatka Cecília páchne pušným prachom a svojho muža si mýli s jazvečíkom. Nadáva však na emancipáciu, lebo zničila chlapov, prinajmenšom toho jeho určite. Päťdesiatnik Ferdiš rád štrikuje, varí a upratuje. Miro Noga zahral tohto pokojamilovného a obetavého manžela so šarmom.
„Život to zle zariadil. Sú ženy, ktoré ani nežijú, skôr živoria pri svojich mužoch. Tí sa flákajú po krčmách, pomíňajú groše, chodia za inými. Opak toho môjho starého. Mal by sa nájsť nejaký mičurínec, aby tieto dve sorty skrížil, to by potom boli chlapi!“ zaznie z úst Cecílie. Tým sa prakticky vyčerpá intelektuálne bohatstvo tejto hry a môžeme sa plne venovať budovaniu groteských situácií.
Nachádzame sa v rozmaľovanom byte priateľa Imricha, kam Ferdiš uteká pred svojou ženou. Juraj Kemka si zahral tohto starého mládenca s chuťou a s energiou i nápaditosťou. Príjemné je, že aj bez zbytočnej kŕčovitosti. Byt v rekonšturkcii je sám osebe vzácnym zdrojom humoru, najmä, ak máme k dispozícii nejaké to farbivo na steny, napučanú podlahu po záplave, sprchu a zo stropu visí stará lampa. „Nevešajte sa na lustre,” hovorievajú mamičky deťom, keď už nevedia ovládať šantenie. V tomto prípade sa herci na luster vešali s radosťou a často.
Zuzana Kronerová je vtipnejšia v pozícii drsnej manželky ako v prestrojení za nádejnú nevestu, kde dostala úlohu na hranici vkusu. Táto veľkými prsiami obdarená šušľajúca žena z vidieka docestovala na vlakovú „šťanicu“, potom chvíľu „šťála” pred dverami, ale nezabudla si „vyžuť topánky”. Herci si celkovo pomáhajú, ako vedia, každý fórik sa zíde: „Hladnému prasaťu sa len o Kukurovi sníva,” započujeme.
Komediálny talent prejavila Petra Vajdová, ktorá pracuje aj s vlastným telom s príjemným nadhľadom a vtipom. Ľubo Bukový prináša komiku ako pomýlená baletná labuť, ale aj ako smiešny príslušník socialistickej Verejnej bezpečnosti.
Pozitívom produkcie je aj jej vizuálna stránka. Vtipná a zároveň účelná scéna Jaroslava Valeka podobne ako výrazné kostýmy Karoly Cermak – Šimákovej si svoju úroveň udržali, pochybnosti mám len o spomínanom prestrojení Cecílie. Príjemnou súčasťou predstavenia sú aj živé hudobné imrovizácie.
V réžii Romana Poláka a so špičkovým obsadením je celá inscenácia kvalitatívne o niekoľko stupňov vyššie ako keď sa podobných námetov chytí čisto komerčné divadlo.
„Vy tu predo mnou hráte veľmi zlú komédiu, ale ja vás odhalím,” znie jedna z replík. Čo vie na takejto produkcii odhaliť kritik? Z hľadiska skrytých odkazov či umeleckého hľadania toho skutočne nie je veľa.
Zuzana Uličianska
Zuzana Uličianska bola predsedníčkou Slovenského centra AICT v rokoch 2003–2012 a opätovne v rokoch 2015-2021. Od roku 2018 je členkou výkonného výboru Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov. Pracovala ako interná redaktorka denníka SME či odborná pracovníčka Divadelného ústavu v Bratislave. Bola spoluorganizátorkou Divadelných ocenení sezóny DOSKY, autorkou viacerých rozhlasových hier. V súčasnosti pôsobí v Kreatívnom centre Fakulty architektúry a dizajnu STU.
