Smrť je len odlet ku hviezdam
Muzikál Lazarus je labuťou piesňou Davida Bowieho. Pôvodná verzia v réžii Iva van Hoveho mala premiéru na Broadwayi len pár týždňov pred spevákovou smrťou, na sklonku roka 2015. Za spoluautora si Bowie zvolil Endu Walsha, ktorý vybral a zoradil piesne a prepísal pár stranový nápad na libreto. Ide o pokračovanie filmu The Man Who Fell to Earth. Bowie si v ňom zahral mimozemšťana, ktorý pristane na Zemi, aby získal vodu pre svoju planétu, zamiluje sa, stane sa objektom experimentov a navždy tu uviazne. Divadelný muzikál je pokračovaním filmu po mnohých rokoch. Mimozemšťana Thomasa Jeroma Newtona nachádzame tam, kde skončil – v dome pred množstvom televíznych obrazoviek, kde leží na posteli a pije gin akoby to bola voda.
Pestrofarebný muzikál v pestrofarebnom stvárnení
Britský muzikál Andrewa Lloyd Webbera a Tima Ricea Jozef a jeho zázračný farebný plášť by možno nebol v našich končinách taký známy, ak by ho v roku 1994 na Novej scéne nenaštudoval Jozef Bednárik a jeho inscenácia sa nestala vzorovou ukážkou syntetickej muzikálovej réžie, diváckym fenoménom a aj roky po derniére živou legendou. Muzikál s jasným komediálnym nadhľadom zobrazuje starobiblický príbeh o Jozefovi, ktorý od Boha dostal dar čítania snov. Hudba Lloyda Webbera je eklektická, počuť v nej sladkastý pop, country, reggae i rokenrol, ale pritom jej nechýbajú pevné spojovacie línie. Autor tu sparodizoval americké zjednodušovanie a sprofanovanie všetkého možného, vrátane knihy kníh. No i tak je dielo skomponované s vzácnou mierou, vkusom, vtipom i srdce hrejúcim záverečným posolstvom.
KTO JE TU ZOMBIE?…
Dánsky autor Christian Lollike je veľmi uznávaný súčasný dramatik. Prvýkrát na Slovensku jeho hru uvádza Mestské divadlo Actores v Rožňave. Typickou črtou jeho hier sú nevšedné rozprávačské formy, prekvapujúci strih a kritický pohľad na človeka. Javisko tohto autora patrí nevšednej forme vyrozprávaného divadla. Autor spochybňuje ustálené vnímanie priestoru, času, pôvodu a pohlavia postáv i javiskové postavy samotné. Herci – rozprávači prezentujú rôzne uhly pohľadov na súčasné problémy sveta. Najviac irónie tu patrí zvrchovaným občanom vyspelej civilizácie, občanom bez historickej pamäte, tolerancie, samostatného uvažovania a empatie. Vidíme, aká nestála je osobnosť, ako človek rýchlo mení svoje názory.
Spektrum od čiernej k bielej
V úvode cez hľadisko k ľavej strane javiska napochodujú štyria herci a sadnú si tam. Sú to všetci účinkujúci, okrem Petra Creek Orgována, ktorý v predstavení nevedie bábky, ale hrá na husle. Po usadení si zo záhrenia všetci vyberú peceň chleba zabalený v papieri, hlučne ho rozbalia a s chuťou a grimasami ho začnú jesť. V tom čase si na pravej strane javiska začína na stojan rozkladať noty huslista. Robí to neobratne, so stojanom zápasí a noty mu padajú. V čiernobielom oblečení tak odkazuje na gagy, ktoré poznáme z čias nemej grotesky.
Nahlas a apelatívne
Už viac ako desaťročie hráva nezávislé „zájazdové“ divadlo Divadelné centrum Martin (DCM) pre školákov a školáčky na celom Slovensku. Postupne rozširovali portfólio spolupracovníkov a režisérov, aj ponuku inscenácií špeciálne pre mládež. V tejto tvorbe reagujú na problémy teenagerského veku a bohatý online život násťročných. Osobitnú skupinu inscenácií z ponuky tvorí tetralógia, ktorú pre DCM pripravil Ján Šimko.
Malé šedé mozgové bunky na slobode
Hru Ghost Stories pre divadlo vybrala Tatiana Masníková a tiež ju upravila do tvaru, v akom počet účinkujúcich zodpovedá charakterovým hereckým výkonom a počtu postáv v texte. Po dohode s novým dramaturgom Divadla Actores Jakubom Molnárom a prekladateľkou Petrou Bangóovou zmenili aj názov hry. Divadlo Actores naštudovalo v slovenských premiérach za sebou dva úspešné nové tituly západoeurópskej dramatiky, a toto je prvý z nich. Druhým je hra dánskeho autora Christiana Lollikeho Living dead (v MD Actores sa hrá pod názvom Kto sa bojí zombie), ktorá mala premiéru 12. 6. 2021, teda asi dva týždne po premiére Profesora.
