Giselle
Pre svoju prvú premiéru v sezóne 2010/2011 si nové vedenie Baletu SND vybralo jedno z najstarších a najpôvabnejších diel klasickej baletnej literatúry, dedičstvo vrcholného romantizmu, balet Adolpha Charlesa Adama „Giselle“. Je prvou premiérou baletného súboru pod vedením Vlastimila Harapesa, ktorý sa na konci sezóny 2009/2010 stal po M. Radačovskom novým riaditeľom Baletu SND. Súčasne sa touto premiérou bratislavskému obecenstvu predstavil aj nový generálny riaditeľ SND – O. Šoth, spolulibretista, režisér a spoluchoreograf tohto predstavenia. Na balete ďalej spolupracovali Z. Mistríková (libreto, dramaturgia), J.Kubánka, N. Horečná, M. Novikov, L. Zhytnyková (choreografia), J. Fábry (scéna), A. Suchanov (kostýmy) S. Jegorov (film) a M. Leginus (hudobné naštudovanie). Premiéry sa konali 5. a 6. novembra 2010 v novej budove SND v Sále opery a baletu. Inscenáciu jej tvorcovia venovali pamiatke divadelného dramaturga, teoretika, historika, vysokoškolského pedagóga a predovšetkým milovníka slovenského divadla – Janka Jaborníka.
S jemným humorom k „mastnému hrncu“…
Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Po Tajovského „Ženskom zákone“ a Králikovom „Trasovisku“ siahla tentoraz po veselohre, dnes už klasike dvadsiateho storočia, Júliusa Barča-Ivana a jeho titule "Mastný hrniec".
ČINTET alebo more na konci sveta
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo vo svojej 60. sezóne ako 183. premiéru inscenáciu Čintet alebo more na konci sveta. Pre čitateľov diel tohto slovenského literáta a kazateľa Cirkvi bratskej je to názov známy, pre nezainteresovaného tajomný. Inscenácia určená deťom má rovnomenný názov ako Pastirčákova knižka, plná fantázie, tajomstva a filozofického posolstva autora.
Radošinská poetika bez cukru
Radošinské naivné divadlo má svoju históriu, poetiku a pevnú divácku základňu. Textom Nesladím, s podtitulom Veselá balada o šťastí, sa Stanislav Štepka opäť dotýka citlivých tém každodenného života a snahy nájsť šťastie – v tomto prípade ho hrdinovia hľadajú online. V terajšej tvorbe S. Štepku však možno badať isté zmeny.
Danielisove „tekuté“ štruktúry tela
Štúdio tanca Banská Bystrica ešte stále funguje v provizórnych priestoroch ARTkina. Plytké a do šírky natiahnuté javisko sa nachádza pred nariaseným čiernym zamatom, za ktorým je premietacie plátno. Tanečníci spolu s ďalšími tvorcami si ešte dosť dlhý čas počkajú na regulárny, konkurencieschopný scénický priestor. Je zázrak, že v takýchto neprofesionálnych podmienkach ešte stále vznikajú tanečné projekty.
Papiere, kamene a kreslenie v elledanse Bratislava
Život profesionálneho tanečníka pohybujúceho sa v oblasti súčasného tanca na Slovensku nie je jednoduchý. Scény ponúkajúce metafyzickejšie a abstraktnejšie projekty v oblasti súčasného tanca stoja na samom okraji javiskových umení. Dve desaťročia po „nežnej“ takéto interdruhové divadlá musia dennodenne bojovať o svoje profesionálne prežitie aj napriek tomu, že umelecky potvrdili svoju opodstatnenosť a nevyhnutnosť pri formovaní pôvodnej divadelnej estetiky 21. storočia.
