Ako sa páči Shakespeare v Košiciach
Zaradiť do repertoáru komédiu W. Shakespeara Ako sa vám páči bolo po sérii dramatických čísel na veľkej scéne Štátneho divadla dobre premysleným dramaturgickým rozhodnutím. Shakespeare zostáva stále najsilnejším diváckym lákadlom a realizačnou výzvou. Aj napriek tomu, že v tejto hre nejde o sujetové divadlo, príbeh Ako sa vám páči je vďačným rozprávaním o láske. Jedného dňa sa mladší syn Rowlanda de Boys, Orlando, ocitne vo vojvodstve Vojvodu Frederika, ktorý je po vyhnaní svojho brata absolútnym diktátorom v krajine. Stretáva tam vojvodovu neter Rosalindu a zaľúbia sa do seba.
Keď nie je každý mravec ako Ferdo
V Štátnej opere v Banskej Bystrici okrem dramaturgicky nosných operných a finančne výnosných operetných titulov zaraďujú príležitostne aj inscenácie pre detského diváka. Trend je legitímny, nespochybniteľný a užitočný. Veď už dávnejšie sa tvrdí, že s výchovou sa nie vždy spoločnosť len hrdí, ale mala by organicky priniesť svoje výsledky v rokoch adolescencie a kontinuálne aj vo vyšších vekových kategóriách.
Kubo – svedectvo o jednej (?) generácii
V slovenskom kontexte existuje len veľmi málo takých intenzívnych prepojení medzi textom a divadlom, ako je to v prípade martinského divadla a hry Jozefa Hollého Kubo. Áno, viem. Táto veta je niekoľkonásobne omieľané klišé, ale je to fakt. A treba ho v súvislosti s tretím martinským naštudovaním tejto veselohry spomenúť, keďže režisér D. Gombár na túto tradíciu niekoľkokrát odkazuje.
Kocúrkovo v prvom pláne
Klasika slovenskej drámy Kocúrkovo patrí medzi najznámejšie diela Jána Chalupku. Napriek pomerne častým pokusom o inscenovanie tohto kusu sa dramaturgia Divadla Jonáša Záborského pokúsila o inováciu tohto diela jeho spojením s druhou Chalupkovou fraškou Všetko naopak, čím sa logicky dospelo k uzavretiu príbehu rodiny Tesnošilovcov. Obe hry sa na profesionálnej scéne inscenujú po prvýkrát a zaujímavosťou je, že sa uvádzajú v pôvodnom jazyku.
Komedia nová krčmová – bábková alebo Len aby sme dobre žili (pili)
Slovakizovanou češtinou písané hry renesančného autora Pavla Kyrmezera (Komedia česká o Bohatci a Lazarovi, Komedia nová o vdově kteruž Pán Buoh předivným spuosobem skrze Elizea proroka od věřitele jejiho vysvobodil a novšia Komedia o Tobiášovi) nemajú na našich javiskách bohatú inscenačnú tradíciu. Pre súčasníkov bude dielo tohto autora azda známe najmä vďaka legendárnej inscenácii Milana Sládka, ktorý so študentmi VŠMU naštudoval Komediu českú o Bohatci a Lazarovi a uspel s ňou nielen na domácich, ale aj na zahraničných divadelných prehliadkach.
Tanec nad plačom alebo odnikiaľ nikam
Hra Petra Zvona Tanec nad plačom má v slovenskom divadelníctve zvláštne postavenie. Po legendárnom naštudovaní režisérom Jánom Jamnickým sa k nej vzhliada ako k materiálu s absolútnou a nespochybniteľnou hodnotou. Tvrdiť opak by bolo scestné, no i tak netreba zatvárať oči pred faktom, že inscenovanie tejto hry často končí problematicky. Výnimkou, žiaľ, nie je ani študentská inscenácia režisérky Veroniky Pavelkovej.
