Ravenhillov výchovný koncert
Čo ako kontroverzne tvorba Marka Ravenhilla pôsobí, jej morálne posolstvo je neprehliadnuteľné. Iste, nezriedka sa tak deje tvrdo a prostredníctvom činov, ktoré postavy konajú v rozpore s bežnou morálkou, nikdy však nechýba poznanie, že postavy by možno aj konali správne, keby chceli a najmä dostali príležitosť.
Dych lukavických zápiskov
Nebýva v našej divadelnej kultúre obvyklé, ak takmer onedlho po úmrtí nejakej osobnosti nášho kultúrneho života sa v profesionálnom divadle vytvorí jej portrét alebo aspoň čiastková spomienka naň. Túto česť dostala v autorstve Viky Janouškovej Hana Ponická päť rokov po jej skone (1922 - 2007). Ako v bulletine priznáva autorka scenára - na začiatku jej silného záujmu o Hanu Ponickú stáli predovšetkým Lukavické zápisky - autobiografický román - dokument, v ktorom Ponická rozpráva o svojich najťažších rokoch pred a po zákaze činnosti v súvislosti s Chartou 77.
Vyčarovaná krajina Oz
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na Novej scéne naštudovali svetoznámy muzikál Čarodejník z krajiny Oz podľa svetoznámej rovnomennej prózy Lymana Franka Bauma. Lenže režisér a autor adaptácie Michal Náhlík vytvoril samostatný príbeh o dievčatku Dorotke, v ktorom sa len voľne inšpiroval tematikou a dejom pôvodného Čarodejníka. Tak sa dej len v základných kontúrach opiera o známy príbeh. Hlavnou postavou je síce Dorotka, ale tú neodfúkne tornádo, nezabijú čarodejnice z Východu a Západu, nedostane začarované črievičky a jej najväčšou túžbou nie je sa dostať späť domov k tete Eme.
Dom prízrakov
Komárňanské Jókaiho divadlo si „najalo“ režiséra Martina Hubu už niekoľkokrát: úspešné boli najmä jeho pohostinské réžie Dostojevského (Bratia Karamazovci)a Čechova (Tri sestry). Višňový sad je ďalším stretnutím výnimočného ansámblu tohto divadla, ktoré je kvôli špecifiku (hranie v maďarskom jazyku) väčšinou odsúdené na perifériu záujmu slovenskej divadelnej kritiky.
Krátky valčík, ktorý všetko zmení
Divadlo Aréna má zaslúžene imidž divadla, ktoré sa prioritne venuje novým, často formálne i obsahovo kontroverzným hrám. Hra Moisésa Kaufmana 33 variácií je rovnako relatívne novým textom. V roku 2009 sa stala udalosťou na newyorskej Broadway, ba vyslúžila si aj nomináciu na Tony Awards. Na jej mohutnej mediálnej prezentácii sa podpísal aj fakt, že sa kvôli tejto hre vrátila po 46 rokoch na divadelnú scénu herečka Jane Fondová.
„Koniec je už v začiatku a aj tak pokračujeme“
Kapriciózny a paralyzovaný, sluha a hodnostár, klaun a kardinál, pozorujúci a slepec, cítiaci a arogantný... Prvý a druhý... ale aj druhý a prvý. Všetko sa dá zameniť a pritom sa nič nezmení. Realita trvá či stagnuje, nech je tam ktokoľvek. Šach hrajú dvaja, ale na jednej čierno-bielej šachovnici a s očakávaným a bezvýchodiskovým priebehom. Starý kráľ, ktorý nevyhrá, bude nahradený mladším kráľom, ktorý prehrá o trošku neskôr.
