Hrôzostrašné iba v názve
Predstavte si, že navštívite dom, z ktorého vás groteskne pôsobiace bábiky nechcú pustiť von. Alebo sa vám počas kradnutia v ňom prihovorí duch mŕtveho dievčaťa. A čo by ste urobili v prípade, keby vás čarodejnica premenila na jabloň? Tieto a mnohé ďalšie príhody ponúka britský spisovateľ, maliar, ilustrátor a karikaturista Chris Priestley v knihe Příšerné příběhy strýce Montaguea. Hrdinom je chlapec Edgar, ktorý má záľubu v počúvaní strašidelných príbehov zberateľa predmetov, strýka Montaguea. Strýko býva v opustenom dome na konci lesa. Kniha je vďačným námetom na spracovanie, či už filmové, alebo divadelné. Autorovi sa darí postupne vytvárať atmosféru napätia, využíva detailné opisy na zachytenie hrôzostrašných postáv a prostredia. Okrem toho čitateľa neraz prekvapí pointa príbehu. Prozaický text (napr. dlhé opisy atmosféry, prostredia vnútorného sveta postáv) podnecuje predstavivosť čitateľa a jeho tranformácia do javiskovej podoby je pre inscenátorov výzvou.
Od monumentálnosti k minimalizmu, od archaickosti k súčasnosti
Staroveké dejiny a následne literatúra i divadlo obdarili ľudstvo veľkými a silnými ženskými postavami. Z tých starozákonných, hebrejských to bola Ráchel, jedna z dvoch Jakubových žien. Historická postava, ktorú Židia vnímajú ako matku národa, keďže z jej dvoch synov Jozefa a Benjamína sa rozrástol v Egypte rod na národ, by mohla byť skôr symbolom ženy, ktorá si svojou túžbou, láskou, pokorou i ponížením „vymodlí“ deti a pri pôrode zomiera (Gn, Jakub, 29 – 35).
Edmond Rostand sa nemusí obracať v hrobe
Čo znamená byť dramatikom? Čo ho inšpiruje? Čo ho oberá o energiu? Ako naňho vplýva tlak producentov? Je možné obrniť sa voči hereckým manierom? Nielen tieto, ale aj ďalšie otázky ponúka dramatický text Edmond z pera francúzskeho herca, režiséra, filmového scenáristu, dramatika a prozaika Alexisa Michalika. K napísaniu hry o údele dramatika ho inšpirovalo divadelné predstavenie Zamilovaný Shakespeare, ktoré mal možnosť vidieť v Anglicku. Ako hovorí: „Pre mňa bola inšpiratívna myšlienka porozprávať privátne okolnosti, s ktorými Shakespeare zápasil, keď sa topil v dlhoch a keď našiel inšpiráciu na napísanie jedného zo svojich najslávnejších diel. A to vďaka krásnej múze. Pýtal som sa sám seba, prečo sme niečo podobné neurobili vo Francúzsku.“
Večera bez dámskej volenky
Divadlo Viola prinieslo na prešovskú divadelnú scénu premiéru kabaretnej hry s názvom ODAMŠENEODAM (Vydám sa či nevydám). Žáner kabaretu ponúka bohatý priestor na výber tém, či už komediálneho, alebo dramatického charakteru. V prípade Divadla Viola sa tvorcovia rozhodli touto formou spracovať motívy životov výnimočných žien z česko-slovenskej histórie. Kabaret o ženách pre ženy, z ktorého možno aj muži odídu nežnejší a bohatší.
Nie je neskoro zmeniť smer
Otočte kone! (Smrť Jozefa Chovanca) od Jána Mikuša, scenáristu a režiséra, zakladateľa nezávislého kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, je jednou z víťazných hier súťaže pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku Dráma 2020, ktorá získala Cenu Štátneho divadla Košice. Text má skôr charakter divadelného scenára a obsahuje už pomerne konkrétnu víziu inscenačného spracovania. Samotná inscenácia vznikla v koprodukcii nezávislého kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik a Činohry Štátneho divadla Košice v rámci projektu Medziscéna.
Výzva pre študentov
Websterovci – meno pavúčej rodiny, ktorú pozná hádam každé dieťa na Slovensku. Najskôr sa predstavili vo večerníčku (RTVS 2017), potom knižne (Slovart 2017, pokračovanie 2019) a nakoniec na filmovom plátne (2022). Autori textu Katarína Kerekesová, Vanda Rozenbergová, Zuzana Križková, Juraj Raýman, Zuzana Dzurindová a Peter Nagy priniesli do tém slovenských rozprávok svet pavúkov s ich radosťami a trápeniami. Keď hľadali meno pre hlavných hrdinov, slovná hračka web – sieť im priniesla nové impulzy
