Jánošík

Réžia: Ondrej ŠOTH
Choreografia: Ondrej ŠOTH, Juraj KUBÁNKA, Maksym SKLYAR, Mikhailo NOVIKOV
Scéna: Andrej SUCHANOV
Libreto: Zuzana MISTRÍKOVÁ, Ondrej ŠOTH
Kostýmy: Andrej SUCHANOV
Hudba: Ľudová hudba ŽELEZIAR
Hudobné spracovanie: Mgr. Milan RENDOŠ
Hudobné naštudovanie: Ľuboslav HUDÁK – predník, 1. husle, koncová píšťala, spev, Ing. Jozef PORVAZNÍK – 2. husle, perkusie, spev, Matej LACKO – cimbal, kontrabas, spev, Marián GEREG – viola, spev, Mgr. Milan RENDOŠ – kontrabas, koncová píšťala, gajdy, fujara, drumbľa, gitara, 6 – dierková píšťalka, spev
Obsadenie:
Jánošík – Andrej Suchanov, Vasyl Sevastyanov, Maksym Sklyar, Sergii Iegorov
Hanka – Eva Sklyarová, Lyudmyla Vasylyeva
Striga – Oleksiy Skaliun, Lyudmyla Vasylyeva
Gróf Ugronovič – Maksym Sklyar, Andrej Suchanov, Vasyl Sevastyanov,
Otec – Oleksandr Khablo
Mnísi – Anton Faraonov, Dominik Béreš, Oleksij Skaliun, Martin Pižga
Poľovníci – Oleksij Skaliun, Aleksander Bykov, Igor Bondarenko, Martin Pižga
Rakúski vojaci – Daryna Byshuk, Inessa Yagolnik, Yulija Chemitova, Emília Czagaňová, Valeria Irkaeva, Ivana Miklošová, Elena Chetvernya, Bibiána Bačová, Gabriela Gábelová, anastasia Kravtsova, Adriána Vrbová
Drábi – Peter Rolík, Lukáš Bič, Anton Faraonov, Konstantyn Brandler, Oleksandr Skopintsev, Martin Pižga
Ľud – Igor Bondarenko, Martin Pižga, Peter Nagy, Alexander Bykov, Oleksij Skaliun, Lukáš Bič, Dominik Béreš, Konstantyn Brandler, Oleeksandr Skopintsev, Katarína Frigová, Gabriela Gábelová, Natalia Bajin Litvinova, Daryna Byshuk, Anastasia Kravtsova, Katarína Gašpárová, Vanda Vajshajplová, Adriána Vrbová,Yuliya Chemitova,
Zbojníci – Uhorčík – Jozef Marčinský, Mykhailo Novikov, Gajdošík – Jana Hriadeľová, Ivana Miklošová, Cigáň – Dominik Béreš, Maksym Sklyar, Bojko – Konstantyn Brandler, Alexander Bykov, Surovec – Tomáš Harvan, Oleksij Skaliun, Mudroňi – Mykhailo Novikov, Vasyl Sevastyanov, Peter Nagy, Zbojnícka družina – Oleksandr Skopintsev, Peter Rolik
Šľachta – Bibiána Bačová, Elena Chetvernya, Emília Czagaňová, Yuliya Chemitova, Valeria Irkajeva, Inessa Yagolnik, Vanda Vajshajplová, Adriána Vrbová, Beáta Gogová, Gabriela Gábelová, Anastasia Kravtsová, Ivana Miklošová, Igor Bondarenko, Alexandr Bykov, Peter Nagy, Oleksij Skaliun, Oleksandr Skopintsev, Lukáš Bič. Oleksandr Khablo
Premiéra: 30. apríla 2010, Historická budova Štátneho divadla v Košiciach
Jánošík je v tejto sezóne už druhým autorským titulom z dielne košického ambiciózneho, tvorivého tandemu libretistov O. Šotha a Z. Mistríkovej. Pred Vianocami 18. decembra 2009 bola premiéra M. R. Štefánika, ktorým chceli autori vzdať hold a zviditeľniť osobnosť veľkého slovenského vedca, cestovateľa a najmä politika prostriedkami tanečného umenia. Historický význam jeho osoby pre podobu povojnovej Európy autori sprostredkovali zachytením najvýznamnejších momentov jeho života aj so zaujatím stanoviska k nim. Premiéra bola úspešná a pre mnohých divákov pomohla objaviť význam tejto, v minulých obdobiach prehliadanej osobnosti, ktorá sa pričinila významnou mierou na vzniku našej štátnosti po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie.
V inscenácii Jánošík obrátili jej tvorcovia pozornosť opäť na osobnosť z našej histórie, tentoraz na ľudového hrdinu, zbojníka Jánošíka. Forma, ktorou chceli divákom priblížiť túto, skôr legendami opradenú osobu našich dejín, bola v úplne inej poetike ako predchádzajúca premiéra. Vhodne odľahčený, úsmevný, zbytočne nedramatizujúci pohľad na tohto hrdinu bol asi tou najsprávnejšou cestou, ako ho priblížiť najmä mladým divákom. Humor v baletných inscenáciách je zriedkavý a láskavý humor je vzácnosťou. Úsmevný pohľad na zbojníkov, ako aj koncepcia niektorých častí (vytancovanie paničiek), ktorú si zvolili inscenátori, pripomínala inšpirovanie sa kultovým filmom s obdobnou tematikou „Pacho, hybský zbojník“. Dramaticky pôsobiaci začiatok (pohreb Jánošíkovej matky, znásilňovanie Hanky, smrť otca na dereši), ktorý navodzoval vážnu atmosféru, bol síce v kontraste s karikovaním následného diania a postáv na javisku, ale pre dodržanie dramaturgie príbehu asi potrebný. Až s nástupom zbojníkov sa dostali na javisko dramaturgicky aj režijne vtipne riešené situácie plné humoru, ako napríklad scéna stretnutia zbojníkov s Jánošíkom, stareny (či strigy) s vílami (v štýle romantického baletu), zábava na zámku (prečo Čachtickom?), ako aj tragický záver. Jánošíkova smrť pôsobila optimisticky, nevešali ho na hák, ale len symbolicky prevesili cez spustený kruh (ktorý mu starena –striga zmäkčila vankúšom). Predstavenie sa končí veselou tanečnou zábavou pod symbolickou šibenicou, kde tancujú všetci účinkujúci, dokonca aj vyzvaní jednotlivci z obecenstva. Jánošík zostáva žiť v mysliach ľudu ako legenda. Celý príbeh o Jánošíkovi sa odohráva v pätnástich obrazoch bez prestávky, bez zbytočných spomaľovaní či zastavovaní deja, v tempe, čo mu pridáva na príťažlivosti. Malá pripomienka k bulletinu u divákov pri jeho čítaní môže prísť k nezrovnalosti medzi libretom a dianím na javisku (kapitán drábov je nahradený grófom, starena hrach nerozsýpa a je uvedená v obsadení ako striga, a na záver sa nespúšťa hák, ale kruh).
Výrazové prostriedky choreografie sú dané prostredím, kde sa dej odohráva, čiže je to hlavne slovenský ľudový tanec. Choreografia vtipne podčiarkovala či dotvárala jednotlivé situácie deja, dominoval predovšetkým rukopis choreografa J. Kubánku, pre ktorého je Jánošík už treťou spoluprácou s košickým baletom, v ktorej sa využívajú prvky slovenského ľudového tanca (Giselle, M. R. Štefánik). Oproti predchádzajúcim dvom mal v tejto inscenácii najväčší priestor pre uplatnenie svojho choreografického majstrovstva. Podarilo sa mu vystihnúť nielen jednotlivé charaktery zbojníkov, ale aj atmosféru vtipných, veselých situácií či zborových tancov. Pre interpretov, najmä neslovenskej národnosti, je toto predstavenie tretím stretnutím s technikou a najmä štýlom tancovania slovenských ľudových tancov, a už tretím stretnutím s prácou choreografa J. Kubánku, čo bolo na ich interpretácii vidieť. Tancovali oveľa uvoľnenejšie, a tým aj radostnejšie, dokázali sa už s niektorými tanečnými motívmi aj pohrať. Moje uznanie patrí interpretom, ktorých som videla na Divadelnej prehliadke 10. júna 2010. Predovšetkým sú to interpreti hlavných postáv, Jánošík v interpretácii Andreja Suchanova, Eva Sklyarová v postave Hanky, Maksym Sklyar v postave Grófa a Lyudmyla Vasylyeva ako striga. Sympatie nielen mňa, ale aj obecenstva si svojimi presvedčivými výkonmi v postavách zbojníkov získali Jozef Marčinský (Uhorčík), Jana Hriadeľová (Gajdošík), Dominik Béreš (Cigáň), Konstiantyn Brandler (Bojko), Tomáš Harvan (Surovec) a Mykhailo Novikov (Mudroni). Celé predstavenie je inscenované v duchu ľudového divadla, k čomu prispieva aj jednoduchá, no účelná scénografia a kostýmy Andreja Suchanova. Živá hudba na scéne počas celého predstavenia, vo výbornej interpretácii Ľudovej hudby Železiar, veľkou mierou prispela k spontánnemu radostnému dojmu z predstavenia.
Je obdivuhodné, ak sa jednému tímu inscenátorov v jednej sezóne podarí predstaviť dve autorské premiéry v dvoch odlišných poetikách, ktoré sú naviac úspešné. Košickému vedeniu baletu sa tento husársky kúsok podaril, za čo mu patrí uznanie. Touto premiérou sa so Štátnym divadlom Košice lúčil jeho doterajší umelecký šéf baletu O. Šoth, ktorý od 1. mája 2010 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla. Dúfajme, že košický balet bude pokračovať v úspešnej tradícii aj pod novým vedením A. Suchanova, ktorý sa stal novým umeleckým šéfom tohto súboru.

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.