Štúdio 12, Bratislava

Hra Polievka je súčasťou rovnomennej Vargovej trilógie pozostávajúcej z hier Hra, Polievka a Ticho. Ide o tragikomické diela prepletené mystickými prvkami, ktorých témou je hriech a trest zaň. Varga sa v nich pohráva s časom, prostredníctvom prenesenia pozornosti na jednotlivé postavy mení optiku, no zároveň stále ponecháva veľkú mieru psychologickosti a badateľné sú inšpirácie Ibsenom či Strindbergom. Režisér a prekladateľ Karol Rédli uviedol Polievku v Štúdiu 12 v spolupráci s Divadlom EFEMÉRA & TRIO OLGA.

Inscenácia Štúdia 12 Zimná cesta je režijným a interpretačným konceptom speváka barytonistu Petra Mazalána. Cyklus piesní Franza Schuberta Winterreise (1827) je v scénickej podobe prepojený s fragmentmi divadelnej predlohy Elfriede Jelinek s rovnomenným názvom, ktorá je priamo inšpirovaná Schubertovou kompozíciou.

Predlohou inscenácie Bytie 2 v réžii Petry Fornayovej uvedenej v Štúdiu 12 je text súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva. V zbierke jeho hier vydanej Divadelným ústavom je preložený ako Genezis 2. Ide o filozofické dielo, plné ironizujúcich a absurdných odkazov, ktoré prostredníctvom špecifickej formy a metaforického jazyka tematizuje základné otázky bytia a hľadania hodnôt a zároveň predstavuje kritickú polemiku s náboženskou ideológiou.

Odborná reflexia autobiografickej inscenácie je v jednej veci naozaj nepríjemná. Nech sa snažíte byť akokoľvek vecný, je prakticky jasné, že sa nevyhnete formuláciám, ktoré sa nedotýkajú len profesijných schopností, ale aj osobnosti autora. Umelecká činnosť je vždy tak trochu o odkrývaní súkromia, v tomto prípade však niekoľkonásobne

Etogramy ako „mliečny zub“? Skutočne? Nenastal náhodou ten čas, aby Daša Krištofovičová dostala priestor, snáď aj s dostatočným finančným zabezpečením, na inscenáciu, s ktorou môže úplne pokojne kontrovať aj napríklad nedávno oceňovanej inscenácii Mama ma má_ _ _ _? Vzhľadom na doterajšiu tvorbu Daše Krištofovičovej možno veľmi jednoducho dedukovať, že jej umelecká produktivita bude narastať. Nenaznačuje to iba inscenácia Etogramy, ale napríklad aj Holá Madrid! či Chlap(c)i. Snáď dostane na Slovensku aj iný priestor, ako v projekte Mliečne zuby.

Podkladom inscenácie Misky strieborné, nádoby výborné realizovanej v Štúdiu 12 je rovnomenná dráma od spisovateľky Jany Juráňovej. Táto divadelná hra bola od svojho vzniku v roku 1997 uvedená dvakrát – v skrátenej verzii ju vo forme scénického čítania predstavilo divadlo Stoka, neskôr ju inscenovalo Rado(sť)dajné divadlo v Kláštore pod Znievom. Tentokrát bola nová premiéra zasadená do špecifického rámca – rok 2015 bol vládou vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra. A práve táto súvislosť sa pri novom uvedení tejto hry so „štúrovskou tematikou“ často skloňovala. Vďaka ironizujúcej línii Misiek, ktorú môže inscenačné spracovanie ešte viac posilniť – ako sa to stalo i v tomto prípade –, bolo však úplne iným druhom spomínania na Štúra a štúrovcov, než na aké sme obyčajne zvyknutí.

Štúdio 12 malo donedávna (ak si odmyslíme inscenácie z projektu Mliečne zuby) vo svojom repertoári už iba tretiu sezónu reprízovanú inscenáciu 5chalanov.sk v réžii Adriany Totikovej. Po novej októbrovej premiére však do repertoáru pribudol titul, inscenácia dramatického textu Egona Bondyho Návšteva expertov v réžii Ingrid Timkovej. Obe inscenácie prepája zobrazenie násilia v štylizovanej podobe. Text Návšteva expertov sa v Timkovej réžii dostal na Slovensku vôbec prvýkrát na divadelné javisko.

Divadlo Zrakáč začalo pôsobiť v roku 2010, pod vedením režiséra Jozefa Prážmáriho na Malej scéne STU, a debutovalo dramatickou aktualizáciou klasického textu Romea a Júlie pod názvom Rómeo a Júlia 2010. V rámci svojej pôsobnosti vytvorilo zatiaľ iba tri divadelné inscenácie. S druhou, Študentove šibalstvá, ktorá je inšpirovaná moralitami Hansa Sachsa, opätovne v réžii Prážmáriho, sa však už presunulo do priestorov Štúdia 12. V ostatnej divadelnej sezóne so skupinou hercov a herečiek spolupracovala mladá absolventka činohernej réžie Vysokej školy múzických umení Kristína Chlepková.

Štúdio 12 v rámci projektu Mliečne zuby podporilo v sezóne 2014/2015 autorský projekt Silvie Vollmannovej a Dáše Krištofovičovej s názvom Chlap(c)i. Vollmannová (študentka absolventského ročníka bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení) a Krištofovičová (študentka absolventského ročníka na katedre alternatívneho divadla pražskej DAMU) majú za sebou už niekoľko úspešných divadelných autorských projektov. Monodráma Hola, Madrid! v hereckom podaní Lýdie Petrušovej bola nominovaná na Dosky v kategórii Objav sezóny a bola súčasťou programu viacerých slovenských a zahraničných festivalov.

Druhou premiérou v sezóne 2014/2015 v rámci projektu Mliečne zuby je autorský projekt Andreja Bednárika s názvom Tri hlasy. Bednárik, ktorý je autorom dramatického textu aj režisérom inscenácie, je v oblasti divadla skôr poučeným divákom, profesionálne však laikom (je vyštudovaný právnik). Na svojom divadelnom debute však spolupracoval s talentovanými, aktívnymi študentmi z Vysokej školy múzických umení, poslucháčmi rôznych katedier. Dramaturgicky na koncepcii a jej realizácii spolupracovala študentka absolventského ročníka katedry Divadelných štúdií, Katarína Cvečková. Filozofický, historický, sociologický Bednárikov prehľad a jednoznačný cit pre divadlo prispeli ku kvalite dramatickej predlohy inscenácie, ktorá je aj jednoduchou a priamočiarou, aj hĺbavou. Tieto dva protipóly majú tendenciu osloviť široké publikum.