Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

Sála Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene má kapacitu asi 300 sedadiel. Čo sa však stane, ak uvedú rozprávku pre deti? Znie to až neuveriteľne, ale sálu zaplnia do posledného miesta a zvolenského detského diváka zaujmú natoľko, že dokonca aj pri takto nabitom hľadisku odohrajú predstavenie bez páuz či prerušení.

Titul Dobre rozohraná partia je už treťou po sebe idúcou komédiou uvedenou v repertoári Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Tento krok dramaturgie divadla, nie veľmi typický pre repertoárové oblastné divadlá, jasne vypovedá o zameraní nielen súboru, ale aj o zvolenskej diváckej základni.

Divák, ktorý vyhľadáva umelecký zážitok v odľahčenom komediálnom rámci, je s menom Marivaux určite dobre zoznámený. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po jeho osvedčenom titule Hra lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí celkom bezpečne plní hľadisko i pokladňu. V podstate banálna zápletka - skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no zároveň pod týmto povrchom ponúka množstvo významov, morálnych a intelektuálnych apelov.

Ako je v Divadle Jozefa Gregora Tajovského už tradíciou, aj počas tohtoročných Zámockých hier zvolenských uviedli svoju poslednú premiéru v sezóne. Tentokrát súbor zvolil osvedčený titul, ktorý plní pokladnice na celom svete a baví divákov, hoci kritikov už menej. Autor bláznivej komédie Lekárske tajomstvo Ray Cooney sa vskutku nesnaží o povesť intelektuálneho autora. Jeho jediným cieľom je pobaviť publikum, ale tu autorova skromnosť nie je na mieste, pretože jeho humor neurazí ani najinteligentnejšieho diváka.

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene uviedlo ako svoj posledný titul kalendárneho roka autorskú inscenáciu umeleckého šéfa Michala Spišáka s názvom Betlehem. Program k inscenácii uvádza, že ide o predstavenie pohrávajúce sa s motívmi ľudového divadla, ktoré sa inscenátori rozhodli posunúť do súčasného sveta.

Shakespearove texty sú už tradičnou súčasťou dramaturgie hádam všetkých kamenných divadiel na svete. Ich nejednoznačné žánrové vymedzenie a široké spektrum možných interpretácií ponúkajú neustálu divadelnú inováciu a stále hlbšie prenikanie do autorových myšlienok. V mnohých prípadoch sa ale inscenátori zameriavajú skôr na konzistentné tlmočenie fabuly a nerušivú estetiku, čím sledujú (celkom legitímne) naplnenie „čítankovej dramaturgie“.

Dramatička Lenka Lagronová je jedna z najzaujímavejších postáv českej kultúrnej scény, ale popularitu so svojimi drámami získala aj mimo rodnej krajiny. Zaujímavosť tejto autorky a to, že sa jej textom dostáva početných prekladov a inscenovania, spočívajú v jedinečnej poetike, ktorú prináša.

Divadlu Jozefa Gregora Tajovského sa ponúka jedinečná možnosť – v neďalekej Banskej Bystrici už trinásť rokov pôsobí druhá slovenská vysoká umelecká škola - Akadémia umení. No študentov či absolventov tohto učilišťa tu nachádzame menej ako poskromne. Nebolo by však korektné za túto anomáliu pranierovať iba zvolenské divadlo. Dnes komerčné tlaky odsúvajú z väčšiny repertoárových divadiel tendenciu systematickej starostlivosti o svoju umelecko-personálnu budúcnosť na vedľajšiu koľaj.

Hrať pre detského diváka je prirodzenou ambíciou každého zodpovedného repertoárového divadla. Veď starosť o výchovu nového publika nie je žiadna fráza. Lenže ambícia je jedna vec, a poznanie princípov tvorby pre deti, rovnako ako otázky primeranej estetiky a dramaturgie „druhou stranou mince“. Slovenská divadelná prax často dokazuje, že nájsť rovnováhu medzi týmito „veličinami“ je dosť veľké umenie.

Miera vyspelosti každej divadelnej kultúry sa meria aj bohatosťou spracovania svojej klasiky. Naša interpretačná tradícia nie je v porovnaní s okolitými divadelnými kultúrami zrovnateľne bohatá. Pripomenúc si historické súvislosti 19. storočia a rozvoj národnej kultúry ako celku, je to celkom pochopiteľné.