Divadlo Andreja Bagara v Nitre

Téma školy, márnych snáh niečo pochopiť či naučiť, takisto téma márnych snáh tak profesorov, ako aj žiakov tolerovať svoje „nedostatky“, téma vedomostí, ktoré sa nielen musíme naučiť, ale ich aj reálne vieme či potrebujeme do ďalšieho života, je oddávna témou veľmi vďačnou.

Nebýva zvykom začínať recenziu chválou, ktorá je pri tejto príležitosti na mieste. Tvorcom DAB v Nitre naozaj treba kvitovať, že aktuálne preniesli súčasný fenomén virtuálnej komunikácie na scénu. Inscenácia hry súčasného amerického dramatika Carlosa Murilla: Dark Play alebo chlapčenské príbehy poskytuje pravdivú výpoveď o obetiach internetovej závislosti. Je hrou o identite, ktorú ľahko môže človek vo svete virtuality meniť, (seba)prezentovať, prípadne sa všakovako projektovať. V tomto zmysle je Murillova hra predovšetkým varovnou výstrahou zo sféry online/ offline sveta.

Tvorcovia inscenácie hry amerického povojnového spisovateľa a dramatika Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec nastolili problém dezilúzie a rodinnej disharmónie v sociálnej odlúčenosti. Autor hru pôvodne situoval do sociálne izolovaného industriálneho prostredia v St. Louis s citeľnými autobiografickými črtami. Tematizoval v nej najmä problém neúplnej rodiny, o ktorú sa stará autoritatívna matka Amanda Wingfieldová v snahe usmerniť život svojich dospelých detí.

Bláznivé komédie anglického dramatika a herca Raya Cooneyho sú akousi povinnou jazdou takmer každého kamenného, repertoárového divadla po celom svete. Ocitli sa už na javiskách viacerých európskych i svetových divadiel. Tešia sa diváckej popularite vďaka veľkej situačnej komickosti.

Britský dramatik Arnold Wesker vo svojej sociálne ladenej hre „Kuchyňa“ (1957 – 1959) podáva výstižnú metaforu sveta v priestore autonómneho organizmu so svojím vnútorným systémom, vzťahmi, konfliktmi i hierarchiou. Arnold Wesker napísal túto sociálnu drámu z prostredia robotníckej vrstvy s adekvátnou výrazovosťou spoločenského diskurzu. Inscenátori sa ju rozhodli zakomponovať do repertoáru Divadla Andrej Bagara v Nitre aktuálne v časoch ekonomickej krízy.

Druhou premiérou Divadla Andreja Bagara v tejto sezóne bola dramatizácia románu Dušana Mitanu Koniec hry s rovnomenným názvom. Autormi dramatizácie sú dramaturg inscenácie Daniel Majling a režisér Roman Polák. Dramatický text vo veľkej miere rešpektuje prozaickú predlohu. Z obsahovej stránky sa dramatizácia prikláňa k pôvodnej verzii románu (napísaný v roku 1981, vydaný až v roku 2008).

Tvorcovia z Divadla Andreja Bagara z času na čas oživujúco spestria repertoár divadelnej sezóny aj špeciálnym druhom tzv. divadla jedného herca, ktorý sa v anglosaskej proveniencii zvykne označovať ako „one (wo)man show“ a udomácňuje sa aj v našom teatrologickom vnímaní. Režisér Svetozár Sprušanský sa po osemročnej pauze opäť vrátil k tomuto divadelnému druhu (v pamäti máme v skladisku kulís inscenovanú hru Milana Uhdeho: „Vyberač“ s Marcelom Ochránkom v hlavnej úlohe z roku 2002). Tentoraz pri príležitosti okrúhleho životného jubilea profilovej herečky DAB v Nitre Evy Pavlíkovej siahol po brilantnej hre kanadskej autorky arménskeho pôvodu Leslie Ayvazianovej: „Skok z výšky“.

Režisér a scenárista Kamil Žiška sa v novej autorskej rozprávke „Mátohy“ venoval motívom života, lásky a mysticizmu smrti. Rozvinul na Veľkej scéne DAB v Nitre poetiku ľudového divadla, dedinský kolorit blízky juhozápadnému nitrianskemu regiónu. Írečitú výrazovosť výstižným spôsobom vyrozprával detskému príjemcovi rozprávkový príbeh cez prostoreký naturel dedinských postáv a postavičiek.

„Chcel by som v tomto románe aspoň z jednej strany ukázať celé Rusko,“ napísal v liste N. V. Gogoľ svojmu priateľovi a tútorovi Puškinovi o pripravovanom románe Mŕtve duše. Nevieme, aké správy si dvojica Michal Vajdička a Daniel Majling vymenili elektronickou poštou, ale rozhodli sa Gogoľov román inscenovať v Divadle Andreja Bagara a navyše po svojom.

Nevedno, či si to školy (a ich študenti) z okolia Nitry uvedomujú, no v jednom majú obrovské šťastie. A síce, že v tomto krajskom meste sa nachádzajú dve divadlá, ktorým nemožno uprieť jedno – v práci s detským a mládežníckym divákom patria k špičke na Slovensku. Tým nemyslím primárne umeleckú kvalitu jednotlivých inscenácií, ale budovanie vzťahu medzi divadlom a mladými divákmi.