Deklamačné závody, recitačné preteky, súťaž v prednese… fenomén Hviezdoslavov Kubín

1. vydanie

Autorka, zostavovateľka a editorka: Jaroslava Čajková

Redaktorka: Renata Jurčová

Jazyková korektorka: Katarína Vrablicová

Recenzentka: Helena Čertíková

Obálka, dizajn a sadzba: Martin Mistrík (Mr Meadow)

Počet strán: 496

ISBN: 9788071213857

Keď som sa na základnej škole začala venovať umeleckému prednesu, jedna z učiteliek sa ma opýtala, či idem na recitačné preteky. Dodnes si pamätám ten ľahký zmätok, ktorý som prežívala: „Je to pokus o vtip?“ pýtala som sa v duchu. Toto slovné spojenie mi pripadalo náramne vtipné a bizarné zároveň. Bolo to okolo roku 2000, keď sa už takéto označenie pre postupové súťaže v umeleckom prednese nepoužívalo.

Svoj zážitok minimálne s triednym kolom súťaže Hviezdoslavov Kubín (HK) má každý, kto navštevoval školu na Slovensku. Úloha vystúpiť pred spolužiačkami a spolužiakmi s naspamäť naučeným prozaickým alebo poetickým textom je integrálnou súčasťou vyučovacieho procesu. Ak však človek mal k prednesu vzťah, na svojom výstupe pracoval a postupoval na stále vyššie a vyššie kolá súťaže vrcholiacej v meste Dolný Kubín, stal sa priamou súčasťou tohto fenoménu.

„Máloktoré kultúrne hnutie je v našej širokej verejnosti také známe ako najstaršia recitačná súťaž na Slovensku.“ (s. 9). Tak znie prvá veta knihy Hviezdoslavov Kubín. História sedemdesiatich rokov súťaže. Národné osvetové centrum, ktoré – okrem množstva iných úloh a funkcií – je aj odborným garantom postupových prehliadok v umeleckom prednese, ju vydalo na konci roka 2024. Po publikácii venovanej vrcholnému celoštátnemu festivalu neprofesionálneho divadla a umeleckého prednesu Scénická žatva Festival festivalov (NOC, 2022) je toto ďalšia kniha, ktorá ponúka komplexný pohľad na naše neprofesionálne umenie.

Autorkou je Jaroslava Čajková, jej profesijný životopis však v publikácii absentuje. Zvykne dostávať symbolické označenie „prvá dáma slovenského prednesu“, ktoré  nemusí dostatočne vystihovať jej zásadný zástoj v tejto oblasti. Jaroslava Čajková je s umeleckým prednesom desaťročia spojená ako recitátorka (štvornásobná víťazka Hviezdoslavovho Kubína v kategórii próza v rokoch 1978 až 1981), lektorka, metodička, organizátorka aj vysokoškolská pedagogička. Pracovala v Národnom osvetovom centre ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes, aj ako šéfredaktorka časopisu Javisko. Jej kontinuálna práca v oblasti a absolútna znalosť teritória ju predurčili zostaviť publikáciu, ktorá mapuje sedemdesiat rokov histórie umeleckého prednesu a divadiel poézie na Slovensku. Tá bola doteraz roztrúsená v článkoch, festivalových spravodajcoch, čiastočných zhrnutiach, spomienkových textoch a záverečných hodnotiacich správach.

Samotnému Hviezdoslavovmu Kubínu predchádzali iné formy súťaží. Autorka zhrnula vývoj v kapitole Predchodcovia súťaží v umeleckom prednese. Spomína aj deklamačné závody, ktoré organizovalo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel. Dnes ustálenému spojeniu „súťaž v umeleckom prednese“ teda predchádzali nielen „recitačné preteky“, ale aj „závody v deklamácii“ (s. 15).

Úvodný súpis jednotlivých ročníkov Časová následnosť Hviezdoslavovho Kubína je komplexný, obsahuje aj zásadnú organizačnú informáciu o danom ročníku, napríklad: prvé vydávanie informačného spravodajcu počas podujatia (1964), začiatok prezentácie tvorby detských recitačných kolektívov (1979), komplexný výtvarný vizuál podujatia, vrátane scénografie od Petra Matisa (1989).

V nasledujúcej časti knihy autorka zachytáva štruktúru súťaže, miesta, ľudí (súťažiacich a súťažiace, porotu i organizátorský tím), realizačnú aj umeleckú stránku. Udalosti o vývoji a formovaní prehliadky zaznamenáva v kapitolách, kde mapuje súťaž ročník po ročníku. Prvýkrát sa Hviezdoslavov Kubín konal v roku 1954, no ešte sa tak nevolal. Súťažili len stredoškoláci a stredoškoláčky, a to v telocvični školy v Dolnom Kubíne. V meste nebol hotel, prvé roky účastníci prespávali v domácnostiach Kubínčanov. V roku 1960 sa nekonal, v rokoch 1959 až 1962 bol oficiálne najvyššou prehliadkou Wolkrov Prostějov, udeľovali sa ceny za prednes literatúry venovanej komunistickej strane, v určitých rokoch sa zasväcoval politickým výročiam, v roku 1991 komplikovalo organizovanie nové administratívne členenie Slovenska – a ak sa 90. roky na Slovensku označujú ako „divoké“, platí to aj pre Hviezdoslavove Kubíny tej doby. Organizátori a organizátorky museli neraz ustáť rôzne turbulencie a vážne problémy. V každom roku autorka na základe dobových zdrojov (a neskôr už mohla čerpať aj z vlastnej empírie) zhodnotila účasť, úroveň, organizačné podmienky, prínos tlačeného spravodajcu a pod. Jej texty smerujú k poznaniu, že prehliadka umeleckého prednesu nie je izolovaná a do seba uzavretá udalosť. V jednotlivých rokoch sa dajú odčítať dobové politické premeny spoločnosti, a to ako na formálnych znakoch, tak aj na tom, čo a o čom sa v tom čase recitovalo.

Autorka rozčlenila kapitoly jednotlivých rokov po desaťročniciach, s hodnotiacim pomenovaním: Nadšený vzostup a nečakaný pád prvých rokov, Zlaté roky poézie, básnikov a prednesu, Vyrovnávanie rozdielov medzi prednesmi poézie a prózy, Variabilnosť a úspechy divadiel poézie, Náročná cesta konsolidácie, Dominantnosť detskej tvorby, Rozpínavosť Hviezdoslavovho Kubína a jej nečakané zastavenie.

Faktograficky nasýtenú časť publikácie dopĺňajú spomienkové texty účastníčok a účastníkov Hviezdoslavových Kubínov, ktorí reagovali na oslovenie zostavovateľky, aby do publikácie prispeli. Je ich takmer deväťdesiat. Rozsiahle príspevky – spomienky od osobností, ktoré boli dlhodobo spojené s HK (Žarka Ambrušová-Poláková, Ján Buzássy, Peter Zemaník, Ján Kamenistý, Štefan Jurča a Renata Jurčová) zaradila zostavovateľka pomedzi svoje texty tam, kam chronologicky patria a doplnili tak obraz obdobia. Kratšie príspevky tvoria druhú časť publikácie. Odborný text Jaroslavy Čajkovej obohacujú o nové detaily a sú osobnými svedectvami o Hviezdoslavovom Kubíne ako o mieste ľudských stretnutí, o vytváraní komunity. Prínosné by bolo, ak by pri menách respondentov boli uvedené ďalšie informácie, napríklad rok narodenia alebo roky, v ktorých sa HK zúčastnili a ich súčasné povolanie. Nesúlad je v tom, že niektorí istú, no nie vždy rovnakú, informáciu uvedenú majú, iní nie. Nejasný je aj kľúč, podľa akého sú tieto príspevky zoradené.

Pravdepodobne neexistuje úplný súpis všetkých účastníkov celoslovenského kola HK od jeho prvého ročníka. Dejiny píšu víťazi, preto základnou osou, na ktorú sa nabaľujú ďalšie informácie, je súpis ocenených recitátoriek a recitátorov, divadiel poézie a detských recitačných kolektívov. Nie je prekvapivé, že v ňom nájdeme množstvo mien hercov a herečiek, literátov, prekladateliek, pedagogičiek, ktoré vychovávajú ďalšie generácie detí so silným vzťahom k literatúre a umeniu. K recitátorskému hnutiu sa však hlásia aj ľudia z iných sfér. Pars pro toto spomeňme prednostku kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Ľubomíru Romanovú. Do publikácie prispela svojim netradičným recitátorským príbehom – nie je veľa medičiek či medikov, ktorí by sa počas štúdia tak intenzívne zaoberali aj umeleckou literatúrou.

V úvodnej kapitolke Hviezdoslavov Kubín v slovenskej kultúre Jaroslava Čajková o umeleckom prednese píše: „Je tiež priestorom zisťovania osobného pôsobenia nielen pre umelecký, ale aj pedagogický, mediálny, politický, marketingový, vedecký život a žiaľ, niekedy využitého aj pre svet nekalý.“ (s. 10). Táto veta v sebe skrýva informáciu, že súčasťou Kubínov boli i takí, ktorých morálny kompas neskôr zlyhal, či už v oblasti podnikania alebo politiky (alebo oboch). Medzi účastníkmi boli aj ľudia, o ktorých vtedy nikto nemohol tušiť, že raz budú právoplatne odsúdenými zločincami. Niekdajších úspešných recitátorov a recitátorky dnes nájdeme aj vo funkciách, kde z pozície moci škodia celému kultúrnemu sektoru, alebo svoju schopnosť živiť sa slovom využívajú ako hovorkyne zdiskreditovaných politikov.

Poznanie histórie umeleckého prednesu je dôležité aj pre komplexné vnímanie dejín slovenského divadla. Nie je prekvapivé, že medzi účastníkmi a účastníčkami HK nachádzame veľké množstvo ľudí, ktorí neskôr pracovali alebo pracujú v oblasti divadla, pedagogiky, rozhlasu, médií, literárnych a divadelných štúdií. V porotách zasadali poprední literáti, jazykovedci, režiséri a podobne. Medzi profesionálnou a ochotníckou sférou aj tu existuje značné prepojenie, preto má takáto publikácia širšiu cieľovú skupinu, nie sú to len pamätníci jednotlivých ročníkov. Kniha bude cenným zdrojom pri výskume literatúry, divadla či práce osobností slovenského umenia, ale napríklad aj pre súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Akademický Prešov, ktorú autori príspevkov často spomínajú ako druhé významné podujatie, kde súťažili divadlá poézie i recitátori. A práve pri tomto pohľade na publikáciu sa ukazuje, že jej nedostatkom je absencia menného registra. Prínosom by bol aj zoznam použitej či odporúčanej literatúry.

Hviezdoslavov Kubín. História sedemdesiatich rokov súťaže je päťstostranová publikácia v tvrdej knižnej väzbe. Grafickej stránke venoval vydavateľ náležitú pozornosť. Grafik Martin Mistrík (Mr Meadow) ju ladil do modrej a žltej farby a do symbiózy dostal text a množstvo dobových obrazových materiálov (fotografie, plagáty, písomné dokumenty, výseky z tlače). Súčasťou knihy sú faksimile kresieb karikaturistu Jána Schustera inšpirované priamo festivalovým dianím. Pre spravodajcov HK ich vytváral koncom 70. a v 80. rokoch 20. storočia.

Hviezdoslavov Kubín je prehliadka, ktorá neustále reaguje na vývoj v oblasti umeleckého prednesu – odborné pracovníčky Národného osvetového centra hľadajú najlepšiu formu porotcovskej reflexie a oceňovania súťažiacich, mení sa podoba spravodajcu, sprievodný program, vývojom prešla forma prezentácie detských prednesov na celoslovenskom kole. Považujem za mimoriadne prínosné, ak môžu súčasníci (tí, ktorí HK organizujú aj tí, ktorí na ňom súťažia a zasadajú v porotách) siahnuť po knihe, v ktorej nájdu komplexné informácie o histórii podujatia a jeho premenách. Publikácia Jaroslavy Čajkovej (a redaktorky Renaty Jurčovej) však bude dôležitým zdrojom i pre výskumníkov a výskumníčky z oblasti vied o umení, pretože fakty z nej dotvárajú obraz o práci desiatok tvorivých osobností našej kultúry. Hviezdoslavov Kubín je fenomén, ktorý je hodný ďalšieho skúmania, ponúka mnohé témy – éra divadiel poézie, prednes ako rodinné striebro – viaceré generácie „recitátorských rodín“, neprofesionálne umenie a záujmy politickej moci, prepojenie sveta literárnej tvorby a umeleckého prednesu a ďalšie. Nová publikácia je bázou, z ktorej bude môcť vychádzať široké spektrum záujemcov o slovenskú históriu, slovesné a divadelné umenie.