Projekt Sarkofágy a bankomaty (október 2008 - jún 2009) vznikol na základe požiadavky „napísať spoločnú hru o súčasnom Slovensku v kontexte posledného dvadsaťročia po páde železnej opony.“ Autorka koceptu a tiež jedna zo zúčastnených autoriek Anna Grusková iniciovala projekt na základe vlastných skúseností s kolektívnym písaním a taktiež ako spôsob vyplnenia absencií v súčasnej slovenskej dráme.
Aj keď je dej hry H. Ibsena “Nora” notoricky známy, pripomeňme, že sa odohráva počas Vianoc u Helmerovcov. Advokát Helmer sa po rokoch driny stal riaditeľom banky. Jeho žena Nora bola počas ich manželstva ženou v domácnosti, lepšie povedané reprezentatívnou milenkou. Priateľke Kristíne, mladej vdove, sprostredkuje prácu u manžela v banke. V tom istom čase žiada Krogstad, advokát s pochybnou povesťou, od ktorého si kedysi požičala peniaze, aby sa za neho prihovorila u manžela, aby neprišiel o prácu, keďže Helmer, ako jedno z prvých rozhodnutí po nastúpení do funkcie plánuje jeho prepustenie.
Zo sedemnástich javiskových diel Johanna Straussa ml., medzi ktorými sa nachádza po jednom aj opera a balet, žijú na javiskách divadiel predovšetkým operety. Viedenský kráľ valčíkov a poliek, okrem najfrekventovanejších diel - Netopiera, Noci v Benátkach a Cigánskeho baróna - zanechal ďalší tucet operiet uchádzajúcich sa v súčasnosti o revitalizovanie.
V nitrianskom bábkovom divadle sme krátko pred Vianocami videli premiéru známej rozprávky Pavla Dobšinského Ako šlo vajce na vandrovku. Inscenáciu pripravila skúsená dramaturgička divadla Veronika Gabčíková a dve nedávne absolventky Katedry bábkarskej tvorby – Zoja Zupková, absolventka bábkarskej réžie a dramaturgie i bábkarskej scénografie, a Tereza Mojžišová – absolventka bábkarskej scénografie.
Premiéry Divadla SkRAT bývajú vždy očakávanými kultúrno-spoločenskými udalosťami. Je to súbor, ktorý nás drží v napätí: čím nás tentoraz prekvapia, pýtame sa, čím nás šokujú a čím zabavia? Bude to „rana medzi oči“ alebo čosi skôr nenápadnejšie? Nechcú nás tentoraz tak trochu provokovať názvom, že sa nám, nebodaj, chystajú ponúknuť len zvyšky zo svojich predchádzajúcich inscenácií? Zvyšky samých seba, zvyšky svojej kreativity?
Inscenátori z FDU AU v Banskej Bystrici priniesli tvorivo koncíznu, tvarovo čistú inscenáciu Samuela Becketta „Koniec hry“. Režisérka Katarína Burdová si zvolila neľahkú cestu nenásilného aktualizovania Beckettovho textu s ponechaním pôvodných devíz predlohy. Absurdnú hru starostlivo prispôsobila v koncentrácii najmä na hereckú zložku.
čarujúca mladá víla, stvorenie s najkrajším hlasom na svete, morská princeznička so žiarivým úsmevom – presne taká je Petra Humeňanská v titulnej úlohe inscenácie, ktorá vznikla v Divadle a.ha na motívy slávnej Andersenovej rozprávky. Autorsko-inscenačný tandem - Juraj Bielik – Anton Korenči - pre svoje publikum vysníval šťastný záver klasického príbehu o malej morskej víle a našiel priam ideálnu predstaviteľku: slnečnú, prirodzenú, krásnu, spevavú, bezprostrednú... jednoducho rozprávkovú bytosť.
Sú veci, ktoré z rôznych dôvodov považujeme za nedotknuteľné. Môžu to byť veci nespochybniteľnej hodnoty ako rodina, spomienky, priateľstvo...
Dráma Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša patrí k profilovým dielam plodnej epochy českej realistickej dramatiky z dedinského prostredia, ktorá sa rodila v posledných desaťročiach 19. storočia. V českom divadle zohrávalo toto dielo zvlášť významnú úlohu. Českí divadelníci sa k hre systematicky vracali a ich stvárnenia odzrkadľovali mnohé z dôležitých vývojových tendencií českého herectva, českej divadelnej réžie, ba aj českého divadelného výtvarníctva.
Dráma bratov Mrštíkovcov patrí dnes už ku klasickému dedičstvu českých scén. Hoci sa Mrštíkovci rozhodli pre folklorizovanú tragédiu, na Slovensku sa takáto folklorizácia v ostatných desaťročiach minulého storočia nestala typickým obalom hry (SND, DSNP Martin).
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.