Hra Vĺčik Vasilija Sigareva je o ženách, muži akoby týmto príbehom len prechádzali. Aj perspektíva rozprávania je ženská či skôr detská. V podstate je to scenár k filmu, ktorý autor neskôr sám zrežíroval a ktorý s úspechom obehol filmové festivaly. V divadelnej podobe kladie tento fascinujúci text inscenátorom samé nástrahy – Sigarev sa nebojí krutosti, naturalizmu, v poznámkach popisuje takmer neinscenovateľné detaily, svojvoľne prechádza z interiéru do početných exteriérov.
Ak máte naozaj radi syr, pizzu quattro formaggi si pravdepodobne nedáte. Viete totiž, že štyri druhy syra pokope spôsobia pomiešanie chutí a syrový galimatiáš vás akurát tak dokonale presýti. Ak máte radi vtipné riešenie rodovej rovnosti a problematiky rodových stereotypov, inscenácia Quattro formaggi vo vás vyvolá podobný pocit.
Goetheho Stella s dvoma otvorenými koncami a uzmierením. Stella ako otvorená možnosť. To je inscenácia Juraja Nvotu, ktorá v Divadle Astorka Korzo ´90 v pomalom melancholickom tempe rozpráva príbeh vzťahového trojuholníka. Stella ako obeť? Či Stella obetujúca? Takéto otázky sa ponúkajú aj vnucujú, ak vnímate inscenáciu plnú nevtieravých signálov o možnostiach mužsko-ženských väzieb, pripútaní či odpútavaní. Ale predovšetkým preto, že režisér nám núka viacero verzií ako pointovať nešťastné lásky.
Šibal Figaro. Rýchly, bystrý osnovateľ tých najprefíkanejších plánov. Zástupca nižších vrstiev, sluha, no i holič. Po svojich predkoch z commedie dell´arte mrštný i ziskuchtivý. Postavička inšpirujúca všetky druhy divadelného umenia.
Nevedno, či si to školy (a ich študenti) z okolia Nitry uvedomujú, no v jednom majú obrovské šťastie. A síce, že v tomto krajskom meste sa nachádzajú dve divadlá, ktorým nemožno uprieť jedno – v práci s detským a mládežníckym divákom patria k špičke na Slovensku. Tým nemyslím primárne umeleckú kvalitu jednotlivých inscenácií, ale budovanie vzťahu medzi divadlom a mladými divákmi.
Snehová kráľovná je svojou elegickou témou zložitým orieškom na inscenáciu pre deti. Obsahom aj rozsahom jednotlivých dejových zápletiek si text vyžaduje výraznejšiu úpravu, a teda aj šikovného autora dramatizácie. Inscenátori v Divadle Meteorit podrobili rozprávku úpravám a viacerým škrtom. Cestu malej Gerdy zúžili iba na návštevu kráľovského paláca a zbojníckej osady, no inscenácia je aj tak pridlhá.
Rozprávkový príbeh Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla je v podstate veľmi jednoduchý s klasickou zápletkou. Škriatkovia ročných období si vždy po vypršaní svojho ročného obdobia odovzdávajú čarovnú skrinku. Jej otvorením a spustením sa začína nové ročné obdobie.
„Vaša tvár nie je dosť TRENDY, nie je dosť IN, pravdupovediac, je úplne OUT.“ Život krásnych ľudí sa javí byť jednoduchším. Sú úspešnejší v práci aj v súkromnom živote, milostné dobrodružstvá nevynímajúc. Estetická terapia, ktorej vďačia za krásu mnohí, má rôzne podoby – v závislosti od korigovaných partií, ale aj od technológie zákroku či miery invázie do upravovaného tkaniva.
Nestáva sa asi veľmi často, že je želaním inscenátorov to, aby bola ich inscenácia za hranicou nevkusu, primitivizmu a fušerstva. Sú však prípady a o jednom z nich bude práve teraz reč, kedy sa divák stáva svedkom zámerne zlej, zlej, zlej inscenácie. Plán B z vesmíru je divadelný remake jedného z najhorších filmov, aký bol kedy v Hollywoode natočený. Je to hlúpa, primitívna a amatérska inscenácia! A je presne taká, akú ju tvorcovia chceli mať.
Režisér Ivan Blahút a štyri herečky (Judita Hansman, Elena Kolek-Spaskov, Lucia Fričová a Daniela Mackovičová) chceli v Prešporskom divadle vytvoriť inscenáciu o ženách. Ťažko však o zvolenom objekte alebo fenoméne (ako ženský svet a špecifickú komunikáciu nazýva muž-režisér) vypovedať všetko, takže vznikol dramaturgický rámec „niečo málo o ženách“.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.